Všetci sme si všimli za posledné roky, že zima trvá dlhšie, než to bolo kedysi. Letá sú príliš horúce s dažďovými búrkami, ktoré sú z roka na rok čoraz silnejšie a často aj nebezpečnejšie.

Poznáme našu pranostiku, že Martin chodí na bielom koni. Martinovia oslavujú meniny 11. novembra, čo v minulosti už znamenalo aj príchod chladného počasia a sneh už od toho dňa, nikoho neprekvapil. Dnes, sme svedkami toho, že často aj Vianoce oslavujeme bez snehu. Už nie sú také krásne idilické ako kedysi, keď sme boli deti.

V súčasnosti, poriadne sneží až v januári a neraz nás vie prekvapiť aj v apríli, ako je to príkladom tuhto roku. Na Veľkú noc sme mali počasie, aké očakávame na začiatku zimného obdobia. Veľké premeny teplôt, zo dňa na deň, spôsobuju to, že už máme pocit, že existujú iba dve ročné obdobia. Akoby jar a jeseň vôbec neprišli, ale z letných tričiek sa hneď prezliekame do zimných búnd.

Prečo sa toto deje? Čo zapríčiňuje tieto zmeny a aké sú možné následky? Je globálne otepľovanie hrozbou tohto storočia?

Príčiny

Hlavnou príčinou týchto javov sú klimatické zmeny. Keď povieme klimatické zmeny, tým máme na mysli práve globálne otepľovanie.

Globálne otepľovanie znamená, že sa zvyšuje priemerná teplota Zeme, čo v budúcnosti môže mať smrteľné následky pre každý ekosystém, vrátane človeka. Zmeny klímy už teraz majú vážne dôsledky na nás, ale aj na životné prostredie. Tie dôsledky sú väčšinou negatívneho charakteru a preto je nevyhnutné sa touto témou zaoberať.

Prečo prebieha globálne otepľovanie?

Pod pojmom globálne otepľovanie si väčšina z nás predstaví, že Slnko je čoraz silnejšie a preto je aj Zem horúcejšia, čo následne zapríčiňuje topenie polárnych ľadovcov a celkovo teplejšie počasie. Nie je to celkom tak. V skutočnosti, Slnko svojou aktivitou iba minimálne utýka na otepľovanie. Faktom ale je, že od roku 1750 Slnko nezvýšilo svoju priemernú aktivitu a množstvo energie ktoré od neho dostávame.

Taktiež sa uvádza, že aj sopečné erupcie sú jedným z faktorov na otepľovanie. Toto tvrdenie nebolo vyvrátené, ale je dokázané, že Slnko a sopky k otepľovaniu prispievajú minimálne, a to iba dvomi percentami.

Tak čo je hlavnou príčinou tohto javu? Je to práve ľudská činnosť.

Po priemyselnej revolúcii, sa do ovzdušia začalo dostávať čoraz viac oxidu uhličitého (CO2), (o tretinu viac než predtým), ktorý príroda nedokáže absorbovať. Lesy dokážu absorbovať najväčšie množstvo CO2, ale v súčasnoti lesy ničíme pre poľnohospodárske potreby a chov hospodárskych zvierat. Zvyšný plyn narúša rovnováhu na Zemi.

Oxid uhličitý je jeden s tzv. skleníkových plynov. Skleníkové plyny zachytávaju teplo vychádzajúce zo Zemi a blokujú jeho únik do vesmíru. Týmto spôsobom nastáva zvýšenie skleníkového efektu, ktorý je vlastne hlavnou príčinou globálneho otepľovania.

Následky globálneho otepľovania

Globálne otepľovanie nemá vplyv len na človeka. Od začiatku minulého storočia, sa na svete stalo viac ako 30 000 prírodných katastrof.

Topením polárnych ľadovcov hladina ocánov výrazne stúpla (v priemere o 19cm). Oceány vstrebávajú zhruba štvrtinu CO2 a dokážu pohltiť až 90% nadbytočného tepla. Toto však mení ich chemickú štruktúru, čo má negatívny dopad na živočíchy žijúce v oceánoch a moriach.

Taktiež, za následky globálneho otepľovania považujeme rýchlejšie vymieranie niektorých živočíšnych druhov. Takýmto príkladom je vymieranie včelích komunít, ktoré sa za posledné desaťročia zmenšili o 50% alebo niektoré úplne vymreli.

V neposlednom rade, jedným z následkov otepľovania sú extrémy počasia. Zaznamenávame rekordy vysokej a nízkej teploty, veľké horúčavy, suchá, následne búrky, hurikány, záplavy. Z týchto extrémov sa objavujú aj zdravotné problémy u ľudí.

Globálne otepľovanie je najväčšia hrozba 21. storočia. Očakáva sa že hladiny oceánov budú narastať, čo bude príčinou na zaplavenie mnohých miest. Letné teploty budú stúpať, tým bude znížená vlhkosť pôdy a samozrejme aj jej plodnosť. Mnohé živočíšne druhy nedokážu prežiť v zmenenom prostredí. V nepriaznivých podmienkách, vzniknutých klimatickou zmenou, nedokážu žiť ani ľudia a masove budú nútení opúšťať svoje domovy. V dôsledku znešistenia ovzdušia budú alergie, astma a infekcie veľmi častými ochoreniami, v porovnaní so súčasným stavom.

Tento proces vyzerá ako nezvratný. V podstate nezvratný naozaj je, ale predsa len sa táto zmena klímy dá spomaliť. Planétu zachránime znížením emisií skleníkových plynov. Každý jeden z nás sa môže podieľať na zachránení našej Zeme tým, že znížime svoju uhlíkovú stopu. Buďme zodpovednejší a chráňme si svoju planétu!

Zdroje: finreport.sk, ecohero.sk, nrdc.org