Peniaze bez hodnoty – ako hyperinflácia mení tvár krajín sveta – II. časť
V minulom článku sme si vysvetlili, čo je hyperinflácia a aké sú príčiny jej vzniku. Na príklade dvoch krajín – juhoamerickej Venezuely a afrického Zimbabwe, bolo možné sledovať, ako sa hyperinflácia vyvíja, a aké stratégie v znižovaní miery tohto ekonomického ukazovateľa, zvolili dotknuté krajiny.
Téma inflácie a hyperinflácie však nie je úplne vzdialená žiadnej krajine sveta, hoci pri bežnej miere si jej potenciálnu moc mnoho ľudí neuvedomuje. Napriek tomu, je súčasťou našich každodenných životov a pri nekoncepčných ekonomických riešeniach, sa môže kedykoľvek vymknúť spod kontroly.
Za konkrétnymi príkladmi hyperinflácie z minulosti, vôbec nemusíme cestovať do vzdialených krajín. Dokonca nemusíme ani len opúšťať európsky priestor.
Druhá svetová vojna napáchala škody všade tam, kde až siahal jej mocný vplyv. Keďže Európa bola kľúčovou bojovou oblasťou v rámci tohto globálneho konfliktu, európske krajiny boli následkami vojny mimoriadne silno zasiahnuté. Milióny mŕtvych či zmrzačených ľudí, politická nestabilita a zničené hospodárstvo.
Aj to boli následky, ktoré so sebou vojna priniesla. A práve ekonomické problémy a z nich prameniaca chudoba, nedostatok potravinových a nepotravinových zdrojov a zničený priemysel, viedli k výslednému zhoršovaniu situácie obyvateľstva po vojne.
Hyperinflácia v povojnovom Maďarsku
Keď sa všetky problematické dôsledky vojny spojili dokopy, neveštilo to nič dobré. A práve niečo podobné sa stalo u našich južných susedov. Problémové obdobie začalo v roku 1944. Maďarsko bolo pod nadvládou nacistického Nemecka, a tak sa muselo riadiť pokynmi „zhora“.
Byť satelitom Nemecka však znamenalo, podriadiť všetko od vnútro-politických a medzinárodných záležitosti, až po priemyselnú výrobu, požiadavkám tejto mocnosti. Pre Maďarsko to predstavovalo katastrofu – krajina bola hospodársky zdevastovaná, čo si vybralo svoju daň aj na vtedajšej mene – Pengö.
Okrem toho Maďarsko poskytlo pred koncom vojny Nemecku veľkú finančnú pôžičku. Vzhľadom na výsledok vojny – a síce Nemecko na strane porazeneckých mocností – Maďarom sa peniaze už nikdy nevrátili. Aby toho nebolo málo, až 25 – 40% celkového štátneho rozpočtu Maďarska, malo ísť na povojnové reparácie pre Sovietsky zväz.
Prepad meny a povojnové problémy krajiny, tak vyústili až do najhoršej fázy – rastu inflácie. Keďže prvým krokom, ktorý zvyčajne predstavitelia vlád spravia pri raste inflácie, je tlačenie nových peňazí, nevyhli sa tomuto ,,proti-inflačnému“ opatreniu ani Maďari. Prvý nápad ale zvyčajne nie je ten najlepší, čo platí aj v tomto prípade. Napriek upozorneniam ekonómov, v krátkom čase bola krajina zahltená množstvom peňazí, ktoré ale nemali žiadnu hodnotu.
Od augusta 1945, do júla 1946, bola krajina naplno zamestnaná bojom proti hyperinflácii. Každých 15 hodín sa ceny produktov a služieb zdvojnásobili a denná miera inflačného prírastku predstavovala až 207%!
Hyperinflácia v Maďarsku dospela do takého štádia, že boli tlačené bankovky, ktoré boli tvorené až 21 ciferným číslom – 100 000 000 000 000 000 000. Po predchádzajúcom článku vás asi neprekvapí, že v prepočte na americké doláre, by ste za takúto bankovku vtedy dostali asi 20 centov.
Koniec obrovskej hyperinflácie pre Maďarsko priniesol až príchod novej meny. Od 1. augusta 1946 začala v krajine platiť nová mena – maďarský forint (HUF). Tá ukončila obdobie hyperinflácie a do dnešného dňa je jedinou oficiálnou menou v Maďarsku.
Ekonomický úpadok Juhoslávie
Ako sme už spomínali, ekonomické problémy, vrátane hyperinflácie, sa nevyhýbajú žiadnemu regiónu našej planéty. Od našich južných susedov sa presunieme ešte o niečo južnejšie – na Balkánsky polostrov – konkrétne do bývalej Juhoslávie a dnešného Srbska.
Aj tam bola hospodárska kríza vyvolaná geopolitickým dianím. Avšak miesto svetových vojen, v prípade hyperinflácie na Balkáne, hral rozhodujúcu úlohu rozpad Sovietskeho zväzu.
Keďže oblasť Balkánu bola v historickom kontexte aj v spojitosti so Sovietskym zväzom veľmi strategická, jej význam sa odzrkadľoval aj na ekonomickej prosperite oblasti. Keď však dôjde k rozpadu mocenských celkov, logicky to musí vyústiť do problémov vo viacerých sférach.
A to sa v tomto prípade začalo diať v apríli 1992. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa miestna komunistická vláda dostala do „slepej uličky“ a doliehali na ňu požiadavky na zmenu. To vyústilo až do rozpadu Juhoslávie, a vzniku viacerých menších krajín, ktoré poznáme dnes, vrátane Srbska.
Keďže krajiny predtým fungovali ako jeden celok, nemali medzi sebou vytvorené v podstate žiadne medzinárodné väzby, ktoré by zabezpečovali fungovanie obchodu medzi krajinami. To si vybralo svoju daň na tamojšej ekonomike.
Keďže vládny režim nebol naklonený vzniku nových politických usporiadaní, na export z krajín Juhoslávie bolo uvalené embargo, čo miestne ekonomiky zruinovalo ešte viac. Všetky tieto faktory, vyústili podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, až do strmého rastu inflácie. V období rokov 1992 až 1994, dosahoval denný prírastok miery inflácie v bývalej Juhoslávii výšku 62%.
Svoj vrchol hyperinflácia dosiahla v januári 1994, kedy bola jej zaznamenaná miera až na úrovni 313 miliónov percent! Dosiahnutie tejto hodnoty sa nakoniec ukázalo ako zlomové, pretože následná séria ekonomickým opatrení, zlomila krivku smerom nadol. Napriek tomu sa dotknuté krajiny – najmä Srbsko – nedokázali z jej dôsledkov úplne spamätať a s ekonomickými problémami a vnútroštátnou nestabilitou bojujú dodnes.
Tento článok bol druhým a zároveň posledným z mini-série o hyperinflácii v krajinách sveta. Predchádzajúci článok si môžete prečítať tu.
