GDPRTáto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.Cookies a sledovanie môžete vypnúť
EXTRA Zdravie

Má ju iba 43 ľudí na svete. Čím je „zlatá krv“ taká výnimočná?

  • 29 augusta, 2022
  • 6 min read
Má ju iba 43 ľudí na svete. Čím je „zlatá krv“ taká výnimočná?

Krv má u každého človeka rovnakú funkciu. Neznamená to však, že neexistujú skupiny, ktoré sú jedinečnejšie než ostatné. Jednou z nich je cenne znejúca zlatá krv.

Medicínske pokroky

Vývoj ľudstva je z veľkej časti založený na pude sebazáchovy. Tá sa odvíja od primárnych potrieb – aby sme prežili, musíme dýchať, jesť, piť, spať a chrániť sa pred teplom či chladom. Paradoxne sme však zabúdali zisťovať, ako funguje naše telo.

Naši predkovia rozumeli dôležitosti krvi iba okrajovo. Stačili im základy – keď ju nevidieť, všetko je fajn, no ak je mimo tela, nastávajú problémy. Metódy „pokus-omyl“ vynecháme a posunieme sa o niekoľko tisíc rokov dopredu.

Objav Williama Harveyho o cirkulácii krvi v roku 1628 priviedol medicínu na cestu modernej hematológie. Prvá úspešná transfúzia z človeka na človeka sa uskutočnila až v roku 1818, keď sa britskému pôrodníkovi Jamesovi Blundellovi podarilo liečiť popôrodné krvácanie. Napriek zavedenej osvedčenej technike, v nasledujúcich desaťročiach mnoho pacientov po transfúzii krvi záhadne zomieralo.

Objav krvných skupín

Aj keď je náš imunitný systém prepracovaný, nájdu sa v ňom medzery. Ak osoba s krvnou skupinou A dostane transfúziu krvi typu B, imunitný systém nerozpozná novú látku ako nevyhnutnosť na záchranu života. Namiesto toho označí červené krvinky za votrelcov a zničí ich. To je dôvod, prečo toľko ľudí buď ochorelo alebo zomrelo počas transfúzie pred Landsteinerovým skvelým objavom.

Chvíľu nám trvalo, kým sme pochopili zložitosť krvi. Dnes už vieme, z čoho táto látka pozostáva. zdroj: unsplash.com

Rakúsky lekár Karl Landsteiner začiatkom 20. storočia pracoval na roztriedení krvných skupín. V roku 1909 klasifikoval krvné skupiny A, B, AB a O. Za svoj medicínsky prínos dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.

Životodarná tekutina sa skladá zo štyroch zložiek – červených a bielych krviniek, plazmy a krvných doštičiek. Každá z nich zohráva dôležitú úlohu vo funkcii krvi, ale červené krvinky zodpovedajú za naše rôzne krvné skupiny. Obsahujú proteíny nazývané antigény a prítomnosť alebo neprítomnosť konkrétnych antigénov určuje krvnú skupinu. Krv typu A má iba antigény A, typ B iba B, typ AB oba a typ O ani jeden. Červené krvinky nesú ďalší antigén nazývaný RhD proteín. Keď sa v nich nachádza, krvná skupina sa považuje za pozitívnu. Keď chýba, hovorí sa, že je negatívna. Typické kombinácie antigénov A, B a RhD nám dávajú osem bežných krvných skupín (A+, A-, B+, B-, AB+, AB-, O+ a O-).

Len pár desiatok ľudí

Existuje veľa záhad týkajúcich sa krvných skupín. Napríklad stále nevieme, prečo sa u ľudí vyvinuli antigény A a B. Niektoré teórie poukazujú na tieto antigény ako na vedľajší produkt chorôb, ktoré stretli rôzne populácie v priebehu histórie. Ale nemôžeme to povedať s istotou. Osem bežných krvných skupín je prílišným zjednodušením skutočného fungovania krvných skupín.

zlatá krv
Rh- null prvýkrát identifikovali v roku 1961, u ženy z kmeňa Aborigénov. zdroj: pexels.com

Skutočnou zvláštnosťou je Rh- null. Už jej názov napovedá, že neobsahuje ani jeden RhD proteín. V tom sa líši od ospevovanej nuly negatív. Obidve skupiny darujú krv komukoľvek, avšak O- sa skladá aj z antigénu RhD. Rh- null identifikovali iba u 43 ľudí na svete. Ak sa niekomu z nich niečo stane, transfúzia je možná iba medzi týmto skromným počtom darcov. Pre svoju veľkú vzácnosť je známa pod menom „zlatá krv.“

Zlatá krv nie je jedinou výnimkou

Zdá sa, že zlatá krvná skupina je výsledkom genetickej mutácie. Tú môžu spôsobiť napríklad príbuzenské manželstvá. Rizikom je však aj gén, ktorý prenáša iba jedna strana rodiny. Dedičná stomatocytóza spôsobuje zvýšený rozpad červených krviniek. Keď majitelia Rh- null potrebujú veľkú operáciu, môže byť náročné zabezpečiť, aby lekári mali v pohotovostnom režime k dispozícii zásobu zlatej krvi.

Vedci tiež skúmajú vytvorenie syntetickej krvi. Ak uspejú, možno sa im podarí zmierniť jej súčasný nedostatok. zdroj: pexels.com

Čo sa týka jedinečných krvných skupín, miesto na zozname patrí ďalším dvom:

  • AB- má približne jedno percento svetovej populácie. Podľa výskumov v USA, tento typ sa nájde u jedného zo 167 ľudí. Pretože AB- má na svojich červených krvinkách antigény A aj B, je kompatibilná so všetkými ostatnými hlavnými Rh-negatívnymi krvnými skupinami. Takisto je univerzálnym darcom plazmy.

 

  • HH skupinu prvýkrát objavili v 50. rokoch na indickom subkontinente. Konkrétnym mestom bol Bombaj, preto sa jej niekedy hovorí aj bombajská. Síce ide o typ O-, no chýba jej dodatočný H antigén, ktorý funguje ako zložka krvnej skupiny ABO. Krv im dokážu darovať len tí s rovnakou skupinou, avšak oni ju vedia poskytnúť všetkým s ABO.

 

Prečo vlastne nemáme všetci totožnú krvnú skupinu? Opäť tu zohráva úlohu evolúcia. Práve vytváranie rôznych antigénov na vonkajšej strane červených krviniek viedlo k vytvoreniu ďalších typov. Predpokladá sa, že k prvému z nich došlo asi pred 13 miliónmi rokov. V súčasnosti je uznaných 30 krvných skupín a ich pomery sa v rôznych etnických skupinách líšia.

Zdroje: www.bigthink.com, www.medicinenet.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com

About Author

Tímea Prišticová