Spoločnosti a projekty Elona Muska sú často poznamenané chybami, nad ktorými jeho odporcovia iba krútia hlavami. Lenže, ako povedal nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity Albert Einstein: „Ten, kto nikdy neurobil chybu, nikdy nič nové nevyskúšal.“

Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX na rozdiel od iných spoločností alebo agentúr sa zameriava na vývoj plne znovu použiteľných vesmírnych rakiet. Pri konkurenčných vesmírnych lodiach sa viackrát dajú použiť iba niektoré časti.

V minulosti spoločnosť amerického miliardára vytvorila vesmírnu raketu Falcon 9, ktorá disponuje touto vlastnosťou. O jej využití sme vás informovali v predchádzajúcom článku. Výnimku netvorí ani raketa Falcon Heavy či kapsula pre posádku Dragon.

Vesmírne vozidlo Starship, ktorý je aktuálne vo fáze testovania, bol nedávno podrobený skúšobnému letu, ktorý síce nesplnil pôvodne určený cieľ, no spoločnosť aj napriek tomu o ňom hovorí ako o úspechu. Predchádzajúci test totiž dopadol fiaskom, z ktorého sa však poučili.

Zničená raketa aj rampa

Prvý pokus o vzlietnutie rakety Starship sa konal ešte v 20. apríla tohto roku, pričom raketa odštartovala zo zariadenia Starbase na pláži Boca Chica na pobreží Mexického zálivu v južnom Texase. Krátko po pol štvrtej poobede sa raketa vzniesla smerom k oblakom.

Podobne ako iné rakety, aj táto sa skladá z viacerých častí. Spodná časť s názvom Super Heavy, ktorú poháňa až 33 motorov Raptor, sa mala po približne troch minútach od vzlietnutia odpojiť od zbytku vesmírneho vozidla. Ako informuje portál Space.com, nestalo sa to tak.

Test samotnej samotnej Starship bez nosnej lode Super Heavy sa konali ešte v roku 2020. Zdroj: unsplash.com/@forestkatsch

„Vozidlu počas letovej skúšky vypadlo niekoľko motorov, stratilo výšku a začalo padať. Systém ukončenia letu vydal povel na nosnej rakete [Super Heavy]  aj na lodi [Starship],“ uviedla vesmírna spoločnosť len pár hodín od štartu testu. Pod ukončením letu mysleli odpálenie celého raketoplánu.

Lenže ujmu neutrpela iba raketa. Spravodajský portál The Washington Post píše o tom, že obrovská sila motorov vyhĺbila dieru do štartovacej rampy, čím sa do ovzdušia, a neskôr do okolia, dostali kusy betónu. Americká Federálna správa letectva však uistila verejnosť, že v dôsledku toho nebol nikto zranený a nedošlo k poškodeniu verejného majetku.

Poučenie sa z chýb

Ešte predtým než sa opäť pustiť do testovania znovu vyrobenej rakety, museli opraviť zničenú štartovaciu plošinu. Na opravenú betónovú plošinu nainštalovali dva hrubé plechové pláty, ktoré majú odolať vysokému teplu, ako uvádza portál Ars Technica. Rampu budú zároveň chladiť vodou.

„Predstavte si to ako obrovskú prevrátenú sprchovú hlavicu,“ vysvetlil Elon Musk. Ďalej pokračoval: „V podstate bude pumpovať vodu smerom nahor, kým bude raketa nad rampou, aby neutralizovala obrovské množstvo tepla z nosnej rakety.“

Poškodenie štartovacej rampy po aprílovom teste preverovala aj Federálna správa letectva. Zdroj: unsplash.com/@jboursier

Ďalší systém, ktorý pomohol k úspešnejšiemu poslednému pokusu je takzvaný Hot Staging, kedy motory vrchnej časti rakety sa zapnú ešte počas toho, čo motory nosnej časti lode stále poháňajú raketu. Tento systém používajú ruské rakety po desaťročia, no v západných moderných raketách nenašiel využitie.

Lenže ani tentokrát sa im nepodarilo splniť cieľ, ktorý si stanovili. Síce sa vesmírnu raketu podarilo rozdeliť, no najprv došlo k odpáleniu Heavy Booster a neskôr lode Starship. Plán – obletieť planétu v priebehu hodiny a pol – zostáva aj naďalej nesplnený.

„Pri testoch, ako je tento, úspech pramení z toho, čo sa naučíme, a dnešný test nám pomôže zlepšiť spoľahlivosť lode Starship, pretože spoločnosť SpaceX sa usiluje o multiplanetárny život,“ napísala spoločnosť v príspevku na sociálnej sieti X.

Zákazka pre NASA

Toto vesmírne vozidlo však nebude používať výhradne iba súkromná spoločnosť, ale aj štátny sektor. Americký Národný úrad pre vesmír a letectvo (NASA pozn. red.) si totiž od spoločnosti SpaceX objednal rakety za štyri miliardy dolárov, uvádza spravodajský portál The Guardian.

Raketu, prispôsobený na prepravu ľudí, plánujú použiť počas vesmírnej misie Artemis 3. Tá predstavuje prvý pokus od roku 1972 – kedy bola realizovaná misia Apollo 11 – o umiestnenie ľudskej posádky na povrch mesiaca. Aktuálne ju plánujú splniť v roku 2025 a očakáva sa, že pristanú v blízkosti južného pólu.

Spoločnosť miliardára však plánuje ísť ďalej než na mesiac – Mars. O možnostiach kolonizácie a plánovaných misiách sme vás informovali v predchádzajúcom článku. Čas sa však kráti, a teda je otázne či plány misií sa stanú realitu do predom určených dátumov.