Flynnov efekt: Ľudom sa každou generáciou zvyšuje IQ

Výskumník James Flynn v roku 1984 prvý krát objavil, že sa priemerné ľudské IQ časom zvyšuje. Toto zistenie sa označuje aj ako Flynnov efekt. Neskôr Flynn uviedol vo svojej prednáške Ted Talk v roku 2013, že ľudská civilizácia zaznamenala v priebehu času veľký nárast IQ, keďže každá generácia dosahuje v IQ testoch stále viac správnych… Prečítať celé
Vydané 5. januára 2023 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , ,

Výskumník James Flynn v roku 1984 prvý krát objavil, že sa priemerné ľudské IQ časom zvyšuje. Toto zistenie sa označuje aj ako Flynnov efekt. Neskôr Flynn uviedol vo svojej prednáške Ted Talk v roku 2013, že ľudská civilizácia zaznamenala v priebehu času veľký nárast IQ, keďže každá generácia dosahuje v IQ testoch stále viac správnych otázok.

„Ak by ste ľudí pred sto rokmi hodnotili podľa moderných noriem, mali by priemerné IQ 70. Ak by ste nás hodnotili podľa ich noriem, mali by sme priemerné IQ 130.“ James Flynn

Spôsob nášho myslenia sa mení

Zaujímavé je, že k najväčšiemu nárastu IQ nedošlo rovnomerne. V špecifických oblastiach testu, a to v oblasti klasifikácie a analógií (schopnosť používať logiku na abstrakcie), dosahujú ľudia najvýznamnejšie zlepšenie. James Flynn vysvetľuje, že to pravdepodobne reprezentuje zmeny v spôsoboch myslenia ľudí v priebehu času, najmä pokiaľ ide o hypotetické myslenie.

Flynnov efekt

Hypotetické myslenie zahŕňa predstavovanie si možností a skúmanie ich dôsledkov prostredníctvom procesu mentálnej simulácie. (Foto: Remi Turcotte, Unsplash)

Faktory

Zjavný nárast ľudskej inteligencie môže vysvetľovať viacero faktorov:

  • Prístup k vzdelaniu: S každou generáciou chodí do školy viac ľudí a ľudia majú tendenciu zostať v škole dlhšie.
  • Väčšia expozícia: Pred dvoma generáciami mohli byť základné úlohy priestorového uvažovania potrebné na hranie videohier mimoriadne náročné, ale teraz sú tieto znalosti často samozrejmosťou.
  • Skreslenie testu: Skúška IQ môže testovať skôr naučené ako vrodené vedomosti a môže testovať vedomosti, ktoré sú kultúrne cenené. Kultúry sa tak budú postupne zlepšovať vo svojich vlastných IQ testoch.
  • Lepšie celkové zdravie a výživa.

 

Hypotéza dysgénnej plodnosti

Zmeny v IQ boli veľmi rýchle. Pričom nameraná inteligencia sa zvyčajne zvýšila približne o tri body IQ za desaťročie. Tento nárast zdanlivo poprel predchádzajúcu hypotézu, že IQ klesá v dôsledku nepriamej korelácie medzi IQ a plodnosťou (dysgénna plodnosť).

Vzťah medzi plodnosťou a inteligenciou sa skúmal v mnohých demografických štúdiách. Existujú dôkazy o tom, že na úrovni populácie sú miery inteligencie, ako napríklad dosiahnuté vzdelanie a gramotnosť, v niektorých súvislostiach negatívne korelované s mierou plodnosti, avšak genetické štúdie nepreukázali žiadne dôkazy o dysgénnych účinkoch v ľudských populáciách.

Mapa krajín podľa miery pôrodnosti (2020) podľa Population Reference Bureau

Mapa krajín podľa miery pôrodnosti (2020) podľa Population Reference Bureau

Štúdia Satoshiho Kanazawu z roku 2014, ktorá využívala údaje z Národnej štúdie o vývoji detí, zistila, že ženy a muži s vyššou inteligenciou mali väčšiu pravdepodobnosť, že chcú byť bezdetní.

V niektorých krajinách začalo dochádzať k opaku

Kvocient inteligencie obyvateľstva sa v priebehu 20. storočia zvyšoval, tento jav už poznáme ako Flynnov efekt, no v posledných rokoch došlo vo viacerých západných krajinách k spomaleniu alebo zvráteniu tohto trendu. To viedlo k špekuláciám, že Flynnov efekt bol prechodným javom, ktorý odrážal zvýšenie IQ vplyvom environmentálnych faktorov.

V novej knihe s názvom Rising IQ in the Twenty-First Century (Zvyšovanie IQ v dvadsiatom prvom storočí) Flynn rozoberá svoje pôvodné zistenia. Vysvetľuje príčiny všeobecného zvyšovania IQ a odhaľuje niektoré nové zistenia, týkajúce sa mentálneho úpadku aj mimoriadne inteligentných ľudí v staršom veku. Nakoniec Flynn dochádza k záveru, že ľudia nie sú inteligentnejší, len sú modernejší.

Keby ste sa v roku 1900 opýtali dieťaťa, čo majú spoločné psy a králiky, odpovedalo by asi takto: „No, psy sa používajú na lov králikov.“ To nie je odpoveď, ktorú chcú testy IQ. Testy IQ chcú, aby sme klasifikovali. Dnes by dieťa pravdepodobne povedalo: „Oboje sú to zvieratá.“ Deti si osvojili návyk klasifikácie a používajú slovník vedy. Klasifikujú svet ako predpoklad jeho pochopenia.

„Mozog je ako sval. Vzpierač má úplne iné svaly ako plavec. Podobne aj my precvičujeme rôzne časti nášho mozgu spôsobom, akým to naši predkovia nerobili. Možno mali lepšiu pamäť ako my, takže by mali väčší hipokampus. My by sme však viac ako oni precvičovali určité oblasti v prefrontálnych lalokoch. Takže tieto oblasti by boli zväčšené.“ James Flynn

 

Zdroj: SimplyPsychology, Wikipedia, PNAS, GoodTherapy, Smithsonianman

Ilustračná foto: Annie Sprat, Unsplash

Pokračujte na ďalší príspevok »