Súčasný tanec sa stáva ešte populárnejším pre svoju voľnosť a slobodu v pohybe

Spojenie viacerých žánrov V angličtine ho poznáme pod názvom „contemporarty dance“. Kedysi bol iba akýmsi zvláštnym uhlovým pohybom. Abstraktným a nezvyčajným. Vznikol v 20. storočí ako odnož moderného tanca a iných tanečných techník minulého storočia. Postupne sa stal fúziou neoklasického štýlu a pripájali sa k nemu i prvky baletu. Odvtedy pojem „súčasný“ vyvoláva obrazy všetkých… Prečítať celé
Vydané 9. júla 2023 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , , , ,

Spojenie viacerých žánrov

V angličtine ho poznáme pod názvom „contemporarty dance“. Kedysi bol iba akýmsi zvláštnym uhlovým pohybom. Abstraktným a nezvyčajným. Vznikol v 20. storočí ako odnož moderného tanca a iných tanečných techník minulého storočia. Postupne sa stal fúziou neoklasického štýlu a pripájali sa k nemu i prvky baletu. Odvtedy pojem „súčasný“ vyvoláva obrazy všetkých rôznych štýlov a žánrov. Väčšina z nich sa stala mimoriadne populárnou pre tanečníkov aj divákov. Často sa zameriava na emócie a rozprávanie, ktoré človek vyjadruje pohybmi a dychom. Jednoznačne ho definovať môže byť náročné, keďže ide o veľmi hmlistý štýl. 

 

Rozpráva príbeh. Tanečníci ho môžu použiť na zobrazenie postáv, dôležitých udalostí i sprostredkovanie osobných príbehov. Silných a srdcervúcich. Môžu ním komunikovať abstraktné myšlienky, ako sú etické hodnoty, akceptovanie seba samého a aktuálne sociálne problémy. A choreografie? Tie sú typické hlavne pre interpretáciu. Možno ho vykonávať naboso, so špicatými topánkami, nahý či úplne oblečený. S hudbou alebo dokonca aj bez nej. Nemá presne stanovené hranice. Kostýmy zasa zvyčajne odrážajú tému alebo tón sprievodnej hudby.

Emócie a sloboda

Cestu pre novú súčasnú techniku vydláždili najmä priekopníci moderného tanca ako Martha Graham a Merce Cunningham. Odvtedy sa teší obľube, čiastočne aj kvôli jeho dostupnosti. Voľnosť pohybu umožňuje stále si tanec užívať bez potreby prehnaného perfekcionizmu. Nie je obmedzený pravidlami, ktorými sa riadia tradičné tanečné formy. Namiesto toho sa spolieha na improvizáciu a všestrannosť. Vyznačuje sa slobodou a plynulosťou, ktorá umožňuje tanečníkom preskúmať prepojenie mysle a tela. To však neznamená, že je horší ako balet. Viditeľný rozdiel je ale v tom, že sa zameriava skôr na prácu na podlahe. Jeho fyzická náročnosť a vysoká emocionalita posúva hranice. Núti divákov premýšľať a riskovať. 

Tanečníci môžu pochádzať z akéhokoľvek tréningového prostredia, od klasického baletu až po break-dance, a do svojho tanca integrujú techniky práce s telom dokonca i jógu či pilates. Je súhrou rovnováhy, práce na podlahe, pádov, vzostupov a koniec koncov kľúčovej improvizácie.
A ako prebiehajú nácviky? V triedach sa študenti učia používať svoje telo rôznymi spôsobmi. Zameriavajú sa hlavne na dýchanie, držanie tela a emocionálny stav, aby vytvorili spojenie tela a mysle. Učia sa buď celé choreografické diela alebo improvizujú konkrétne tanečné kúsky. Kurzy je možné absolvovať aj prostredníctvom vysokých škôl a univerzít vo svete či komunitných tanečných škôl. Početné veľké mestá  sú hrdými hostiteľmi skúsených tanečníkov, ktorí ponúkajú pravidelné predstavenia pre verejnosť. Tí navyše spolupracujú aj s umeleckými školami, kde hľadajú mladé talenty.

Pokračujte na ďalší príspevok »