Blockchain: Všetko čo potrebujete vedieť

Čo je to Blockchain

Blockchain sa môže zdať ako komplikovaný systém, ale jeho koncept je v skutočnosti veľmi jednoduchý. Blockchain je vlastne typ databázy. Aby ste tomu bližšie porozumeli, pôjdeme postupne a vysvetlíme si, čo to v skutočnosti databáza v tomto príklade je.

Databáza a tabuľky

Databáza je súbor informácií, ktoré sú elektronicky uložené v počítačovom systéme. Informácie alebo údaje v databázach sú zvyčajne štruktúrované vo formáte tabuľky, čo umožňuje jednoduchšie vyhľadávanie a filtrovanie konkrétnych informácií. Aký je rozdiel medzi tým, kto na ukladanie informácií používa tabuľku a nie databázu?

Tabuľky sú určené pre jednu osobu alebo malú skupinu ľudí na ukladanie a prístup k obmedzenému množstvu informácií. Na rozdiel od toho je databáza navrhnutá tak, aby obsahovala podstatne väčšie množstvo informácií. K týmto informáciám má tak rýchly a ľahký prístup. Takto ju môže upravovať viacero používateľov naraz.

Veľké databázy to dokážu uložením údajov na serveroch, ktoré sú vytvorené z výkonných počítačov. Tieto servery možno niekedy postaviť na stovkách alebo tisícoch počítačov, aby mali dostatočný výpočtový výkon a úložnú kapacitu potrebnú na to, aby malo viacero používateľov prístup do databázy súčasne.

Aj keď tabuľky alebo databázy môžu byť prístupné pre ľubovoľný počet ľudí, často ich vlastní firma a spravuje ich menovaná osoba, ktorá má úplnú kontrolu nad jej fungovaním a nad jej údajmi. Čo je to teda Blockchain a ako sa odlišuje od databázy?

Blockchain a databáza – rozdiel

Jedným z kľúčových rozdielov medzi typickou databázou a blockchainom je spôsob, akým sú dáta štruktúrované. Blockchain zhromažďuje informácie spoločne v skupinách, ktoré sú tiež známe ako bloky. Tie obsahujú súbory informácií. Bloky majú určité úložné kapacity a po naplnení sa reťazou pripájajú k predtým naplnenému bloku a vytvárajú reťazec dát známy ako „blockchain“.

Všetky nové informácie, ktoré nasledujú po tom, sú čerstvo pridané. Takto pridaný blok sa spojí do novo vytvoreného bloku, ktorý sa potom po naplnení pridá do reťazca. Databáza štruktúruje svoje údaje do tabuliek, zatiaľ čo blockchain, ako už z názvu vyplýva, štruktúruje svoje údaje do blokov, ktoré sú navzájom spojené.

Vďaka tomu sú všetky blockchainy databázami, ale nie všetky databázy sú blockchainami. Tento systém tiež neodmysliteľne vytvára nezvratný časový harmonogram údajov, ak sú implementované v decentralizovanej podobe. Keď je blok naplnený, je pridaný na časovej osi. Každý blok v reťazci má po pridaní do reťazca presnú časovú značku.

Decentralizácia

Na porozumenie blockchainu je vhod pozerať sa na neho v kontexte toho, ako ho implementovala kryptomena Bitcoin. Rovnako ako databáza, aj Bitcoin potrebuje na ukladanie blockchainu počítače. Pre Bitcoiny je tento Blockchain iba špecifickým typom databázy, ktorá uchováva všetky Bitcoinové transakcie, ktoré sa kedy uskutočnili.

V prípade Bitcoinu nie sú tieto počítače na rozdiel od väčšiny databáz všetky pod jednou „strechou“ a každý počítač alebo skupina počítačov je prevádzkovaná jednotlivcom alebo skupinou. Predstavte si, že spoločnosť vlastni server zložený z 10 000 počítačov a databázou, ktorá obsahuje všetky informácie o účte jej klienta. Táto spoločnosť má sklad, ktorý obsahuje všetky tieto počítače.

Má tak plnú kontrolu nad každým z týchto počítačov a so všetkými ich informáciami. Podobne Bitcoiny pozostávajú z tisícov počítačov, ale každý počítač, ktorý má svoj blockchain, sa nachádza v inej geografickej polohe a je sprevádzaný samotnými jednotlivcami alebo skupinami ľudí. Tieto počítače, ktoré tvoria sieť Bitcoinov, sa nazývajú uzly.

V tomto modeli sa blockchain Bitcoinu používa decentralizovaným spôsobom. Súkromné centralizované blockchainy, kde počítače, ktoré tvoria jej sieť a sú vlastnené jednou entitou, však existujú. V blockchaine má každý uzol plný zoznam dát, ktoré boli uložené v blockchaine od jeho vzniku. V prípade Bitcoinu sú údajmi celá história všetkých Bitcoinových transakcií.

Dáta

Ak má jeden uzol chybu v dátach, môže na opravu použiť tisíce ďalších uzlov ako referenčný bod. Týmto spôsobom nemôže žiadny uzol v sieti meniť informácie, ktoré sú v nej obsiahnuté. Ak užívateľ narazí na Bitcoinový záznam transakcií, všetky ostatné uzly by sa navzájom krížili a ľahko by určili uzol s nesprávnymi informáciami. Tento systém pomáha stanoviť presné a transparentné poradie udalostí.

Pre Bitcoin sú tieto informácie zoznamom transakcií, ale je tiež možné, že blockchain obsahuje aj informácie ako sú napríklad právne zmluvy, štátne identifikácie alebo inventár produktov spoločností. Blockchain si už vybudoval uznanie a to nemalou mierou kvôli Bitcoinom a kryptomenám.

Povedal by som že rast blockchainu môže určite ďakovať hlavne týmto dvom „ťahačom“ a som zvedavý do budúcna, ako sa táto technológia bude rozvíjať ďalej. Napríklad Cardano (ADA) už spolupracuje aj s Etiópskou vládou, a s kryptomenami takto začínajú spolupracovať už aj štátne inštitúcie.