fbpx
Táto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu. Cookies a sledovanie môžete vypnúť.

Veda

Čítanie na 4 min.

Rosalind Franklin má na konte množstvo vedeckých objavov, no žiadne ocenenia

Rodáčka z Londýna publikovala množstvo vedeckých článkov, avšak pred dosiahnutím Nobelovej ceny ju zastavila choroba a nečestní kolegovia.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 3. novembra 2021
Zverejnil

Obsahuje tieto témy: , , , , ,
Sledujte UnitedLife na Instagrame
Sledujte UnitedLife ako e-mailový newsletter

Ako hodnotíte tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 4 / 5. 3

Rosalind Franklin

Odhodlaná vydať sa za vedeckým poznávaním

Rosalind Elis Franklin bola neobyčajnou ženou, ktorej nadanie bolo rodičom jasné už odmalička. Narodila sa 25. júla 1920 a preukázala záujem o matematiku a prírodné vedy. Jej mama neskôr trefne poznamenala, že „Celý život Rosalind presne vedela kam ide a v šestnástich si za svoj predmet vzala vedu.“ Franklin študovala fyziku a chémiu na Newnham Women’s College na Univerzite v Cambridge.

Rosalind Franklin

Univerzita v Cambridge poskytla Rosalind priestor na štúdium, ktoré zavŕšila doktorátom. zdroj: unsplash.com

Neskôr odišla pracovať do Britskej asociácie pre výskum využívania uhlia (British Coal Utilization Research Association), kde študovala uhlíkové a grafitové mikroštruktúry. Tvorili základ jej doktorátu z fyzikálnej chémie, ktorý získala z Cambridge v roku 1945. Pórovitosť uhlia bola kľúčovým faktorom pri účinnosti plynových masiek z druhej svetovej vojny, ktoré obsahovali filtre s aktívnym uhlím. Rosalind teda nepriamo pomáhala pri navrhovaní ochranných prostriedkov svojej doby.

Expertka na röntgenovú kryštalografiu

V 50. rokoch pôsobila na Birkbeck College v Londýne a svoje röntgenové objavy využívala na určenie štruktúry RNA vo víruse tabakovej mozaiky (TMV), ktorý napáda rastliny a ničí tabakové plodiny. Franklin vytvorila podrobné difrakčné röntgenové  snímky, ktoré sa stali jej charakteristickým znakom. Dokonca opravila interpretáciu špirálovej štruktúry vírusu TMV od Jamesa Watsona. Vďaka tomu umožnila iným vedcom pokročiť vo vývoji molekulárnej biológie, ktorí používali model vírusu na rozlúsknutie genetického kódu.

INZERCIA
Rosalind Franklin

Vírus tabakovej mozaiky nenapadne celú rastlinu, ale výrazne poškodí jej listy. zdroj: pixabay.com

S vyriešenou štruktúrou TMV sa vedkyňa rozhodla študovať ďalšie rastlinné vírusy, ktoré ničia poľnohospodárske produkty, napríklad zemiaky, repu, paradajky a hrach. Využila podobnosť vírusu žltej mozaiky (postihuje cuketu a iné plodiny) s tým, ktorý spôsobuje detskú obrnu. Pustila sa do procesu kryštalizácie vírusu. Ide o metódu s využitím techniky röntgenovej kryštalografie, pomocou ktorej sa preorganizuje stavba vírusu tak, aby sa dala opísať jeho štruktúra. Zlepšenie chápania vírusu a vývoj vakcíny v roku 1952 postupne odstránil detskú obrnu zo zoznamu najsmrteľnejších ochorení.

Nedožila sa najvyššej vedeckej ceny

V apríli 1953 publikoval vedecký časopis Nature článok o štruktúre DNA, autormi boli vedci Watson a Crick z Univezrity v Cambridge. Tri mesiace predtým získali dôležité poznatky o štruktúre DNA z jednej z röntgenových difrakčných fotografií. Fotografia, ktorá pochádzala z laboratória Rosalind Franklin, bola vyhotovená jej kolegom, výskumníkom Raymondom Goslingom. Jej ďalší kolega, Maurice Wilkinson ju bez zvolenia ukázal dvojici, ktorá ju spojila so súhrnom nepublikovaného výskumu Franklinovej. Watson a Crick sa jej nikdy nepriznali, že videli jej materiály a vo svojom článku jej nepripisovali žiadne zásluhy. O takmer desať rokov neskôr získali Crick, Watson a Wilkins Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu práve za prácu na štruktúre DNA.

Rosalind Franklin

Vedeckému svetu je „fotografia 51“ dobre známa. Odhalila špirálovitú štruktúru DNA. zdroj: pinterest.com

Inzercia

Svedectvo o tom, že úspech v skutočnosti patril Rosalind, mohlo ostať naveky nevyslovené. James D. Watson sa vo svojich memoároch (Dvojitý helix, 1968) rozhodol na biochemičku vrhnúť zlé svetlo. Predstavil ju ako arogantnú výskumníčku, ktorá si žiarlivo strážila svoje údaje, no nebola schopná ich interpretovať. Publikácia získala slušnú popularitu, ale vedecká verejnosť nesúhlasila s opisom Rosalind. Crick sa neskôr vyjadril, že od toho, aby prišla na rovnaký objav, ju delilo len pár krokov. V roku 1975 vydala Franklinovej priateľka Anne Sayre biografiu, aby vyvrátila Watsonove tvrdenia a Rosalind je odvtedy označovaná za vedkyňu, ktorá objasnila molekulárnu štruktúry DNA.

Rosalind Franklin si však po týchto zisteniach slávu neužila. Napriek tomu, že pracovala v laboratóriu aj keď jej diagnostikovali rakovinu vaječníkov, v roku 1958 ako 37-ročná chorobe podľahla. Ak by sa tak nestalo, pravdepodobne by obdržala dve Nobelove ceny. Pred smrťou pracovala na molekulárnej štruktúre vírusov so svojím kolegom Aaronom Klugom, ktorý za túto prácu dostal v roku 1982 Nobelovu cenu. Keďže výbor pre udeľovanie Nobelových cien neudeľuje ceny posmrtne, znamená to, že Franklinová už neobdrží najvyššie ocenenie vedeckej komunity za svoju prácu. Množstvo článkov a publikácií však nesie jej odkaz a zásluhy, ktoré neuveriteľne prispeli k medicínskym pokrokom.

Zdroje: www.forbes.com, www.nature.com, www.theguardian.com

Sledujte UnitedLife na Instagrame
Sledujte UnitedLife ako e-mailový newsletter

Ako hodnotíte tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 4 / 5. 3

Táto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.
Cookies a sledovanie môžete vypnúť.

Prihláste sa na odber nášho newslettera

Posielame výhradne editorov výber článkov
maximálne 1 newsletter týždenne a bez akýchkoľvek reklám.


Prejsť na stránku inzerenta: AVISMaxirent.sk

Zavrieť reklamu