Ako ľudia sme prirodzene nároční. Radi vidíme, keď náš spôsob bytia napreduje a stáva sa lepším a, samozrejme, ľahším. Odnepamäti bol primárnym cieľom ľudstva rast, čo znamená, že sme automaticky prestali počítať s akýmikoľvek limitmi. Očakávame, že všetko sa okamžite prispôsobí a často ani netolerujeme inú možnosť.

Jedným z viditeľných príkladov je náš celosvetový problém s veľkosťou populácie. Keď sme si ako ľudia všimli, že naša zem má kapacitné obmedzenia, pripravili sa viaceré opatrenia, ale spočiatku neboli uplatňované dostatočne rýchlo. Nemyslím si však, že obmedzujúce opatrenia a limity nastavené momentálne sú jediným spôsobom, ako efektívne zamedziť extrémnemu rastu populácie. Keďže vo veľkej miere sa táto populačná expanzia objavuje v rozvojových krajinách, v ktorých chýba osveta natoľko, že si to, skrátka, ľudia neuvedomujú, vzdelanie by malo byť prístupnejšie. Uvažujem nad tým, aká dôležitá je zmena mentality ľudí – ukázať im, že nie všetko nové musí byť väčšie a lepšie ako predtým. Neskôr by totiž tento „hlad“ po neustálom raste mohol ohroziť kvalitu a bezpečie ich života, ktorý mali doteraz diametrálne odlišný. Samozrejme, svet musí byť v akejsi rovnováhe, aby si to ľudia osvojili, avšak zmena sa musí najskôr začať u každého z nás.

Môže to znieť utopisticky, ale toto platí nielen pre populačnú expanziu, ale pre všetko, čo sa týka nás ako ľudstva. Napríklad, veľkosť a počet stavieb, naše stravovanie, využívanie energie (voda, elektrina, plyn…), nakupovanie, toto všetko nás ovplyvňuje v značnej miere. Tendencia zvyšovať spotrebu odráža súčasnú spotrebiteľskú dobu, ale to nás neoprávňuje menej šetriť, práve naopak. Postoj je dôležitý – byť tolerantný a zároveň rešpektovať druhých je základom. Znie to jednoducho, a predsa tento postoj u ľudí nevidím často, z čoho sa potom odvíjajú mnohé problémy, či už celosvetové alebo v rámci osobných kruhov.

Ilustračná fotografia

Od narodenia sme prispôsobení žiť s ostatnými ľuďmi, ale často sa tak nesprávame, máme egocentrické postoje a myslíme hlavne na seba. Odmalička každého z nás učili, že človek sa musí postarať najskôr o seba a až potom sa dokáže starať o druhých, avšak myslím si, že by sme nemali zabudnúť, že všetci žijeme v určitom spoločenstve. I keď našou dominantnou ľudskou črtou je pud sebazáchovy, mali by sme sa naučiť nažívať vo väčšej harmónii s ostatnými, vedieť vyriešiť konflikt spôsobom, ktorý vyhovuje obom stranám. Je elementárne, aby vedel človek dostatočne pochopiť druhého, pretože nepochopenie rozdeľuje väčšinu udalostí na pozitívne a negatívne. Komunikácia je absolútnou alfou a omegou vo všetkom, aj pri riešení konfliktov.

Samozrejme, musíme brať do úvahy, že jednou z popredných charakteristík ľudí tohto milénia je práve prežívanie, zdieľanie a užívanie si aj tých najmenších detailov, ktoré nám život prinesie. Možno preto by sme mali takisto pristupovať aj ku každodennej komunikácii. Vedieť komunikovať jednoducho.

Inzercia

Avšak ktovie, možno nám svet prinesie technológiu, ktorá ľuďom zabezpečí všetko na sto percent, a tým vylúči akúkoľvek šancu na výskyt problému alebo konfliktu, finančných kríz alebo nekontrolovateľného populačného rastu. Počítač? Bolo by to jablko hriechu pre ľudstvo? Aj tak by sme stále mali dbať o našu ľudskosť, ktorá by sa nikdy nemala vytratiť z našich životov a skutkov.