Château de Versailles – jeden z najkrajších zámkov v celej Európe, ktorý je hotovým architektonickým skvostom plný luxusu, elegancie a umenia nachádzajúci sa neďaleko Paríža v mestečku Versailles. Keďže mal jedinečnú a detailnú architektúru, inšpiroval mnohých staviteľov.  Svoju najväčšiu slávu zožal v čase Ľudovíta XIV. a dnes jeho obľube podliehajú najmä turisti z rôznych kútov sveta. Či už ste tento kultúrny poklad Francúzska navštívili alebo sa chystáte v budúcnosti preskúmať jeho zákutia, nahliadnite s nami do jeho známych i menej známych tajov.

Versailles je považovaný za vrchol architektúry v Európe, preto sa viaceré európske paláce (ako napríklad neďaleký Schönbrunn) snažili kopírovať Versailles. Zdroj: pixabay.com

Od loveckého pavilónu k rozprávkovému zámku 

Palác vo Versailles mal pomerne skromné začiatky. Vtedy skutočne nikto netušil, čo z neho môže vyrásť. Keď sa Ľudovít XIII. stal v roku 1610 vladárom, jazdil približne 2 kilometre od Paríža loviť  do versailleských lesov.  Aby mal pohodlie, kúpil na tomto mieste pozemok a nechal si tu v rokoch 1623-1624 postaviť poľovnícky pavilón. Ak nemal čas vrátiť sa pred zotmením do Paríža alebo Saint-Germain-en-Laye, rád v sídle nocoval.  O desať rokov neskôr poveril architekta menom Philiberta Le Roy, aby túto stavbu zbúral  a postavil zámoček z tehál a kameňa. Dnes ho nájdeme zasadený práve v strede zámku.

Na obdivuhodný palác ho premenil v 60. a 70. rokoch 17. storočia až jeho syn Ľudovít XIV. Podľa údajov, ktoré sa dodnes zachovali vieme, že  na stavbe pracovalo cez 36 tisíc robotníkov a spolu s nimi aj 6 tisíc koní. Úrazovosť robotníkov bola až taká častá, že na mieste musela byť zriadená nemocnica. Po dokončení tam v roku 1682 dokonca presťahoval francúzsku vládu a jej dvor. Bolo to možné i preto, že sa vo veľkom obytnom priestore Versailles mohlo ubytovať viac ako 5000 ľudí naraz.

Ľudovít XIV prezývaný aj ako Kráľ Slnko si dal svoju podobizeň v tvare slnka zvečniť na bránu paláca. Zdroj: pixabay.com

V slávnej zrkadlovej sieni nájdete až 357 zrkadiel

Jedným z najdôležitejších príspevkov Ľudovíta XIV. do Versaillského paláca je Zrkadlová sieň, inak nazývaná Galerie des Glaces.  Táto slávna chodba bola dokončená v roku 1684 a je vybavená 357 zrkadlami vytvorenými majstrami sklármi privezenými z Benátok. Zrkadlá boli dokonale umiestnené tak, aby odrážali a zvýrazňovali bohato pozlátené lišty, mramorové steny, krištáľové lustre a veľké záhradné okná v opulentnej galérii.

Mária Antoinetta ako roľníčka

Zatiaľ čo Ľudovít XIV je zodpovedný za veľkú časť majetku a panstva, ktoré dnes máme možnosť vidieť, Mária Antoinetta mala rovnako hodnotné dedičstvo. Okrem jej neslávne známeho (a sporného) výroku „nech jedia koláče“, je francúzska kráľovná známa svojou dedinkou – zvláštnym útočiskom postaveným v parku paláca. Táto malá „dedina“ určená ako únik pred dvorným životom pozostáva z rustikálnych domčekov uhniezdených pri potokoch, napájajúce sa na jaskyne, rybník a mlynské koleso. Mária Antoinetta pravidelne trávila čas vo svojej dedinke, kde sa obliekala ako sedliačka a romantizovala si predstavu jednoduchšieho života – predtým, ako sa vrátila do svojich pozlátených bytov.

Na zámku žila i Maria Antónia Habsbursko-lotrinská, známa ako Mária Antoinetta – dcéra Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. Zdroj: pixabay.com

Inzercia

Zámok v zozname UNESCO ako svetové dedičstvo

V roku 1979 bola celá oblasť paláca vo Versailles vyhlásená za svetové dedičstvo UNESCO. Dôvodom zaradenia do zoznamu bol nasledovný dôvod: „Versaillský palác bol hlavným sídlom francúzskych kráľov od čias Ľudovíta XIV. až po Ľudovíta XVI. Skrášlený niekoľkými generáciami architektov, sochárov, dekoratérov a záhradných architektov poskytoval Európe model ideálneho kráľovského sídla na viac ako storočie.“

Druhá najnavštevovanejšia pamiatka vo Francúzsku

Keďže ide o monumentálne dielo, nie je prekvapením, že  palác vo Versailles ročne navštívi viac ako 3 milióny ľudí. Vďaka tomu je druhou najnavštevovanejšou pamiatkou vo Francúzsku.  V počte návštev ho predbehol Louvre, ale je dokonca obľúbenejším ako Eiffelova veža.

Versailles sa pýši nielen Zrkadlovou sieňou, ale aj rozsiahlymi záhradami. Zdroj: pixabay.com

Ďalšie pozoruhodné fakty:

• Všetky materiály a predmety použité na stavbu a výzdobu paláca sa vyrábali vo Francúzsku.
• V čase výstavby paláca mali Benátky monopol na výrobu zrkadiel. Na boj proti tomu boli benátski remeselníci nalákaní do Francúzska.
• Potom, čo sa ich tajomstvá na výroby zrkadiel odhalili, Benátčania nariadili ich zavraždenie.
• Pracovníci si dali na výrobe skutočne záležať a mysleli i na najmenšie detaily. Dokonca i také hrnce sa vyrábali zo striebra.
• Je známe, že obidve parížske mierové zmluvy boli podpísané vo Versailles.
• Zmluvu, ktorá ukončila prvú svetovú vojnu (Versaillská zmluva) , podpísali priamo v slávnej Zrkadlovej sieni.
• Múzeum histórie Francúzska“ bolo založené vo Versailles v 19. storočí.  
• V zámku môžete nájsť viac ako 700 izieb, 60 schodísk a 1200 krbov.
• Záhrady vo Versailles pokrývali viac ako 30 000 akrov, tiež sa v nich nachádzalo neuveriteľných 400 sôch a 1 400 fontán.

Interiér zámku je priam umeleckým skvostom. Zdroj: pixabay.com

zdroje: mymodernmet.com , www.radynacestu.cz, artsandculture.google.com, parispass.com