Mladí Slováci neprejavujú záujem o okolité dianie, na základe toho vznikla vzdelávacia príručka pre prvovoličov

V priebehu posledných rokov sa stretávame s tvrdením, že Slovákom chýba kritické myslenie. Posilnila ho najmä covidová pandémia, počas ktorej mnoho ľudí podľahlo rôznym hoaxom. Sociálnymi médiami obehli správy ohľadom ukrytých čipov vo vakcínach, čo spustilo vlnu konšpirácií v komentároch. Ako sme uviedli v našom predošlom článku, Slováci sú až o dvakrát viac náchylnejší voči… Prečítať celé

Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.

V priebehu posledných rokov sa stretávame s tvrdením, že Slovákom chýba kritické myslenie. Posilnila ho najmä covidová pandémia, počas ktorej mnoho ľudí podľahlo rôznym hoaxom.

Sociálnymi médiami obehli správy ohľadom ukrytých čipov vo vakcínach, čo spustilo vlnu konšpirácií v komentároch. Ako sme uviedli v našom predošlom článku, Slováci sú až o dvakrát viac náchylnejší voči takémuto typu informácií než Česi.

Štatistiky prieskumu GLOBSEC uvádzajú priam alarmujúce čísla, nakoľko na území Slovenska verí poplašným správam až 56 % respondentov. Medzi nimi tvoria výraznú skupinu aj pedagógovia, ktorí až v 30 % prípadoch uviedli, že očkovanie je nástroj na čipovanie ľudí.

Podobné zavádzajúce informácie sa týkajú aj vojny na Ukrajine či politickej situácie. V prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si každý druhý Slovák myslel, že protesty za Slušné Slovensko, ktoré sa udiali po ich smrti, zorganizovali zahraničné mocnosti.

Avšak potreba kritického myslenia nie je potrebná len pri spoločenskom živote. Jeho správne využitie môže ovplyvniť aj osobné konanie, či už v prípade výberu vhodného zamestnania či partnera.

Príručka kritického myslenia pre prvovoličov

Síce na prvý pohľad sa zdá, že konšpiráciám podliehajú len staršie generácie, výnimku netvoria ani študenti stredných škôl.

INZERCIA

Ako uvádza Forbes, na základe toho neziskový projekt Zmudri.sk vytvoril vzdelávaciu a nestranícku príručku pre prvovoličov, ktorá nesie názov Politika polopate. Pre relevantnejšie informácie na publikácii pracovali aj odborníci a politológovia.

kritické myslenie a Slováci

V súčasnosti rezonuje podpora kritického myslenia na školách. Zdroj: pexels.com

Uvedený projekt doposiaľ pomáhal školám, žiakom a študentom vzdelávať sa zábavnou a inovatívnou formou, ktorou prináša témy ohľadom kritického myslenia, digitálnej bezpečnosti či fungovania štátu. Zároveň už v minulosti vytvoril príručku o kritickom myslení, ktorej výtlačky sa odoslali do slovenských škôl v priemere 15-tisíc kusov. Výnimku netvorí ani súčasné vydanie, ktoré chce ešte pred parlamentnými voľbami poskytnúť bezplatne stredoškolákom.

Jedným z jeho cieľov je mladým ľuďom vysvetliť, ako vo veľkom množstve politických predstaviteľov možno spoznať populistov, čo môže zefektívniť ich výber. Jeho benefitom je zároveň aj to, že nespomína žiadne konkrétne politické strany a politikov, čo podnecuje jeho nestrannosť.

„Jednoducho sa snažíme zrozumiteľným spôsobom mladým ľuďom priblížiť zložité fungovanie vecí,“ objasňuje prínos príručky Martina Bolibruchová, ktorá pôsobí v Zmudri.

