Táto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu. Cookies a sledovanie môžete vypnúť.

Problémy sveta financií

Čítanie na 6 min.

Peniaze bez hodnoty – ako hyperinflácia mení tvár krajín sveta – I. časť

Predstavte si, že idete na bežný nákup do potravín. Miesto peňaženky v zadnom vrecku, si ale so sebou nesiete kufrík plný bankoviek, za ktoré, napriek množstvu núl, ktoré vyobrazujú, veľa nenakúpite. Akokoľvek absurdne to znie, vplyvom hyperinflácie takúto realitu zažili obyvatelia mnohých krajín.

Cestovateľ, copywriter so zameraním na financie a cestovanie. Študent manažmentu kultúry a turizmu. Trnava, Slovensko

Ako hodnotíte tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 4 / 5. 1

 

Možno si ešte spomeniete na situáciu spred dvoch rokov, kedy médiá zahltili správy z juhoamerickej Venezuely. Aj keď Južná Amerika nie je v našom regióne veľmi rozšíreným predmetom diskusií, udalosti z roku 2019 ju rozhodne dostali viac do povedomia. Nie však spôsobom, akým by si dotknuté krajiny želali. Všade sa skloňovalo slovo hyperinflácia, peniaze rozhádzané v uliciach miest, či dokonca benzín lacnejší ako pitná voda. Áno, aj taká bola realita v tejto juhoamerickej krajine.

Čo krízu spôsobilo?

Za vysokú mieru hyperinflácie – teda extrémnej inflácie, kedy peniaze strácajú svoju hodnotu o viac ako 1 000% – mohla v prípade Venezuely najmä rozšírená korupcia v krajine. Keď sa k tomu pridali nepremyslené kroky vtedajších vlád, krajina upadla do dlhého boja s infláciou.

To vyvrcholilo v rokoch 2018 a 2019, kedy hyperinflácia dosiahla mieru až 9 586%. Miestne autority sa snažili zraziť masívny rast krivky rôznymi opatreniami. Keďže vtedajšia menavenezuelský bolívar fuerte (VEF) úplne stratila svoju hodnotu, vláda krajiny sa rozhodla pre stiahnutie pôvodnej meny z obehu a vydanie novej – venezuelský bolívar soberano (VES).

INZERCIA

Vďaka tlačeniu novej meny, sa mieru hyperinflácie podarilo čiastočne zmenšiť. Zmiernili sa aj dopady tejto ekonomickej pohromy na obyvateľstvo krajiny, a tak sa podarilo ukľudniť situáciu sprevádzanú ozbrojenými konfliktami, rabovaním a všeobecným zvýšením kriminality.

Na nákup potravín vo Venezuele v časoch hyperinflácie, by ste potrebovali podobný kufrík. | Foto: pexels.com

Kým však k zmierneniu dopadov došlo, ekonomická a bezpečnostná situácia v krajine, vyústila do vysokej miery emigrácie, ktorej hlavný prúd smeroval najmä do okolitých juhoamerických krajín. Jedna z venezuelských migračných trás končila aj v stabilnejšej Európe a množstvo Venezuelčanov našlo svoje nové útočisko v Španielsku.

Keďže vláda Venezuely v období rokov 2016 – 2018 nepublikovala ekonomické dáta, rok 2019 bol v histórii venezuelskej ekonomiky oficiálne najhorším. Podľa odhadov niektorých ekonómov, sa však v roku 2018 vyšplhala miera hyperinflácie na neuveriteľných 130 060%!

Inzercia
Arg 365 – prémiové víno na každý deň | arg365.eu

V období po roku 2019 sa situácia začala postupne stabilizovať a miera inflácie sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom násobne znížila. V máji 2020 klesla na hodnotu 2 296% a v auguste toho roka sa zvýšila na 2 358%. Napriek výraznému percentuálnemu poklesu miery inflácie v porovnaní s minulými obdobiami, krajina ešte stále nie je z najhoršieho vonku.

 

Ako (ne)bojovať s hyperinfláciou – príklad z Afriky

Ďalšou krajinou, ktorá by sa mohla deliť o svoje bohaté skúsenosti s hyperinfláciou, je africké Zimbabwe. Za touto udalosťou tiež netreba pátrať ďaleko do minulosti. Svoj vrchol totiž hyperinflácia v Zimbabwe dosiahla v roku 2008.

Krajina bola v minulosti britskou kolóniou. Po odchode kolonizátorov, rovnako ako ostatné africké krajiny, aj Zimbabwe bojovalo s množstvom vnútorných problémov. V čase najväčšej krízy v krajine vládol dlhodobý diktátor Robert Mugabe.

