Príroda dokáže vytvoriť tie najpôsobivejšie scenérie. Výnimkou nie sú ani krasové jamy na juhu Číny, ktorých vnútro vyzerá ako vystrihnuté z vedecko-fantastických románov.

Neprebádané podzemné lesy

O ceste do stredu Zeme písal už svetoznámy autor Jules Verne. Podzemné jazerá, exotická vegetácia či nepoznané živočíchy – takáto predstava zaujala nejedného dobrodruha. Síce v skutočnosti nám stred zemegule neponúka podobné obrazy, pod zemou sa predsa skrývajú fascinujúce prírodné úkazy. Krasové jamy v Číne nedávno nadchli vedcov svojou bohatou vegetáciou.

Čínska jama sa prirodzene vytvorila v dôsledku krasových procesov v regióne. zdroj: pexels.com

Tím čínskych prieskumníkov v blízkosti Guangxi Zhuang nedávno objavil novú obrovskú jamu s lesom na dne. Nezvyčajný nález siaha do hĺbky 192 metrov. Pre porovnanie, mohli by ste na seba navýšiť dve budovy Big Bena a dostali by ste rovnaký rozmer. Tím speleológov po zlanení zistil, že v priepasti sú tri rozličné vchody do jaskyne. Najväčšiu pozornosť si získali prastaré stromy vysoké 40 metrov, naťahujúce svoje konáre smerom k slnečnému svetlu.

Ako vznikajú?

Veľkolepé jamy nie sú v Číne ničím neobvyklým. Krajina sa už stáročia považuje za domov krasovej topografie. Južná časť je náchylná na vznik útvarov a jaskýň ako z iného sveta. Krasové jamy, respektíve závrty vznikajú rozpúšťaním skalného podložia. Ak ho tvorí vápenec, soľ alebo sadra, postupom času  môže klesať a nakoniec sa zrúti úplne. Pri daždi sa v kvapkách hromadí oxid uhličitý, stáva sa kyslejším a rozširuje prítomné trhliny.

Obrovské závrty, nazývané Tiankeng alebo „nebeské jamy“, sa v Číne nachádzajú bežne, najmä v autonómnej oblasti Guangxi Zhuang. Dokonca ide o tridsiatu objavenú dieru v tomto okolí. V roku 2019 našiel ten istý tím jaskynných prieskumníkov 19 jám. Guangxi je známe svojimi rozprávkovými krasovými útvarmi, ktoré siahajú od závrtov cez skalné piliere až po prírodné mosty. Vďaka nim si región vyslúžil označenie svetového dedičstva UNESCO.

Okrem Číny je známe, že veľké jamy sú aj v Mexiku a Papue Novej Guinei. Existujú tiež v Spojených štátoch, ktoré majú na svojom území asi 20 percent krasovej topografie.

Jama Xiaozhai

Najväčšiu krasovú jamu na svete takisto objavili v Číne. Závrt neďaleko už neobývanej dediny Xiaozhai objavila expedícia v roku 1994. Tento otvor je 626 m dlhý a 537 m široký. Celková hĺbka vrátane dosiahnutého dna je 511 – 662 m. Jama sa sformovala nad jaskyňou Difeng, ktorú zase vytvorila silná podzemná rieka. Vek útvaru sa odhaduje na 128 000 rokov.

Inzercia

Leopardy oblačné žijú v lesoch juhovýchodnej Ázie a sú jedným z najstarších druhov mačkovitých šeliem. Slovo šelma však môže pôsobiť zavádzajúco, pretože nepradú. zdroj: unsplash.com

Dno je dostatočne veľké na to, aby udržalo malý izolovaný svet plný života. Vedci po opakovanom prieskume na mieste zaregistrovali 1285 druhov vzácnych rastlín, napríklad ginko biloba. V jaskyni bol spozorovaný aj takmer vyhynutý leopard oblačný. Spočiatku sa k jame Xiaozhai dalo dostať iba komplikovanou a spletitou cestou. Rýchly rozvoj krajiny za posledné desaťročie však vytvoril nové možnosti. Zostup do „nebeskej jamy“ dnes môžete absolvovať vďaka 2 800 schodom.

Prírodné bohatstvo musíme chrániť

V iných častiach sveta by ste si krasové jamy ani nemuseli všimnúť. Závrty majú priemer jeden, maximálne dva metre, preto sú vchody do jaskýň ťažko dostupné. Kvôli rozdielom v geológii, klíme a ďalším faktorom sú čínske jamy skutočne pôsobivé. Vchody do jaskýň môžu byť veľmi malé, takže ak by ste nemohli odolať nazretiu dovnútra, museli by ste sa cez dieru pretlačiť. Samozrejme, iba na vlastnú zodpovednosť.

Vnútro jamy v oblasti Guangxi Zhuang je 306 m dlhé a 150 m široké. Po zlezení siahali husté kríky prieskumníkom po ramená. Chladné sivé skaly pokrývajú paprade, ktoré kontrastujú s modrou oblohou. Ak do toho pridáte tečúci vodopád, opis by bez problémov zapadol do výjavov z Tolkienovej Stredozeme.

Vlhká a na kyslík bohatá krajina prekypuje bohatým rastlinným životom – najmä papraďami, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí jamy. zdroj: pexels.com

„Neprekvapilo by ma, keby sme zistili, že v týchto jaskyniach sa nachádzajú druhy, ktoré veda doteraz nepoznala ani nepopísala,“ povedal Chen Lixin, vedúci inžinier z Ústavu geológie krasu.

Závrty a jaskyne ponúkajú nielen útočisko pre život, ale sú aj zásobárňami podzemnej vody. Krasové kolektory poskytujú jediný alebo primárny zdroj vody pre 700 miliónov ľudí na celom svete. Výhodou je ich rozšírená dostupnosť, čo ale môže priniesť negatíva. „Z aktívneho jaskynného prúdu som vytiahol autobatérie a fľaše boh-vie-čoho,“ priznáva George Veni, výkonný riaditeľ Národného inštitútu pre výskum jaskýň a krasov (NCKRI). Preto je pre vedcov dôležité vystopovať ďalšie neprebádané jaskyne skôr, než sa stanú prírodnými smetnými košmi.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.livescience.com

Zdroj titulnej fotografie: pinterest.com