Hviezda smrti, fiktívna vesmírna stanica a superzbraň Galaktického Impéria, predstavuje hlavnú tému filmovej série Hviezdne vojny. Túto megastavbu vybudovali s cieľom zjednotiť galaxiu pod vládou Impéria, keďže dokáže jediným výstrelom zničiť celú planétu.

Príbehy týchto filmov sa neodohrávajú v našej galaxii, no predsa v nej nájdeme vesmírne teleso, ktoré má rovnakú prezývku – mesiac Saturnu Mimas. Tú získal vďaka obrovskému kráteru, ktorým pripomína spomínanú vesmírnu stanicu.

Okrem tohto výnimočného aspektu neponúka nič, čo by mohlo u bežnej verejnosti vzbudiť záujem. Vedci už niekoľko rokov zvažujú možnosť, že pod zamrznutým povrchom by sa mohol nachádzať oceán. Nová štúdia uverejnená v časopise Nature môže túto hypotézu potvrdiť.

„Mimas je malý mesiac s priemerom len asi 400 kilometrov a jeho silne popraskaný povrch nedával žiadny náznak skrytého oceánu,“ uviedol pre webový portál Univerzity kráľovnej Márie v Londýne spoluautor štúdie Nick Cooper.

Mladý oceán

Vesmírna agentúra NASA v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) v roku 1997 započala kombinovanú misiu Cassini-Huygens. Zatiaľ čo sonda Huygens mala skúmať atmosféru mesiaca Titán, Cassini mala preskúmať Saturn, jeho prstence a mesiace.

Veléry Lainey a jeho kolegovia skúmali snímky, ktoré vznikli počas trinástich rokoch, čo sonda obiehala Saturn. Na nich objavili kolísavý pohyb – jav známy ako librácia – počas jeho obehu, ktorý často spôsobuje tekutý oceán pod povrchom, ako uvádza National Geographic.

Podľa nových výpočtov by povrch Mimasu mal tvoriť 20 až 30 kilometrov hrubý ľadový plášť, pod ktorým sa má schovávať až 70 kilometrov hlboký oceán zakončený pevným skalnatým jadrom. Podľa autorov štúdie mohol tento oceán vzniknúť pred 5 až 50 miliónmi rokmi.

Hlavný autor Lainey pre Space.com vysvetľuje, prečo snímky povrchu doteraz neodhalili prítomnosť vody pod povrchom: „Je naozaj prekvapujúce, že sme nič nevideli, ale hrúbka ľadového plášťa Mimasu je dostatočná na to, aby sa tento oceán udržal bez výraznejšej aktivity, ktorá by ho prezrádzala milióny rokov.“

Potenciálny život

Vedci dlho považovali vodné svety za vzácne, no nedávne poznatky poukazujú, že to tak nemusí byť. Pri mesiacoch ako Mimas však situácia môže byť iná, keďže spoluautor štúdie Cooper skonštatoval: „Týmto objavom sa Mimas zaradil do exkluzívneho klubu mesiacov s vnútornými oceánmi, kam patria aj Enceladus a Europa.“

Práve Saturnov mesiac Enceladus v minulosti rozvíril diskusiu o možnom mimozemskom živote vo vode, ktorá sa na ňom ukrýva. Vedci na ňom totiž spozorovali viac ako gejzírov, prostredníctvom ktoré vyviera para cez povrchové trhliny, informuje The Guardian.

To znamená, že malý mesiac obsahuje vodu v kontakte s horúcou horninou, čo môže naznačovať prítomnosť života. Mimas síce nemá gejzíry, no predpokladá sa, že horúce jadro rozpustilo iba časť ľadu, vďaka čomu vznikol oceán a na povrchu zostal ľadový plášť.

Lainey však pre Space.com povedal, že Mimas určite nevyzerá ako obývateľný objekt. Zároveň rozvíja myšlienku: „Možno z toho vyplýva záver, že ak tento objekt môže byť obývateľný, kto vie, aké iné druhy objektov môžu byť obývateľné?“

Najlepšie fotografie zo sondy Cassini si môžete pozrieť na stránke NASA. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/SSI/Cornell

V prípade, že Laineyho úvaha je pravdivá, živočíšne druhy mohli, respektíve stále môžu existovať aj na Marse. Červená planéta v posledných rokoch zaujíma pre viaceré agentúry vrátane NASA. Už dávnejšie tam vyslala zariadenia Perservarence a Ingenuity, o ktorých sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Rozdielne názory

„Bola to veľká tímová práca, pri ktorej sa pod vedením Dr. Valéryho Laineyho spojili kolegovia z piatich rôznych inštitúcií a troch rôznych krajín, aby pomocou údajov z misie Cassini odhalili ďalšiu fascinujúcu a neočakávanú črtu Saturnovej sústavy,“ zhodnotil výskum spoluautor Cooper.

Zároveň však jeho výsledky priniesli reakcie z oboch pólov. Portál Science News sa oslovil planetárnu vedkyňu zo Southwest Research Institute v Boulderi v americkom štáte Colorado Allysu Rhodenovú. Tá bola pôvodne „najskeptická“, no nové dáta ju presvedčili.

Francisa Nimmoa, geológ z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz, naopak nové výsledky neoslovili. Voda zaberá menej miesta ako ľad, takže nedávno vytvorený oceán pod povrchom by vytvoril dutiny. Tie by zanechali viditeľné jazvy, ktoré však podľa neho na Mimase neexistujú.