Prečo ženy zarábajú menej?
Napriek tomu, že doba výrazne pokročila a priniesla so sebou množstvo pozitívnych trendov v otázkach rovnosti mužov a žien, množstvo z nich zostáva naďalej nezodpovedaných. Jednou z nich je nepochybne otázka platov – teda finančného ohodnotenia za vykonanú prácu, kedy ženy dostávajú nižšiu mzdu ako muži.
Aj keď by sa mohlo zdať, že tieto mzdové rozdiely sa postupne vyrovnávajú, v skutočnosti to tak úplne nie je. Sú niektoré regióny, v ktorých sa podarilo dosiahnuť takmer dokonalé zrovnoprávnenie pohlaví. Na druhej strane existuje aj v dnešnom svete množstvo takých miest, ktoré ženám neposkytujú adekvátne podmienky pre sebarozvoj a spokojný život.
Pre konkrétne príklady nemusíme zájsť ďaleko. Podľa údajov z výskumu, ktorý v roku 2018 realizoval Eurostat, sa percentuálny rozdiel v hrubej mzde mužov v porovnaní so ženami, na Slovensku v priemere pohyboval na úrovni 19,4%! Teda inak povedané, pri prepočte priemernej hrubej mzdy všetkých pracujúcich v krajine, zarábajú ženy o takmer 20% menej, ako muži.
Horšie tento fakt vyznieva s konštatovaním, že Slovensko na tom stále nie je najhoršie. Ešte vyššie rozdiely boli zaznamenané v krajinách ako Česká republika, Nemecko, Rakúsko a Estónsko, v ktorom bol rozdiel najpriepastnejší – až 22,7%! Pri celoeurópskom priemere na úrovni 14,8%, teda máme čo dobiehať.
Najprekvapivejšia je však opačná strana rebríčka. Totiž najnižšie rozdiely v platoch mužov a žien v rámci európskej dvadsaťsedmičky (EÚ27) dosiahlo Rumunsko. Práve v tejto krajine, často vnímanej najmä v negatívnom svetle, sú platy mužov oproti ženám vyššie len o približne 3%.
Za rovnakú prácu, rovnaká mzda
V spojitosti s platovou rovnosťou sa často vynára notoricky známa fráza o „rovnakej pláci za rovnakú prácu“. Výskumy však ukazujú, že príčinou nižšej mzdy žien, zďaleka nie je len diskriminácia nežnejšieho pohlavia.
Čiastočnou príčinou tejto nerovnosti, je kultúrno-historické pozadie ľudskej práce a každodenného života. Zaužívané stereotypy z minulosti, ženy takpovediac diskvalifikovali od vzdelávania, a sústredili ich pracovnú činnosť najmä do domáceho prostredia. Preto boli ženy v minulom storočí často odkázané na nekvalifikovanú prácu vo výrobných závodoch a továrňach.
Navyše, diskriminácia bola ešte v nie veľmi dávnej minulosti úplne legálna. Zamestnávateľom nič nebránilo, ponúkať pracovné pozície výlučne pre mužov, čo ženy dostávalo do dlhodobej nevýhody. Takisto bolo bežné a zákonné, platiť ženám menej, aj ak vykonávali rovnakú pracovnú činnosť. Okolo 50. rokov minulého storočia, sa percentuálne rozdiely v hrubých mzdách mužov a žien, bežne pohybovali vo výške až 40%. Samozrejme v prospech mužov.
Práve zaužívané rodové stereotypy a s nimi súvisiace tradičné zamestnania určené pre ženy, neprístupnosť k vzdelaniu a legálna diskriminácia, sú pozostatkom historického vývoja, ktorý znevýhodňuje ženské pohlavie v otázke mzdovej rovnosti až do súčasnosti.
