Zámok Lednice je jednou z najkrajších stavieb v Českej republike.  Pýši sa nielen svojou históriou, ale i nádherným interiérom. Môžeme ho označiť za klenot v korune Lednicko-valtického areálu. Je to skutočne rozprávkovo vyzerajúci palác, ktorý vás ohromí svojou krásou – zvnútra aj zvonku. Toto miesto tiež patrí k najkrajším komplexom v štýle anglickej neogotiky v Európe. Nebude pre vás prekvapením, že dnes je celý Lednicko-valtický areál súčasťou UNESCO, kde bol zapísaný v roku 1996. Lokalita svetového dedičstva zaberá plochu približne 200 km².

Očarujúci interiér

Nábytok vnútri zámku Lednice vznikol v dielni Carla Leistlera vo Viedni, z ktorého niektoré kusy stoja v budove dodnes. Jedným z najpôsobivejších kúskov v zámku je točité drevené schodisko vyrobené v roku 1851. Nachádza sa v knižnici Lednického zámku a je vyrezané len z jedného jediného stromu – je ním dub. Zaujímavosťou je, že pri jeho výrobe neboli použité žiadne kovové častice ani klince. Vyrezávané detaily schodiska majú rastlinné a zvieracie motívy podľa burgundskej a anglickej neskorej gotiky. Schodisko spája zámockú knižnicu s kniežacími obytnými miestnosťami na poschodí.

Kúsok histórie zámku a nárast úspechu rodu Lichtenjštajnovcov

Prvá historická zmienka o tejto lokalite pochádza z roku 1222. V tom čase tu stála gotická pevnosť s nádvorím, ktorú v roku 1249 prepožičal český kráľ Václav I. rakúskemu šľachticovi Sigfriedovi Sirotkovi. Koncom 13. storočia sa rod Lichtenštajnovcov, pôvodom zo Štajerska, stali majiteľmi celých Ledníc a neďalekého Mikulova. Postupne získali pozemky na oboch stranách moravsko-rakúskej hranice. Členovia rodu sa preslávili hlavne vo vojenskej službe, v období renesancie rozširovali svoje majetky hospodárskou činnosťou.

Dokonca od polovice 15. storočia zastávali najvyššie úrady v krajine. Postavenie rodu na Morave sa však za bratov Karla, Maximiliána a Gundakara z Lichtenštajnska skutočne zmenilo. Karol a Maximilián získali sobášom bohatstvo staromoravského rodu Černohorských z Boskovic. V tom čase boli bratia i s ich otcom a starým otcom luteráni, no čoskoro konvertovali na katolicizmus, čím si pripravili pôdu pre svoj politický vzostup. Najmä Karol, ktorý slúžil na dvore cisára Rudolfa II., sa v roku 1608 stal moravským hajtmanom. Neskôr bol kráľom Matyášom II. povýšený do kniežacieho stavu a vyznamenaný Opavským vojvodstvom.

INZERCIA

Lichtejštajnovci sa stali najbohatším rodom v Európe, čo výrazne ovplyvnilo vzhľad zámku

Karol z rodu Lichtenštajnovcov stál počas povstania českej šľachty na strane Habsburgovcov a zúčastnil sa aj bitky na Bielej hore. Po porážke povstania systematicky získaval skonfiškované majetky a Lichtenštajnovci sa stali najbohatším rodom na Morave, povyšujúc sa v postavení nad Žerotínov. Ich obrovské pozemkové majetky im prinášali veľké zisky a nakoniec im v Ledniciach umožnili realizovať veľkolepé stavebné projekty. V 16. storočí to bol pravdepodobne Hartmann II. z Lichtenštajnska, ktorý dal zbúrať starý stredoveký hrad a nahradil ho renesančným zámkom.

Koncom 17. storočia zámok zbúrali a postavili barokový palác s rozsiahlym parkom patriacim medzi najväčšie v Európe. Nájdete v ňom skvosty ako Palmový dom, Benátsku fontánu, rímsky akvadukt, Čínsky pavilón, umelé ruiny, minaret a romantický Jánov hrad. Pýši sa i mohutnou jazdiarňou podľa projektu Johanna Bernarda Fischera von Erlach. Tá dodnes stojí v takmer nezmenenej podobe. Zámok sa odvtedy opäť renovoval a neskôr boli odstránené aj jeho predné trakty, ktoré boli súčasťou barokového zámku. Jeho súčasná architektúra pochádza z rokov 1846-1858, keď knieža Alois II. nechal prestavať zámok v duchu anglickej gotiky.

Najstarší skleník v Európe

Prehliadka interiérov zámku Lednice je nezabudnuteľný zážitok. Ale možno vás nebavia honosné komnaty, skvelou náhradou je tropický skleník. Je ním technická pamiatka, ktorá poteší každého estéta a milovníka zelene. Skoro 100 metrov dlhý, 10 metrov vysoký, liatina a sklo –  aj takto sa dá v skratke opísať zámocká pamiatka zo 40. rokov 19. storočia. Skleník „prilepený“ k zámku Lednice je najstarší existujúci skleník v Európe. Jeho jediná porovnateľná konkurencia v Londýne zhorela. 

Panovníci vyslali záhradníkov až do Južnej Ameriky, aby pre moravské panstvo Lichtenštajnovcov zohnali vzácne semená tropických a subtropických rastlín. Tí dokázali rastliny namixovať tak, že počas celého roka na tomto mieste niečo i kvitne. Teploty v skleníku sú skutočne tropické, vlhkosť rovnaká ako v trópoch – aj to je dôvod prečo niektoré palmy vyrástli do niekoľkých metrov. Perlička na záver: Nachádza sa v ňom Cykas starý 400 rokov. Niektorí odborníci na cykasy však tvrdia, že môže byť starý aj šesťsto alebo sedemsto rokov.

Zdroje: www.zamek-lednice.com, visitworldheritage.com