Ako vznikla psychiatria a hlavná úloha sexu a alkoholu v jej rozmachu
1.1 Azyl a morálna terapia
1.2 Obchod so šialenstvom
1.3 Syfilis a alkohol
1.4 Hystéria
1.5 1.svetová vojna
1.6 Liečba schyzofrénie
1.7 Lobotómia
1.8 Sex – základná príčina chorôb
1.1 Azyl a morálna terapia
História „psychiatrie“ sa začala väzenským azylom – inštitúciou na obmedzovanie zúrivých jedincov, ktorí boli nebezpeční alebo obťažovali spoločnosť. Zistenie, že samotná inštitúcia môže mať terapeutickú funkciu, viedlo k zrodu psychiatrie ako lekárskeho odboru.
Takýto vývoj bol v súlade so štýlom myslenia doby osvietenstva, s jej náboženským skepticizmom a snahou o pochopenie. Najmä Pinel predvídal niekoľko trendov – zrušil používanie reťazí a klasifikoval skupinu „liečiteľných šialencov“ (najmä s melanchóliou alebo mániou bez bludov), pre ktorých sa zdal byť humanitárny prístup v „inštitúcii morálky“ terapeutický.
Termín „psychiatria“ prvýkrát použil v roku 1808 Reil, profesor medicíny v Nemecku, na opísanie rozvíjajúcej sa disciplíny.
1.2 Obchod so šialenstvom
Počas osemnásteho storočia v celej Európe vzrástol obchod so šialenstvom.
Napríklad v Británii boli šialenci zatvorení v súkromných blázincoch, do ktorých mali lekári obmedzený prístup. V roku 1788 utrpel kráľ Juraj III. záchvat duševnej choroby, pre ktorú si nakoniec získal pozornosť a starostlivosť Francisa Willisa, „šialeného lekára“, ktorý sa preslávil svojim prenikavým pohľadom.
Terapeutické azylové domy mali charizmatických riaditeľov a zamestnancov, ktorým sa dalo veriť, že majú záujem pacientom pomôcť. Reil opísal vlastnosti dobrého psychiatra nasledovne: bystrosť, pozorovací talent, inteligencia, dobrá vôľa, vytrvalosť, trpezlivosť, skúsenosti, dobrá postava a vzhľad, ktorý vzbudzuje rešpekt.
Väčšina fyzických liečení a terapií, ktoré mali k dispozícii obsahovala preháňadlá, klystíry, prekrvenie a emetiká (liečivá vyvolávajúce zvracanie).
1.3 Syfilis a alkohol
Azylové domy boli predurčené na hromadenie čoraz väčšieho počtu nevyliečiteľných pacientov, čo personál značne ohromovalo a demoralizovalo. Situáciu zhoršoval nárast počtu duševne chorých ľudí, najmä kvôli neurosyfilisu a alkoholizmu, a rastúca neochota rodín tolerovať svojich duševne chorých príbuzných.
Neskoré štádium choroby, sa v tom čase nazývalo „všeobecná paralýza duševne chorých“. Pacienti boli sužovaní demenciou, grandióznymi bludmi a vyvinula sa u nich kolísavá chôdza. Ku koncu storočia mal až jeden z piatich ľudí vstupujúcich do azylových domov všeobecnú paralýzu nepríčetných.
Dôkaz o príčinnej súvislosti medzi týmto stavom a syfilisom prišiel v roku 1897 – Harrington zaznamenal, že „psychiatria objavila špecifickú biologickú príčinu bežnej duševnej choroby“. Objav urobili neurológ Richard von Krafft-Ebing (dnes najznámejší pre „Psychopathia Sexualis“, jeho štúdiu sexuálnej „perverznosti“) a jeho asistent Josef Adolf Hirschl.
Vymysleli experiment, ktorý využil už známy fakt: syfilisom sa mohlo nakaziť iba raz. Dvojica odoberala hnis z vredov syfilitikov a vstrekovala ho pacientom trpiacim celkovou paralýzou nepríčetných. Potom sledovali, či sa testované osoby nenakazili. O každom pacientovi, ktorý áno, možno s istotou povedať, že túto chorobu predtým nemal. Ako sa však ukázalo, žiadny zo subjektov sa nenakazil, čo viedlo vedcov k záveru, že tento stav vznikol z predchádzajúcej infekcie syfilisom.
