Južná Afrika je krajina, ktorá nesie obrovskú kolektívnu traumu.

Politický systém inštitucionalizovaného rasizmu, nazývaný apartheid, bol pre väčšinu obyvateľstva zničujúci.

No napriek bolestivému, utláčajúcemu systému mnohí z tých, ktorí sú ním najviac zasiahnutí, povstali a zostali odhodlaní a jednotní – pričom niektorí popisovali jeden filozofický koncept, koncept ubuntu, ako hlavný ideál.

Prítomnosť ubuntu je v Južnej Afrike stále široko zmieňovaná, viac ako dve desaťročia po skončení apartheidu.

Je to výraz z jazykov Nguni v Zulu a Xhosa, ktorý nesie pomerne širokú definíciu „kvality, ktorá zahŕňa základné ľudské cnosti súcitu a ľudskosti“.

V modernej Južnej Afrike sa však často ešte viac zjednodušuje a používa sa politikmi, verejnými činiteľmi a širokou verejnosťou ako univerzálna fráza pre morálne ideály krajiny, ducha spolupatričnosti, schopnosť spolupracovať na dosiahnutí spoločného cieľa alebo odkazovať na príklady kolektívnej ľudskosti.

Ubuntu spája ľudí so zámerom vyššieho dobra. Zdroj: lionsroar.com

Koncept z polovice 19. storočia

História ubuntu však ukazuje, že nejde o nový koncept.

Analýzy ukazujú, že v písomných zdrojoch publikovaných pred rokom 1950, je ubuntu vždy definované ako ľudská vlastnosť.

V rôznych fázach v druhej polovici 20. storočia začali niektorí autori definovať ubuntu širšie: definície zahŕňali africký humanizmus, filozofiu, etiku a svetonázor.

Aj keď má korene v histórií, ubuntu získalo význam až v poslednej dobe – predovšetkým počas prechodu z vlády bielej menšiny na vládu čiernej väčšiny – v Južnej Afrike a susednom Zimbabwe.

Pred týmito obdobiami politickej transformácie, sa hľadanie africkej dôstojnosti odrážalo v myslení mnohých vplyvných post koloniálnych afrických vodcov – a má veľa spoločného s obnovou dôstojnosti, keď sa kolonizátori presunuli ďalej.

Nevhodný výraz pre modernú Južnú Afriku

Podobne ako v dánskej filozofii hygge, sa však veľa stráca v anglickom preklade, zjednodušení a popularizácii termínu.

A to viedlo niektorých ku kritike jeho použitia – najmä v modernom kontexte Južnej Afriky.

Thaddeus Metz, profesor filozofie na Univerzite v Johannesburgu, povedal, že termín a myšlienky spojené s ubuntu sú v súčasnej Južnej Afrike často považované za nevhodný základ pre verejnú morálku – z troch dôvodov.

Jedným z nich je, že sú príliš vágne, druhým je, že neuznávajú hodnotu individuálnej slobody, a treťou vecou je, že sa hodia k tradičnej kultúre malého rozsahu viac, ako k modernej, priemyselnej spoločnosti.

Desmond Tutu. Zdroj: catholicreview.org

Ubuntu stelesnený Desmondom Tutu

Napriek svojim potenciálnym nedostatkom a zneužívaniu, je ubuntu termín, ktorý preukázal schopnosť zjednotiť krajinu smerom k spoločnému dobru.

V roku 2013 vláda požiadala Juhoafričanov, aby „žili s ubuntu“.

Aktuálne existujú mnohé názory a smery, niektoré definujú ubuntu ako schopnosť vzájomných vzťahov, iné tvrdia, že ide o to, cítiť sa v cudzej krajine ako doma.

Ale ak existuje nejaký Juhoafričan, ktorému možno pripísať popularizáciu a stelesnenie filozofického konceptu ubuntu v plnej miere, je to anglikánsky arcibiskup Desmond Tutu.

Tutu vehementne bojoval proti apartheidu a tiež predsedal komisii pre pravdu a mier v krajine.

Definoval ubuntu ako „zúčastňujem sa, zdieľam“.

Vychádzal zo zásad ubuntu, aby usmernil zmierovací prístup Južnej Afriky k zločinom z obdobia apartheidu.

Namiesto zdôrazňovania rozdielov medzi ľuďmi v Južnej Afrike bol Tutu známy tým, že ich oslavoval.

„Sme odlišní, aby sme mohli poznať svoje vzájomné potreby, pretože nikto nie je v konečnom dôsledku sebestačný,“ napísal Tutu v knihe No Future Without Forgiveness (1999). „Úplne sebestačný človek by bol podľudský.“

Pre mnohých v Južnej Afrike je práve tento prístup stelesnením ubuntu.