Téma náboženstvá je veľmi citlivá bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzate. Nezáleží na tom či ste moslim, kresťan alebo neveriaci, stále je to niečo, čo je pre vás tak trochu súkromné a dôležité. Keď je reč o náboženstve, tak za pozastavenie stojí aj krajina bielych pláži, nádhernej prírody, a exotiky. Ide o krajinu tisícich ostrovov – o Indonéziu. Nielen biele pláže, ale aj náboženstvo je niečo, nad čím sa každý pozastaví, totižto veľa ľudí ani len netuší, že Indonézia je najväčšia moslimská krajina sveta.

Krajina, ktorú pozná väčšina Slovákov vďaka Bali – ostrov v Indonézii, ktorý sa ako jediný v krajine najviac približuje európskemu životnému štýlu. Je to spôsobené najmä veľkým návalom turistov, ktorí prichádzajú z Európy, no aj z ostatných krajín Ázie. Keďže ide o hinduistický ostrov a turizmus hra veľmi dôležitú úlohu v životoch miestneho obyvateľstva (najväčších zdroj ich príjmov), neostávalo im nič iné ako sa prispôsobiť západným kultúram. Aj napriek vysokému turizmu si ostrov zanechal svoju kultúru a náboženstvo, na ktoré sú patrične hrdí.

Ďalším zaujímavým kultúrnym a hlavne náboženským rozdielom je ostrov Java – najľudnatejší ostrov sveta. Miesto, ktoré nie je až tak turistické, no aj napriek tomu ponúka veľmi veľa. Nájdete tam najväčší budhistický chrám sveta, zvaný Borobudur, ktorý sa nachádza neďaleko od kultúrneho mesta Yogyakarta v centrálnej časti ostrova.

Borobudur (zdroj: Wikimedia Commons, Gunawan Kartapranata)

Indonézii sa hovorí aj krajina tisícich rozdielov, pretože ponúka veľmi pestrú škálu jazykov, kultúr, kmeňov, či náboženstiev. Ako je už vyššie spomenutý hinduistický ostrov Bali, rovnako spomeniem aj Javu, ktorá je prevažne moslimský ostrov, kde sa dokonca nachádza aj najstaršia mešita Indonézie.

Vzhľadom na to, že Indonézia je moslimská krajina pre mňa ako kresťanku je veľmi zaujímavé sledovať ich kultúru, náboženstvo a spôsob života. Indonézania sú v porovnaní so Slovákmi oveľa náboženskejšie založení ľudia. Nezáleží na tom, či sú kresťania, budhisti, alebo moslimovia, všetci pristupujú k náboženstvu zodpovedne, čo sa odráža aj na ich každodenných aktivitách a životnom štýle.

Mňa najviac zaujal islam, keďže to pre mňa bola úplne nová skúsenosť, nepoznám ich zvyky, nepoznám ich kultúru. Pripadám si tu ako malé dieťa, ktoré sa učí všetko od začiatku. Väčšina z nás Slovákov nepozná rituály moslimov, a preto som sa rozhodla opísať ich.

Nezáleží na tom, či ide o malého chlapca alebo postaršieho pána, či dokonca o ženu v stredných rokoch; všetci si svoje náboženstvo vážia a snažia sa tak aj správať, jednoducho povedané nie sú to iba prázdne slová, ale aj skutky.

Modlenie je pre nich veľmi dôležité, pretože je to spôsob ako sa môžu spojiť so svojím bohom, a preto začínajú každý deň rannou modlitbou a ukončia ho rovnako. Modlenie pre nich neznamená povinnosť, ale lepšie povedané terapiu, počas ktorej sa môžu porozprávať s Alahom a preniesť sa aspoň na krátky čas do iného sveta. Oficiálne sa modlia 5-krát za deň na čo majú aj vyčlenený čas, no pomedzi to vždy myslia na modlitbu.