Práca na syfilise sa však ukázala ako slepá ulička. Neurológovia tej doby, ktorí nevedeli nič o chémii mozgu, sa sústredili na to, čo bolo možné pozorovať pri pitve, ale existovalo veľa duševných chorôb, ktoré nezanechali žiadne stopy v pevnom tkanive mozgu. Harrington uvádza tento výsledok v karteziánskych podmienkach dualizmu mysle a tela: „Anatómovia mozgu tak nešťastne zlyhali, pretože sa sústredili na mozog na úkor mysle.
1.4 Hystéria
Medzitým dvaja neurológovia, Pierre Janet a Sigmund Freud, skúmali stav, ktorý postihol myseľ aj telo a nezanechal žiadnu zistiteľnú stopu v mozgovom tkanive: hystériu.
Symptómy zahŕňali divoké výkyvy emócií, chvenie, katatóniu a kŕče.
Obaja študovali u Jeana-Martina Charcota, ktorý veril, že hystéria môže vzniknúť z traumatických udalostí, ako aj z fyziologických príčin. Janet tvrdil, že pacienti „oddelili“ spomienky na traumatické udalosti a prejavili sa u nich množstvom fyzických symptómov. Obhajoval hypnózu ako prostriedok na získanie prístupu k týmto spomienkam a odhalenie príčin pacientovej choroby.
Freud veril, že traumatické spomienky boli potlačené a odoslané do bezvedomia. Vyvinul metódu rozhovoru, aby ich priviedol k vedomiu, interpretoval sny a tvrdil, že takmer všetky neurózy vznikli z potlačených „sexuálnych dojmov“.
1.5 1.svetová vojna
Čoskoro sa však odhalili aj limity tohto prístupu. Počas prvej svetovej vojny muži, ktorí sa vrátili zo zákopov zjavne nezranení, vykazovali fyzické symptómy spojené s hystériou.
Anglický lekár Charles Myers zaviedol termín „škrupinový šok“ a navrhol fyziologickú príčinu: poškodenie nervového systému rázovými vlnami delostreleckých výbuchov. Ani toto vysvetlenie však nebolo úplne uspokojivé. Medzi trpiacimi boli totiž aj vojaci, ktorí neboli v zákopoch, ani neboli vystavení bombardovaniu.
Harrington chváli lekárov, ktorí razili zlatú strednú cestu. Adolf Meyer, lekár švajčiarskeho pôvodu, ktorý sa v roku 1910 stal prvým riaditeľom psychiatrickej kliniky v nemocnici Johns Hopkins Hospital, obhajoval prístup, ktorý nazýval rôzne, „psychobiológia“ a psychiatria „zdravého rozumu“.
1.6 Liečba schizofrénie
Ako storočie postupovalo, rozkol medzi biologickým a psychoanalytickým táborom sa rozširoval. S pokrokom v bakteriológii si biologický tábor osvojil myšlienku, že mikróby v čreve, ústach alebo dutinách môžu uvoľňovať toxíny, ktoré zhoršujú mozgové funkcie.
Harrington píše o liečbe schizofrénie, ktorá zahŕňala odstránenie zubov, slepého čreva, vaječníkov, semenníkov, hrubého čreva a ďalších.
1.7 Lobotómia
Najznámejším chirurgickým zákrokom v polovici storočia bola lobotómia. Táto liečba, ktorú v tridsiatych rokoch propagoval Egas Moniz, za prácu ktorej neskôr získal Nobelovu cenu, dosiahla v Amerike groteskný vrchol, keď Walter Freeman spopularizoval transorbitálnu lobotómiu, ktorá zahŕňala prerušenie spojení v blízkosti prefrontálneho kortexu pomocou nástroja vloženeného cez očné jamky.
1.8 Sex – základná príčina chorôb
O niečo neskôr americkí neo-freudiáni nahradili úzkosť za sex, ako základnú príčinu psychologických chorôb. Freudovské trópy nahradili zameraním na rodinnú dynamiku, najmä potrebu emocionálneho bezpečia v ranom detstve. Matky znášali bremeno tohto nového diagnostického skúmania: príliš ochranárske matky brzdili dospievanie svojich detí a nadmerne zhovievavé matky produkovali deti, z ktorých sa stali mladiství delikventi.
