Ženy, tajné agentky a špiónky, dokončili niektoré z najodvážnejších misií v histórii, použili všetko, čo bolo v ich silách, na získanie informácií a riskovali to všetko pre príčinu, v ktorú verili.

V tejto sérií si priblížime niektoré z najvýznamnejších, i najkontroverznejších ženských agentiek v dejinách.

Vera Eriksen

V septembri 1940 priplávala k brehom Škótska krásna mladá žena v sprievode dvoch mužov, hydroplánom a gumeným člnom.

Mala to byť ďalšia epizóda v snahe Nemcov preniknúť do britskej obrany a infiltrovať špiónov do krajiny.

Vera Eriksenová alias Vera Schalburgová je zo všetkých špióniek počas druhej svetovej vojny azda najzáhadnejšia.

Nemecký kontrolór Nikolaus Ritter ju opísal ako „Najkrajšiu špiónku“ a mohla konkurovať špiónke Mata Hari z prvej svetovej vojny a rôznym „Bondovým dievčatám“, ktoré ju nasledovali.

V skutočnosti bola možno archetypálnou „femme fatale“ špiónky z druhej svetovej vojny, ale kým v skutočnosti bola?

Známa aj ako femme fatale špiónskeho sveta. Zdroj: pov.international

Ako väčšina špiónov, nič na jej pozadí nie je jasné

Mnohé z faktov okolo jej života sú protichodné, niektoré sú špekuláciou alebo jednoducho fantáziou, a zvyšok bol vymazaný z jej oficiálnych záznamov MI5.

Len málo z nich sa dá overiť, takže je ťažké rozoznať, ktoré sú pravdivé a ktoré nie.

Asi najlepšie ju vystihuje často citovaná poznámka Winstona Churchilla o Rusku, „… hádanka, zahalená do tajomstva, vo vnútri záhady“.

Vera Eriksen sa narodila ako Vera Staritzka v Barnaul na Sibíri 10. decembra 1912.

Predpokladá sa, že jej matka bola Židovka a Vera bola nelegitímna.

Ako dieťa si ju adoptovala rodina Schalburgovcov, ktorá pozostávala z dánskeho expatriota a poľsko-ukrajinskej matky.

V roku 1918 utiekli počas revolúcie z Ruska a kúpili si farmu v Dánsku.

Potom sa Vera presťahovala do Paríža, kde sa stala tanečnicou pod vedením skvelej Anny Pavlovej.

Nešťastný sobáš s agentom a pokus o vraždu

Tam sa spriatelila so záhadným Ivanom Ignatieffom, a krátko na to sa zaňho vydala – mala iba 18 rokov.

Následne sa ukázalo, že Ignatieff bol ruský dvojitý agent, špehujúci komunistov v Paríži a obchodník s drogami.

Drogovou kuriérkou sa pre neho stala aj samotná Vera, ktorá plynule prešla aj do užívania drog.

Po roku ho opustila a v roku 1935 sa Ignatieff pokúsil Veru zabiť, keď pre neho odmietla špehovať komunistov.

Vera von Schalburg a.k.a. Erikson. Zdroj: stewross.com

Na čiernej listine gestapa

Keď mala Vera 20 rokov, tancovala a spolupracovala s ruským baletom v Paríži.

Približne v roku 1932 ju oslovila britská tajná spravodajská služba.

Chceli, aby pre nich pracovala a dohliadala na utečených Rusov, aj na komunistov.

V roku 1936 Vere povedali, že je na čiernej listine vedenej gestapom kvôli jej ruským stykom.

Obrátila sa o pomoc na svojho brata, ktorý bol v tom čase popredným nacistickým sympatizantom v Dánsku.

Výsledkom bola ponuka v mene Abwehru, nemeckej spravodajskej služby, jedným z jej vyšších dôstojníkov, Hansom Friedrichom von Wedelom.

Približne v rovnakom čase bol v Rusku zatknutý Sergej Ignatieff a zastrelený ako špión, takže Vera sa stala vo veku 23 rokov vdovou.

Zápletka sa rozrastá

Vera sa vydala za Von Wedela v roku 1937, keď mala 24 rokov.

Nemci chceli, aby pre nich špehovala Rusov, tak ako to robili Briti.

Až teraz mohla byť užitočná aj pri špehovaní Nemcov pre Britov.

V roku 1938, keď mala Vera 25 rokov, sprevádzala von Wedela do Londýna.

Cieľom cesty bolo kultivovať nemeckých sympatizantov vo vyšších vrstvách britskej spoločnosti a podať správu do Berlína.

A samozrejme, podať správu britskej tajnej spravodajskej službe a bezpečnostnej službe o tom, čo bolo hlásené späť do Berlína.

Jej príbeh je inšpiráciou pre knižné aj filmové diela. Zdroj: youtube.com

V 27-ich dvojitou vdovou

Von Wedel bol zabitý pri autonehode v roku 1940 a Vera, ktorá teraz používa meno Vera Eriksen, sa vo veku 27 rokov už druhýkrát stala vdovou.

Abwehr jej navrhol stať sa plnohodnotnou agentkou.

Jej kolegovia v tajnej spravodajskej službe v Londýne boli so situáciou zjavne spokojní.

Nasledovalo obdobie školenia v Nórsku.

Potom, v rámci operácie Hummer Nord, bola poslaná špehovať Britániu.

Myšlienkou bolo pripraviť pôdu pre nemeckú inváziu do Británie, známu ako operácia Sealion.

Agent Abwehru, ktorý riadil operáciu v Nórsku zahynul pri autonehode, deň predtým, ako mala Vera a jej dvaja kolegovia odletieť.

To oddialilo veci o tri týždne a kým skutočne odišli, operácia Sealion už bola odložená.

Napriek tomu odletela s dvoma mužskými kolegami v hydropláne z Nórska, v noci 29. septembra 1940.

V skorých ranných hodinách nasledujúceho rána lietadlo pristálo tesne pri pobreží v Port Gordon na Moray Firth.

Vera a jeden z jej kolegov, Karl Drucke, boli zatknutí na železničnej stanici Port Gordon o 7:30 toho istého rána.

Tretiemu členovi tímu, Wernerovi Waltimu, sa podarilo dostať sa po železnici z Buckie do Aberdeenu, a potom do Edinburghu.

Bol zatknutý, keď vystúpil z vlaku na stanici Waverley.

Jej kolegovia boli popravení

Karl Drucke a Werner Walti boli popravení ako špióni vo väznici Wandsworth 6. augusta 1941.

Vera Eriksen jednoducho zmizla.

Jej osud je predmetom mnohých špekulácií.

Jeden príbeh naznačuje, že počas svojho pobytu v Londýne v roku 1938 mala pomer s prominentným členom britskej spoločnosti a výsledkom bol syn.

Oveľa pravdepodobnejšie je, že ako dlhoročná agentka britskej tajnej spravodajskej služby zámerne zabezpečila pád svojej vlastnej misie pre Abwehr, a že jej potom Briti jednoducho dali úplne novú identitu, pod ktorou mohla po vojne žiť ešte dlhé desaťročia.