5 hlavných modlení počas jedného dňa:

• Prvé modlenie (Fajr) musí byť ešte pred východom slnka, a tak všetci tu vstávajú o štvrtej ráno, resp. záleží kedy vychádza slnko, pretože Indonézia sa nachádza vo viacerých časových pásmach. Aj napriek tomu, že je táto ranná hodina pre nás Európanov veľmi skorá, ich deň sa začína naplno. Ak ste v Indonézii ako turista, nenechajte sa prekvapiť ráno pred štvrtou volaním z mešity, ktoré vás môže zobudiť. Niektorí sa dokonca modlia už aj o druhej ráno, pretože veria, že keď väčšina ľudí spí, tak majú viacej priestoru pre seba a pre Alaha. Modlia sa buď doma alebo v mešite, väčšinou iba muži.

• Druhé modlenie (Dhuhr) je o dvanástej na obed, počas ktorého sa všetci modlia, čiže svet akoby sa zastavil a piatok o tomto čase je veľké piatkové modlenie, čo je niečo ako nedeľa pre kresťana. Všetci muži idú o dvanástej na obed do mešity.

• Tretie modlenie (Asr) je o tretej.

• Štvrté modlenie (Maghrib) je o piatej a je dosť dôležité a na ktoré máte čas od piatej do siedmej večera, s tým, že modliť sa môžete spolu s vašimi kamarátmi, rodinou alebo kýmkoľvek chcete, a popritom trávite čas spolu a niečo si zajete. Sú to pre nich veľmi príjemné momenty, keďže ich môžu stráviť v kruhu najbližších.

• Piate modlenie (Isha) o siedmej večer, ktoré vlastne trvá do nasledujúceho ranného modlenia pred východom slnka.

Všetky tieto rituály trvajú približne 5 až 15 minút, no samozrejme je to veľmi individuálne. Pristupujú k tomu veľmi zodpovedne.

Tak ako sa kresťania prežehnávajú, tak aj moslimovia majú svoj rituál a tým je umývanie sa. Umývajú si nohy, ruky a tvár a až potom sa môžu modliť. Ženy počas modlitby používajú špeciálny oblek, ktorý má zakryť každú jednu časť tela tak, aby nebolo vidieť jeho krivky, pretože by to mohlo rozptyľovať opačné pohlavie, no a muži nosia namiesto nohavíc niečo ako sukne, ale len v prípade, že na sebe majú krátke nohavice, ktoré siahajú nad kolená a začínajú pod pupkom (správne by mali byť nad pupkom – pre tento prípad je tu „sukňa“).

Takto vyzerá každý deň u väčšiny moslimov v Indonézii. Ďalšou zaujímavosťou je, že sa modlia aj pred začatím nejakej oficiálnej oslavy, predstavenia, či dokonca pred vyučovacími hodinami, rovnako keď jedia, či sadajú do auta, skrátka vždy, keď začínajú nejakú aktivitu, no v týchto prípadoch ide o veľmi krátke modlitby, kde ďakujú za príležitosť alebo prosia o pomoc.

Samozrejme, sú tu aj iné zaujímavosti, ktoré sú s tým spojené, ako napríklad nepoužívanie ľavej ruky. Raz sa mi dokonca stalo, že som niečo podávala práve ľavou rukou, no z ich reakcie a pohľadu som hneď pochopila, že si musím ruky vymeniť.

Vedeli ste, že..?

• Indonézania veria na duchov bez ohľadu na vek

• Povery sú pre nich súčasťou života a častokrát sa podľa nich aj riadia

• Počas večerného modlenia Maghrib by mali ostať deti vnútri, pretože zlí duchovia v tom čase behajú po vonku

• Do Indonézie priniesla Islam arabské kolónie

• Bravčové mäso tu nenájdete takmer nikde, pretože ho nepovažujú za „čisté“

• Psov majú iba veľmi zriedka, pretože podľa Koránu pes nie je až také čisté zviera ako mačka, ktorá sa vie umyť sama

• V občianskom preukaze majú všetci uvedené aj náboženstvo

• Na každej čerpacej stanici sa nachádza mushola, čo je alternatívna verzia mešity

Náboženstvo je niečo, čo ľudí spája, no zároveň ich aj rozdeľuje, preto by sme mali byť tolerantní voči rôznorodosti a rešpektovať sa navzájom. Ako hovorí oficiálne indonézske motto Bhinneka Tunggal Ika, čo v preklade znamená Veľa, ale jeden.