Prostredie, v ktorom žijeme, nás ovplyvňuje viac, než si myslíme. Stoja za tým rôzne faktory, či už ekonomické, sociálne alebo politické.

Ako uvádza Forbes, poukazuje na to aj výročná správa The World Happiness Report. Každoročne zostavuje rebríček najšťastnejších krajín sveta. Pozostáva zo šiestich oblastí – finančný príjem, zdravie, sociálna podpora, sloboda, štedrosť a absencia korupcie. V ktorej krajine žijú najšťastnejší ľudia?

Slovensko na nelichotivej priečke

Ako sme písali v našom predošlom článku, Česko minulý rok obsadilo reprezentatívne 18. miesto. Inak tomu nebolo ani tento rok, kedy si ho opäť obhájilo. V prípade ďalšej susediacej krajiny so Slovenskom najlepšie obstálo Rakúsko, ktoré sa umiestnilo na 14. mieste, dodáva Forbes.

V prípade Slovenska o až tak pozitívnych výsledkoch hovoriť nemôžeme. Skončilo na nelichotivej 45. priečke, pričom získalo 6,26 bodov z desiatich. V porovnaní s minulým rokom, kedy sme obsadili 29. miesto, ide o obrovský pokles.

Severské krajiny sa opäť umiestnili na popredných priečkach. Zdroj: pexels.com

Za nami nasledujú Lotyšsko, Uzbekistan a Argentína. Naopak, šťastie prialo Slovinsku, ktoré skončilo ako 21. v poradí. Poslednú priečku získal Afganistan.

Severské krajiny opäť medzi prvými

Ako je už známe, prvé pozície zvyčajne obsadia severské krajiny. Potvrdilo sa to aj tento rok, kedy Fínsko už po siedmykrát skončilo ako prvé. Hneď sa ním sa umiestnili Dánsko a Island.

Pokiaľ ide o Dánsko, nejde opäť o nič netradičné. V priebehu posledných 11 rokov je známe tým, že v rámci danej správy obsadzuje najlepšie priečky. A to aj napriek tomu, že počas roka si miestni neužijú príliš veľa slnečných lúčov. Stojí za tým predovšetkým jeho rovnováha medzi súkromným a pracovným životom, sociálny systém či vysoká dôvera v spoločnosti.

Inzercia

Svoje miesto si obhájilo aj v ďalšom meraní s názvom Better Life Index. Hodnotí 11 oblastí – bývanie, príjem, prácu, komunitu, vzdelanie, životné prostredie, občiansku angažovanosť, zdravie, životnú spokojnosť, bezpečnosť a rovnováhu medzi osobným a pracovným životom.

Aj napriek tomu, že v severských krajinách nie je veľa slnka, ich obyvatelia patria k najšťastnejším. Zdroj: pexels.com

Vo všeobecnosti sa zameriava na životnú spokojnosť a šťastie obyvateľov krajín, ktoré sa zúčastnili daného merania. V prípade celkovej spokojnosti obyvateľov so životom v krajine Dánsko dosiahlo skóre 7,5 bodov z desiatich. Ide o vysoký počet, nakoľko priemer pozostával len zo 6,7 bodov.

Pohľad z iného spektra

Prieskum The Gallup Global Emotions Report 2023 sa na život v severských krajinách pozrel z iného spektra. Zameriava sa na meranie pocitov a emócií, pričom škandinávske krajiny sa neumiestnili ani v prvej desiatke najšťastnejších krajín. Prvú trojicu obsadili Indonézia, Mexiko a Paraguaj.

Cieľom skúmania je zachytiť, či sa jeho účastníci cítia dostatočne oddýchnutí alebo či zvyknú počas dňa často pociťovať emócie ako hnev, stres či smútok.

Ako je teda možné, že kým v jednom prieskume severské krajiny excelujú, v druhom úplne pohoria? Rozdiel tvoria ukazovatele meraní, na ktoré sa jednotlivé prieskumy zameriavajú. Kým The World Happiness Report zohľadňuje celkovú spokojnosť so životom v krajine, Gallup Global Emotions Report sa zameriava na bezprostredné emócie.

 „A obe nazývame šťastím. No emócie sú skúsenosti, ktoré odídu veľmi rýchlo. Naopak, dáta merajúce spokojnosť sú veľmi stabilné,“ vysvetľuje pre Forbes Christian Bjørnskov, ktorý je známy ako jeden z popredných výskumníkov zaoberajúcich sa šťastím v Dánsku. Zároveň pôsobí ako docent ekonómie na Univerzite v Aarhuse.

Jednotlivé vekové skupiny chápu šťastie rôzne. Zdroj: pexels.com

Okrem predošlého poznatku dodáva, že pri oboch procesoch sú zapojené dve odlišné časti nášho mozgu. Spokojnosť sa spája, ako to zvyknú odborníci nazývať, s kognitívnym šťastím. V praxi ide o každodenné zážitky a skúsenosti, ktoré formujú náš pohľad na kvalitu nášho života.

Naopak, emócie súvisia s takzvaným systémom odmeňovania mozgu. Dána časť mozgu sa aktivuje, keď zažívame niečo pekné. Vyznačuje sa momentmi, ako napríklad konzumácia chutného pokrmu či trávenie kvalitného času s rodinou alebo priateľmi.

To však neznamená, že dané krajiny nepotrebujú radosť a emócie. „Myslím, že sa nachádzame v časti sveta, kde nepotrebujete veľmi ukazovať svoje emócie. Emocionálny dosah je väčší v krajinách s extrovertnejšou kultúrou. Preto sa Fínsko neumiestňuje v rebríčku Gallup Global Emotions Report príliš vysoko,“ dodáva Bjørnskov.

Netreba ani zabúdať na to, že šťastie v jednotlivých krajinách je odlišné pre rôzne vekové skupiny.