Vesmír
Slovenská družica GRBAlpha je už na orbite, štartovala na druhý pokus z Bajkonuru
Nanosatelit GRBAlpha je pokračovateľom prvej slovenskej družice skCUBE, okolo Zeme má lietať v priemernej výške 550 kilometrov.
Ďalší úspech slovenského vesmírneho výskumu. Nanosatelit s názvom GRBAlpha je už na orbite po tom, čo ako súčasť nosného stupňa Fregat vyštartovala z ruského Bajkonuru. Pôvodný štart bol plánovaný na 20. marca 2021, lenže bol odložený s následným úspešným štartom práve dnes 22. marca 2021.
Video zo štartu rakety Sojuz prostredkoval pomocou videa z tesnej blízkosti Jakub Kapuš na Facebooku:
Na vývoji nanosatelitu s rozmermi iba 10×10×10 centimetrov a hmotnosťou 1,1 kilogramu sa podieľalo minimálne desať partnerov, v prvom rade Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach, Konkolyho observatórium v Budapešti, Ústav Teoretickej Fyziky a Astrofyziky Masarykovej univerzity v Brne, ale aj Hirošimská a Nagojská univerzita. Jedná sa teda o výsledok slovensko-česko-maďarsko-japonskej spolupráce.
Výborný materiál s kompletnými údajmi o satelite priniesol web Kozmonautika.sk, článok obsahuje všetky technické údaje na jednom mieste.
Ciele misie
GRBAlpha je medzinárodná technologická misia, pričom nadväzuje na úspešnú misiu prvého slovenského satelitu skCUBE. Názov misie je skratkou anglických slov Gamma Ray Bursts a Alpha naznačuje, že sa jedná o prvú, testovaciu misiu detektora gamma zábleskov. Jedná sa o prekurzor pre plánovanú flotilu nanosatelitov CAMELOT (CubeSats Applied for Measuring and Localising Transients, respektíve CubeSaty aplikované na meranie a lokalizáciu prechodných javov). Misia GRBAlpha vznikla zlúčením vedeckých a rádio-amatérskych aktivít v jednom satelite. Po technickej stránke sa jedná o nanosatelit s rozmermi 10x10x10 cm a hmotnosťou približne 1.1 kg. Na svojej palube nesie všetky základné systémy, teda palubný zdroj, vysielačku, palubný počítač, množstvo senzorov a vedecký experiment. (oficiálny text)
Vedecký experiment na palube
Srdcom vedeckého detektora je cézium jodidový kryštál s veľkosťou 7,5 × 7,5 × 0,5 cm. Keď ho zasiahne gama fotón, vzniknú v ňom optické fotóny, ktoré sú následne zaznamenané malými kremíkovými detektormi, ktoré budú vo vesmíre použité prvý krát. Hlavným cieľom misie je overiť fungovanie tohto detektora a jeho postupné degradovanie vplyvom nabitých častíc na obežnej dráhe. Na palube sa tiež nachádza detektor nabitých častíc (PSD) od Výzkumního a zkušebního leteckého ústavu (VZLÚ). (oficiálny text)
Jakub Kapuš bol v januári hosťom Borisa Filana v jeho rozhlasovej relácii Pálenica, rozhodne vám odporúčame vypočuť si ako podcast na Audiolibrix:
Pálenica Borisa Filana: Jakub Kapuš