Jej potreba je však dôležitá z hľadiska viacerých sfér. Jeden z príkladov tvorí nedostatočná výuka občianskej náuky na stredných školách, nakoľko ju v mnohých prípadoch vyučujú nedostatočne kvalifikovaní učitelia. Na základe toho z viacerých prieskumov vyplýva, že dospievajúci Slováci neprejavujú záujem o okolité dianie, za čo môže aj ich nevedomosť.

Olympiáda podporujúca vnímanie stredoškolákov

Podobný pozitívny príklad na rozvoj kritického myslenia študentov sme zaznamenali už v minulosti. Ako sme písali v našom predošlom článku, na Slovensku sa vytvoril projekt, ktorý učí mladých adolescentov kriticky myslieť a triediť informácie.

Ide o Olympiádu kritického myslenia, za ktorou stojí riaditeľ Slovenskej debatnej asociácie Ondrej Schütz. Ako koordinátor podujatia pôsobí len 22-ročný Richard Vaško, ktorý je v asociácii aktívny od svojich 12-tich rokov.

kritické myslenie a Slováci

Mnoho Slovákov sa k dezinformáciám dostáva prostredníctvom sociálnych médií. Zdroj: pexels.com

Cieľom olympiády je oboznámiť žiakov s mediálnou gramotnosťou, interpretáciou dát, odolnosťou voči manipulácii a argumentáciou. Zároveň k jej pilierom nepatrí zúčastneným pretláčať konkrétnu ideológiu, ale naučiť ich vytvárať si vlastné názory, ktoré sú podložené dôveryhodnými informáciami. Aj na základe toho rozvíja ich kritické myslenie prostredníctvom rozoznania spoľahlivých a nespoľahlivých médií či pozeraním sa na formálnu úpravu článku.

Projekt na Slovensku funguje dva roky, pričom sa do jeho školského kola tento rok prihlásilo takmer 6 000 stredoškolákov zo 70 okresov. Pozostáva z troch kôl, pričom prvé dve prebiehajú online. Po ich úspešnom absolvovaní nasleduje celoslovenské finále, ktorého sa zúčastní len 40 najlepších uchádzačov.

Posilnenie kritického myslenia v dospelosti

Ani v pokročilejšom veku nie je neskoro si osvojiť princípy kritického myslenia. Na základe toho šachový veľmajster Ján Markoš pre Forbes priniesol niekoľko rád, ako ho možno podporiť.

Svoje poznatky prednáša aj manažérom, pričom výnimku netvoria ani jeho kurzy zamerané na rozvoj kritického myslenia. Danej problematike sa venuje aj v jeho knihe Sila rozumu v bláznivej dobe, ktorá nesie podtitul Manuál kritického myslenia.

Kľúčový faktor pozostáva z hľadania osôb, ktoré sú hodné našej dôvery. Netreba sa však pozerať na celý svet s podozrením, že je voči nám neúprimný. Stačí sa naň pozerať objektívne, pričom vnímame dobro i zlo.

kritické myslenie a Slováci

Odborníci odporúčajú si držať odstup od informácií, ktoré každodenne prijímame. Zdroj: pexels.com

Rovnako dôležitý krok tvorí aj držanie si odstupu od správ, ktoré nám denne ponúka množstvo mediálnych inštitúcií. Preto si treba dať pozor, aké pocity v nás prijímané informácie vyvolávajú. V prípade silných emócií je potreba sa pozerať aj na ich objektivitu a profesionalitu novinárskej práce, nakoľko mnohé z nich majú za cieľ zatriasť s pocitmi prijímateľa.

K potrebe kritického myslenia postačí aj základný ľudský faktor v podobe dobrej pamäte. Netreba zabúdať na kauzy, ktorých životnosť je krátkodobá. Rovnako sa odporúča nekritizovať ľudí na sociálnych médiách s iným názorom. Dané správanie vytvára len väčšiu priepasť medzi osobami s protipólnymi názormi, čo vytvára väčšiu polarizáciu spoločnosti.

Pokračujte na ďalší príspevok »