Pokračovanie buddhistickej filozofie

Ako funguje karma a karmické tresty?

Ako funguje karma a karmické tresty? Hinduistický zákon karmy tvrdí, že naše činy majú morálne dôsledky, ktoré nás ovplyvnia buď v tomto živote, alebo v reinkarnovanom živote. Obrazec, ktorým si môžeme priblížiť tento hinduistický pojem, je, že nás sleduje neviditeľný najvyšší sudca a zhodnocuje naše dobré a zlé skutky. Potom nás primerane odmení alebo potrestá,… Prečítať celé
Vydané 25. septembra 2021 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , , , , ,

Ako funguje karma a karmické tresty?

Hinduistický zákon karmy tvrdí, že naše činy majú morálne dôsledky, ktoré nás ovplyvnia buď v tomto živote, alebo v reinkarnovanom živote. Obrazec, ktorým si môžeme priblížiť tento hinduistický pojem, je, že nás sleduje neviditeľný najvyšší sudca a zhodnocuje naše dobré a zlé skutky. Potom nás primerane odmení alebo potrestá, ako to čas dovolí, a ak v tomto živote vyprší čas, odnesieme si odmeny a tresty do ďalšieho života.

Buddha odmietol tento konkrétny obraz doktríny karmy. Podľa neho neexistujú žiadne záhadné záznamy s našimi menami. Buddha však úplne neodmieta pojem karma, ale namiesto toho mu dáva pozemsky podloženú interpretáciu. Buddhove videnie karmy je nasledovné: všetky udalosti, ktoré sa dejú, sú výsledkom presných príčinných reťazcov udalostí. Keď spätne vystopujem sériu príčin akejkoľvek danej nešťastnej udalosti, zistím, že to príčinne spočíva v mojej túžbe, a v konečnom dôsledku na neopodstatnenom koncepte môjho vedomého ja. Tento pojem kauzálnej prepojenosti sa nazýva doktrína závislého pôvodu.
V dialógu v Pálijskom kánone jeden z Buddhových nasledovníkov tvrdí, že má úplne jasnú koncepciu doktríny „závislého pôvodu“.

Závislý pôvod sa zdá byť komplikovaný a skutočne zložitý. Vďaka nepochopeniu a prieniku tejto doktríny je ľudstvo v tomto zmysle ako uväznená sieť. Nedokáže sa odpútať od trestu, utrpenia, ničenia a znovuzrodenia.
V závere Buddha naznačuje, že nesprávne predstavy o treste sú spôsobené tým, že nedokážeme pochopiť skutočné príčinné súvislosti.

Zoberme si príklad, že sa môj priateľ zraní pri automobilovej nehode krátko potom, čo sme sa navzájom navštívili. Potom by som sa mohol cítiť čiastočne zodpovedný za nehodu, pretože naša návšteva trvala príliš dlho, čo ho zaradilo v zlom čase na nesprávne miesto. Potom by som mohol očakávať, že za svoju úlohu dostanem nejaký karmický trest. Mali by sme teda mať realistickejší pohľad na svoju zodpovednosť a lepšie porozumieť všetkým príčinným silám, ktoré pri nehode pôsobia, najmä duševným stavom zúčastnených osôb a dlhému radu smutných následkov, ktoré z nehody vyplývajú.

Z prvých dvoch vznešených právd vieme, že túžba je konečnou príčinou utrpenia. Podľa Budhu nám doktrína závislého pôvodu umožňuje veľmi presne vysvetliť spojovacie väzby medzi túžbou a utrpením. Buddha sa zameriava na utrpenie súvisiace so starobou a smrťou a sleduje ich späť k ich pôvodným zdrojom:

INZERCIA

Ak sa pýtame, či staroba a smrť od niečoho závisia, odpoveď by mala byť, že staroba a smrť závisia od narodenia. . . . narodenie závisí od existencie. . . existencia závisí od pripútanosti. . . pripútanosť závisí od túžby. . . túžba závisí od pocitu. . . senzácia závisí od kontaktu. . . kontakt závisí od psychických a fyzických javov. . . fyzické javy závisia od vedomia.
Ľudské vedomie potom odštartuje celý rad príčinných udalostí, ktoré majú za následok utrpenie zo staroby a zo smrti.
Aby sme mohli riešiť problém v jeho zdroji, mali by sme si podmaniť svoje vedomie, a to je posolstvo tretej ušľachtilej pravdy – uhasiť všetku túžbu prostredníctvom nirvány.

Ilustračná fotografia (meditujúci budhista)

Inzercia

Theravada a Mahayana

Okolo roku 100 n.l. sa budhizmus rozdelil na dva hlavné prúdy – Theravada a Mahayana. Zatiaľ čo sa Theravadisti držali učenia Paliho kánonu, Mahayanisti tvrdili, že pokročilejšie Buddhovo učenie bolo prenášané ústne a v konečnom dôsledku zaznamenané v neskorších textoch Mahayany. Bežnou témou týchto nových mahájánskych diel je pojem prázdnoty a názor, že všetka realita postráda rozpoznateľný obsah alebo popis.

Metafora prázdnoty predpokladá, že existuje niečo ako nádoba, v ktorej nič nie je. V tomto prípade je na nádobe štítok s nápisom „realita“. Je však nádoba doslova prázdna v tom zmysle, že v nej vôbec nič neexistuje? Jedna vec je povedať, že realita nie je taká, ako sa pôvodne zdá, a druhá je jednoducho povedať, že nič neexistuje. Pointa metafory pojednáva o tom, že keď sa pozrieme dovnútra nádoby, zistíme, že nemá žiadne rozlíšiteľné časti alebo vlastnosti, ktoré definujú jej skutočnú povahu. Na všetky praktické účely je teda prázdna, ale zároveň sa v nej stále nachádza nejaká neidentifikovateľná vec.

Jeden anonymne napísaný text Mahayany, Srdcová sútra, posúva pojem prázdnoty do extrému. Necháme na vás aký názor si na túto „vyhrotenú“ vetvu náboženstva urobíte. :)

Teória sa začína sa tým, že všetko o našich identitách a bežnom svete, v ktorom žijeme, je prázdne a nemá žiadny skutočný obsah. Autor však pokračuje v radikálnejšom tvrdení, že aj štyri vznešené pravdy a nirvána sú prázdne. Nedochádza k úpadku a smrti, ani k ničeniu rozkladu a smrti. Neexistuje bolesť, pôvod bolesti, odstránenie bolesti ani cesta k nej.

Vo východnej filozofii, sa tak ako na celom svete, jednotlivé filozofické a náboženské prúdy delia na množstvo prúdov. Je už na nás, čo si z nich zoberieme, a ktorými sa necháme inšpirovať. Každopádne je vždy výživné si rozšíriť obraz a prehĺbiť informácie o ľudskej existencii.

Pokračujte na ďalší príspevok »