Boj za vyrovnanie rozdielov
Ženy sa však so svojim nevýhodným postavením nezmierili. Ešte ku koncu 20. storočia začali vznikať ženské spolky, s cieľom bojovať proti tejto neprávosti. A tieto aktivity priniesli svoje výsledky. Ženy začali čoraz častejšie prenikať, do predtým výsostne mužských profesií, a tak svet spoznal prvé premiérky, astronautky, či dokonca prezidentky a významné akademičky.
Už na konci 19. storočia, pochopili na Novom Zélande dôležitosť zrovnoprávnenia oboch pohlaví, a tak novozélandské ženy, dostali ako prvé na svete volebné právo. Ostatným krajinám trvalo takmer ďalších 100 rokov, kým sa odhodlali k podobnému kroku.
Avšak, aj napriek významnému pokroku, nedošlo k úplnému zmazaniu rozdielov. Ženy, ktoré sa rozhodli pre založenie rodiny, bojovali s vysokou mierou diskriminácie. Bolo totiž nepredstaviteľné, aby starostlivosť o dieťa prevzal na seba muž, a žena by tak mohla pracovať na plný úväzok. To priamo súvisí aj s vývojom kariérnych možností. Ak žena zostáva na materskej dovolenke niekoľko rokov, pričom muž v tomto istom období chodí pravidelne do práce, rozdiely sa prehlbujú. Starostlivosť o dieťa si vyžaduje množstvo času, a tak nemajú ženy príliš veľa možností na kariérny rozvoj, pričom muž v tomto období môže byť povýšený, navyše s celou škálou nových príležitostí.
Navyše, často boli ženy popri práci v zamestnaní, vystavené aj stereotypným povinnostiam, v starostlivosti o domácnosť. Výskumy ukázali, že v priemere žena venovala domácim prácam o 9 hodín týždenne viac, ako jej partner. V prepočte na rok, tak žena trávi približne tri mesiace vykonávaním domácich prác nad rámec zamestnania, čo sa javí ako jadro celého problému platovej nerovnosti. Aj v tomto smere je však už dnes vidieť veľký pokrok, no napriek tomu, nerovnosti ostávajú.
Problémové rozhodnutia
Výskumy zamerané práve na mzdové rozdiely pred obdobím rodičovstva a počas neho u žien reflektovali, že príčinou platových výkyvov teda v konečnom dôsledku nie je ani tak to, že ide o ženu, ako o to, že je zároveň matkou. Pri ženách, ktoré neboli matkami, resp. v čase výskumu boli ešte vo fáze pred rodičovstvom, sa rozdiel v porovnaní s mužmi, pohyboval v globálnom meradle na úrovni približne 4%.
Aké je však riešenie? Musia si ženy vybrať medzi kariérou a materstvom? Je takéto nastavenie správne? Ženy, ktoré sa zúčastnili týchto výskumov zhodnotili, že nerovnosť v prípade ich slobodnej voľby stať sa matkou, nepovažujú za problémovú, keďže chcú tráviť čas so svojimi deťmi. Problém nastáva, ak nejde o vyslovene slobodnú voľbu. Štatistiky ukazujú, že len v USA je trikrát viac slobodných matiek, ako slobodných otcov. A v tomto prípade o slobodnej voľbe zrejme nemôžme hovoriť.
Príkladom na takmer dokonalú rovnoprávnosť sú dve krajiny sveta – Island a Rwanda. Práve v nich sa mzdové rozdiely pohybujú len v desatinách percent, a často ženy zarábajú viac, ako muži. V prípade Rwandy to však bolo spôsobené krvavým konfliktom, ktorý zredukoval mužskú populáciu len na jednu tretinu v porovnaní so ženami, a tak sa ženy museli zapojiť do všetkých pracovných procesov. Po tejto skúsenosti však implementovali zrovnoprávnenie pohlaví aj do svojej ústavy, a tak dnes ženy zastávajú v tejto africkej krajine významnejšie pozície ako muži. Dostali tak šancu, podieľať sa na chode krajiny rovnako ako muži. A to môže byť inšpiráciou aj pre ďalšie krajiny sveta.
