Poľnohospodárstvo je v súčasnosti ohrozené viacerými faktormi. Klimatická kríza spôsobuje globálne zvýšenie teplôt a suchá, ktoré sťažujú pestovanie ovocia, zeleniny, ale aj ďalších rastlín. Okrem toho musia hospodári neustále chrániť svoje živobytie proti škodcom.

Organizácia spojených národov na svojej stránke uvádza, že počet všetkých obyvateľov planéty Zem dosiahne v roku 2050 až 9,8 miliardy. Takýto nárast populácie predstavuje ďalšiu výzvu pre tento sektor, pretože roľníci musia prísť na spôsob, ako zvýšiť produkciu potravín.

Problémov, s ktorými sa roľníci musia potykať, je naozaj mnoho. K ich vyriešeniu môžu prispieť aj nové a moderné technológie. Tie by mohli zmeniť spôsob, akým sme doteraz obhospodarovali pôdu.

Rastliny totiž pomocou procesu fotosyntézy zachytávajú uhlík z oxidu uhličitého pod zem. Tam je „uzamknutý“, no nesprávnym zaobchádzaním s pôdou môže dôjsť k jeho opätovnému vypusteniu do atmosféry, čo môže prispieť k globálnemu otepľovaniu a jeho dôsledkom, informuje portál Veda na dosah.

Zelenou energiou proti klimatickým zmenám

Viaceré prírodné faktory môžu zničiť úrodu nielen potravinových rastlín. Vysoké teploty, silné slnečné žiarenie či krúpy, ktoré sú dôsledkom vysokých teplôt môžu spôsobiť veľké ekonomické škody farmárom.

Agrovoltika je skvelým riešením tohto problému, pretože solárne panely chránia rastliny pred týmito nástrahami, píše portál asb.sk. Taktiež generujú elektrickú energiu, ktorá je v posledných mesiacoch obzvlášť drahá. Poľnohospodári tak dokážu ušetriť, čo môže viesť k nižším cenám potravín.

Český poľnohospodársky sektor sa snaží zabrániť zneužitiu agrovoltiky energetickými spoločnosťami. Zdroj: unsplash.com/@glenncarstenspeters

Okrem toho však vytvára novú nádej pre krajiny, ktoré zažívajú problémy s neúrodnou pôdou v dôsledku klimatických zmien. Napríklad v niektorých afrických krajinách pomáha tento spôsob poľnohospodárstva navrátiť života schopnosť pôde, o čom sme vás informovali v našom predošlom článku.

Avšak nejde o univerzálne riešenie, pretože nie je kompatibilné s každou plodinou. Vo Francúzsku si tento systém pochvaľujú vinári, no osvedčil sa aj pri pestovaní zemiakov či pšenice. Medzi ďalšie rastliny, ktoré sú experimentálne pestované týmto spôsobom, patria zeler, chmeľ, ďatelina, maliny či ovocné stromy.

Všadeprítomná umelá inteligencia

Rôzni škodcovia, medzi ktorých patrí hmyz, hlodavce, huby či buriny, dokážu napáchať naozaj veľké škody na zdrojoch našej potravy. Zúfali agronómovia častokrát nemajú inú možnosť, než použiť pesticídy, ktoré si síce dokážu poradiť s týmto problémom, no má to svoju cenu.

Ako informuje portál Community Action Works, ktorý sa odvoláva na štúdiu, ich používanie škodí ekosystému, ktorého súčasťou sú aj ľudia. Na vypestovaných potravinách zostávajú zvyškové stopy týchto látok, a preto sa odporúča zakaždým dôkladne umyť zeleninu a ovocie pred konzumáciou. Chemické látky sa môžu dostať aj do vodných tokov a zásob podzemnej vody.

Zatiaľ nemáme mnoho spôsobov, ako chrániť tieto rastliny pred živičnými škodcami, no s burinami môže pomôcť umelá inteligencia. Zariadenie s názvom LaserWeeder od spoločnosti Carbon Robotics totiž dokáže za hodinu zbaviť burín až 80 árov pôdy, uvádza Business Wire. Zariadenie taktiež získalo ocenenie „Najlepšie riešenie na báze umelej inteligencie pre poľnohospodárstvo“ za rok 2023.

Používanie pesticídov ohrozuje včely a iné opeľovače, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie. Zdroj: unsplash.com/@gyostimages

Stroj je vybavený kamerovým systémom, ktorý sníma pôdu pod ním. S týmito zábermi pracuje umelá inteligencia, ktorá dokáže rozoznať burinu od pestovaných rastlín. Keď zaznamená nechcenú rastlinu, jednoducho ju upraží veľmi silným laserom. Vďaka tomu sa poľnohospodári nemusia spoliehať na pesticídy určené proti burinám.

Svetový hlad a super rastliny

Podobne ako ľudia, aj rastliny môžu trápiť rôzne ochorenia, ktoré dokážu poškodiť rastliny, a tak znížiť možnú úrodu. Aj tu dokážu farmári pomôcť svojim plodinám pomocou rôznych prírodných alebo syntetických prostriedkov. Vedci však prichádzajú prišli s riešením, ktoré by mohlo urobilo tieto rastliny odolné voči chorobám.

Genetické modifikované organizmy, ktoré môžete poznať pod označením GMO, majú potenciál vytvoriť lepšie, odolnejšie plodiny. V našom predchádzajúcom článku sme vás informovali aj o tom, že z najväčšej štúdie o týchto organizmov vyplýva, že nie sú škodlivé pre prírodu a biodiverzitu. Okrem toho pomáhajú znížiť množstvo použitých pesticídov.

Avšak to nie je ich jediná výhoda, pretože takto upravené rastliny dokážu vyprodukovať väčšie množstvo konečného produktu, píše portál National Geographic. Avšak ich používanie nie je bežné v krajinách 3. sveta, čiže v krajinách najviac postihnutých krízou nedostatku potravín, preto je otázne či môžu pomôcť v boji proti hladu v týchto oblastiach.