Stres je prirodzená reakcia ľudského organizmu, ktorú netreba podceniť. Síce vyplavuje z tela adrenalín, spája sa aj s rôznymi negatívnymi faktormi, ako sú napríklad úzkosť či depresia.

V súčasnosti sa s ním stretávajú aj mladšie generácie, ktoré považujú za jeho primárny zdroj prácu. Plný kalendár a vysoké nároky zo strany zamestnávateľa nemajú záporný vplyv len na ich pracovný výkon, ale aj osobný život.

Podľa prieskumu Ako sa máte Slovensko? dlhodobo stresové situácie zažíva mladšia populácia, pričom za zlomové obdobie možno považovať vek 50 rokov. Z celkovej populácie štvrtina opýtaných uvádza, že zažíva stres veľmi často.

K miere stresu sa pripisuje spoločenská situácia, v ktorej dlhodobo rezonuje najmä vojna na Ukrajine či klimatická kríza. Týždeň po vypuknutí bojov sa vojnového konfliktu podľa štatistík obávalo 78 % respondentov. V prípade klimatických zmien približne 28 % výskumnej vzorky zažíva stres veľmi často. Výnimku netvoria ani obavy zo zdražovania a inflácie, ktoré vo väčšej miere pociťuje až 87 % Slovákov.

Nie je stres ako stres

Ako uvádza Forbes, ľudská stresová reakcia pozostáva z dvoch častí v podobe boju alebo úniku. Avšak nie s každým stresorom možno bojovať.

V prípade, kedy nedokážeme bojovať s naším problémom, staviame sa tretej možnosti. Podľa riaditeľky komunikácie v spoločnosti EduBirdie, Avery Morgan, sa v tejto fáze tvárime, že je všetko v poriadku a negatívna situácia, ktorej sme vystavení prejde. Opak je však pravdou.

So stresovými situáciami sa čoraz viac stretávajú aj mladšie generácie. Zdroj: pexels.com

„Pocity stresu môžeme ignorovať len určitý čas. Potom to v nás zanechá pocit prázdnoty, bezmocnosti a otupenia. Nahromadia sa stresové hormóny a skôr, než sa nazdáte, ste psychicky vyčerpaní a zrútite sa už pri najmenších nepríjemnostiach,“ vysvetľuje Morgan.

Aj na základe toho sa považuje za dôležité si uvedomiť, že stres sa delí do dvoch skupín. Kým pozitívny akútny stres môže byť dokonca užitočný pre naše telo a myseľ, negatívny akútny stres sa spája s dlhodobými zápornými javmi v podobe fyzických a psychických príznakov, uvádza portál Neurinu.

V prípade fyzických ťažkostí sa jedinec najčastejšie môže stretnúť so zvýšenou tepovou frekvenciou, pocitmi nevoľnosti alebo bolesťami hlavy a brucha.

K psychickým príznakom sa pripisuje najmä duševná slabosť, ku ktorej patrí úzkosť, depresívna nálada alebo podráždenosť. Ojedinele sa môže vyskytnúť aj agresívne správanie alebo sklony k sebapoškodzovaniu.

Ako predísť stresovej reakcii?

Pokiaľ sa jedinec vystavuje stresu dlhodobo, odporúča sa zúčastniť terapie, dodáva Forbes. Avšak existujú aj efektívne metódy, ktoré dokážu zredukovať mieru stresových situácií za krátky čas.

Prvú z nich tvorí práca s dychom. Môžete ju využiť kdekoľvek, stačí si len nájsť pohodlné miesto na sedenie a načúvať svojmu dýchaniu. Celý princíp sa zakladá na tom, že sa pomaly nadýchnete nosom a vydýchnete ústami, pričom tento proces budete opakovať v niekoľkých cykloch.

Rovnako sa odporúča vymeniť intenzívne cvičenie za jogu alebo chôdzu, ktorých úlohou je prečistiť myseľ. Síce v súčasnosti sú čoraz viac v obľube fitness centrá, náročné pohybové aktivity môžu zvyšovať stresový hormón kortizol v tele.

K pocitom stresu a úzkosti sa zvykne pripisovať napínanie svalov, ktoré uvádza telo do napätia. Na to, aby ste uvoľnili telo a myseľ nepotrebujete navštíviť ani odborníka. Stačí, ak si zaužívate techniku progresívnej svalovej relaxácie. Pozostáva z jednoduchých krokov v podobe napínania a uvoľňovania svalov v špecifickom poradí, čím sa znižuje napätie a stres.

Pokiaľ sa jedinec vystavuje dlhodobému stresu, odporúča sa navštíviť terapiu. Zdroj: pexels.com

Na jej správne uchopenie začnite od chodidiel a postupujte pomaly až k hlave. Zároveň napínajte každú svalovú skupinu po dobu niekoľkých sekúnd, pokiaľ nepocítite uvoľnenie. To, že postupujete správne sa odzrkadlí na vašom spomalenom dýchaní, čím sa zníži krvný tlak a srdcová frekvencia. Pozitívom tejto metódy je aj to, že trvá len približne desať minút.

Výhody so sebou nesú aj bežné úkony, ku ktorým patrí napríklad úsmev. Aj cez to, že sa v danej chvíli na neho necítite, váš mozog aktivuje uvoľnenie neurotransimterov v podobe dopamínu, endorfínov alebo serotonínu. Zároveň dokáže zredukovať krvný tlak bez liekov alebo posilniť imunitný systém.

Výnimku netvorí ani vizualizácia, prostredníctvom ktorej si viete predstaviť, že sa v danom momente nachádzate na pokojnom mieste. Za primárne sa považuje si všímať, čo vidíte, počujete a cítite, pričom sa odporúča do jednotlivých pocitov úplne ponoriť.