Ten sa problémy s infláciou, ktorú vyvolali konfliktné postoje Zimbabwe na medzinárodnej úrovni, rozhodol riešiť svojským spôsobom. A zrejme tým najhorším. Finančnú podporu ozbrojených zložiek krajiny, začal realizovať prostredníctvom novo-tlačených peňazí. Tie začali pribúdať v stále väčších objemoch, čo spôsobovalo násobný pokles ich reálnej hodnoty.

Viaceré kroky miestnej vlády prispeli k zlej situácii v krajine. Poľnohospodárstvo, ako hlavný zdroj obživy, podliehalo prísnej regulácii, čo viedlo k zhoršeniu životných podmienok miestnych. Takmer všetky následne prijaté reformy situáciu len zhoršovali a vyústili až do konfliktu medzi etnickými skupinami Ndebele a Shona.

Aj takýmito bankovkami bolo možné platiť v Zimbabwe v časoch najväčšej miery inflácie. Nekúpili by ste si však za ne takmer nič. | Foto: cnn.com

Rekordné cifry na bankovkách

Medzitým vláda pokračovala v tlačení peňazí a hodnotu najväčšej bankovky zimbabwianskeho dolára (ZWD), na svojom „vrchole“ tvorilo až 15 cifier. Išlo o 100 triliónovú bankovku, ktorú si aj dodnes môžete zakúpiť od miestnych. Stojí približne 5 eur, čo je ale násobne viac, oproti reálnej hodnote z roku 2008.

S ešte horším riešením prišiel Mugabe v roku 2007, kedy infláciu jednoducho zakázal. Všetko, čo s infláciou súviselo – zvyšovanie cien za produkty a služby – postavil mimo zákon a ozbrojené zložky zasiahli proti každému, kto na infláciu nejakým spôsobom poukazoval, resp. v jej dôsledku zvyšoval ceny.

Záchrana v podobe čiastočného zníženia miery inflácie, prišla až s reformou v roku 2009.  Tá umožnila niektorým obchodom v krajine prijímať platby v cudzích menách – najmä v eurách (EUR), amerických dolároch (USD) a juhoafrických randoch (ZAR). Následne boli tieto meny stanovené aj za oficiálne a pri finančných operáciách sa využívala ich kombinácia.

Napriek akceptácii platieb v cudzích menách, výplaty pre zamestnancov chodili stále v miestnych dolároch. V konečnom dôsledku teda mali zamestnanci na výplatných páskach sumy v biliónoch zimbabwianskych dolárov, ktorých hodnota však nepresiahla 1 USD.

Absolútny vrchol dosiahla hyperinflácia v novembri 2008, kedy jej miera bola až 79 600 000 000%! Od roku 2006, kedy bola miera inflácie okolo 1 281%, však vláda v Zimbabwe prestala tieto štatistiky uvádzať. A tak aj vrcholná hodnota tohto obdobia, je ekonomickým odhadom poverených autorít.

Návrat do krízy

V roku 2016 už malo Zimbabwe až 9 oficiálnych mien, ale väčšina transakcií aj tak prebiehala v amerických dolároch. Napriek postupnému klesaniu inflácie v krajine od vrcholu v roku 2008, sa v posledných rokoch začala situácia výrazne zhoršovať.

Podobne ako v prípade Venezuely, aj Zimbabwe v roku 2019 opäť zasiahla silnejúca vlna hyperinflácie. Čiastočne za to môže menová reforma, ktorá začala sťahovať z obehu cudzie meny a nahrádzať ich novým zimbabwianskym dolárom (ZWL).

Týmto ťahom miera inflácie opäť stúpla a z priemerného podielu 10,61 %  v roku 2018, vyrástla až na 622,78 %  v roku 2020. Keďže pandémia COVID-19 obmedzila aj prístup k spoľahlivým dátovým zdrojom, informácie o aktuálnom stave inflácie v Zimbabwe sú zatiaľ veľmi nejasné.

Tento článok je súčasťou dvojdielnej mini-série, ktorej témou je hyperinflácia v krajinách sveta. Na II. časť série sa môžete tešiť presne o týždeň.

Prečítajte si aj:

Ako hodnotíte tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 4 / 5. 1

Cestovateľ, copywriter so zameraním na financie a cestovanie. Študent manažmentu kultúry a turizmu. Trnava, Slovensko

Prejsť na stránku inzerenta: AVISMaxirent.sk

Zavrieť reklamu