Jeden správny graf má silu povedať viac ako množstvo textu. Presne ako ten od Claytona Christensena, autora teórii o rušivých prevratných inováciách.

• 10. januára 2022 prichádza na Slovensko kniha „Dilema inovátora“ od Claytona Christensena.
• Úspešné podnikanie nepotrebuje vždy jedinečný nápad, ale schopnosť prispôsobovať sa trhu a globálnym i lokálnym zmenám.
• Každá firma pritom čelí potrebe inovovať – a tu vzniká paradox. Inovácie môžu byť priebežné a konzervatívne, ale aj radikálne a riskantné. Ako odhaliť tie, ktoré zmenia trh?

Veľké inovácie prichádzajú zdola

Niekedy sa stane, že aj obrovské globálne pôsobiace spoločnosti na celej čiare zlyhajú v odhadoch, do čoho má zmysel investovať čas, energiu a peniaze. Nie je to prekvapujúce, pretože potenciálnych inovácií je neúrekom a schopnosť predpovedať budúcnosť každej z nich je takmer nemožné. Napriek tomu je práve táto schopnosť kľúčová, čo nám dokázali príklady mnohých spoločností, ako Nokia, Kodak, Apple, Samsung, Intel, IBM a ďalších.

Niektoré tieto spoločnosti včas investovali do prichádzajúcej inovácie a presadili sa (iPhone, ARM a x86 procesory, digitálna fotografia), iné sa snažili nasilu zachovávať svoju trhovú pozíciu tým, že vylepšovali iba existujúce produkty a služby.

Neuvedomili si, že niekde celkom dole, kde neboli finančne zaujímavé projekty, medzičasom vznikli zásadné novinky, ktoré sa postupne vypracovali až do pozorností más a namiesto komunít začali oslovovať väčšinového zákazníka.

Akademik Clayton Christensen vo svojej teórii o rušivých inováciách veľmi správne poukázal na to, že nič nie je trvalé a v dlhodobom horizonte prežijú len tie firmy, ktoré sa vedia prispôsobiť zmenám.

Nejde však o triviálnu záležitosť, čoho dôkazom je fakt, že hoci sa Dilema inovátora považuje za jednu z najvplyvnejších kníh o podnikaní 20. storočia a je cenná dodnes, každý rok sledujeme úpadky významných svetových firiem, ktoré sa jednoducho neprispôsobili.

Christensen načrtol graf, ktorého voľná interpretácia je nasledovná a objasňuje princíp nástupu inovatívnych technológií do praxe a do pozornosti spotrebiteľov:

Inzercia

Je tak jednoduchý, až je geniálny. Graf poukazuje na to, že výkon etablovaných riešení (technológií, produktov, služieb) s plynutím času a po zapracovaní spätnej väzby od zákazníkov priebežne rastie, ale skôr rozvážne a je limitovaný. Obyčajne ide o limity technologického charakteru.

Tieto limity však dokáže prekonať inovatívna technológia, ktorá je pritom spočiatku niekde v spodnej časti grafu s nízkou výkonnosťou. Za výkon v tomto prípade považujeme napríklad aj zákaznícky záujem, dopyt, prípadne objektívny výkon technológií, ako napríklad procesorov či veľkostí displejov. Keďže ide o revolučnú inováciu, v pomerne krátkom čase sa pretína s etablovaným riešením, aby ho napokon v rýchlom časovom slede zásadne prekonala.

Na čo tento graf vyššie nepoukazuje, a pritom ide o zásadnú informáciu, že predtým etablované riešenia už vinou presadenia prevratnej inovácie napredovať nebudú, respektíve budú napredovať podstatne pomalšie a v konečnom dôsledku sa ich vplyv stane bezvýznamným, pretože celý trh prejde na nové riešenia. V tomto prípade môžeme hovoriť o tzv. rušivej inovácii, ktorá zlikvidovala dovtedajšiu ponuku a dopyt a nahradila ich novými.

Toto je mechanizmus, ako sa z veľkých stabilných hráčov môžu stať bankrotári a z konkurencie, ktorá v správny čas odhadla budúcnosť inovácií, nový líder.

Samozrejme, že ani tieto nové inovácie nie sú večné a v blízkej dobe ich nahradia nové, takže graf sa bude môcť zopakovať.

Toto je však iba jeden z princípov, ktoré Christensen odhalil a podrobne objasnil, všetky sú pritom celkom zásadné.

INOVÁCIE POMÁHAJÚ, ALE AJ NIČIA: Inovovať je dôležité, ale záleží aj na tom, aké tieto inovácie vlastne sú. Trvalá udržateľnosť alebo riziko s eventuálnou revolúciou? Obe majú svoje významy. A aj o tomto je kniha Dilema inovátora.

Jedna z najdôležitejších kníh pre podnikateľov

Magazín The Economist ju zaradil medzi šesť najdôležitejších publikácií o obchode a podnikaní v histórii. Kniha Dilema inovátora od Claytona Christensena je oprávnene považovaná za povinnú literatúru pre všetkých manažérov, riaditeľov, podnikateľov a vôbec každého, kto sa zaoberá obchodom, službami, výrobou či vývojom. Kľúčovým pojmom jeho práce a teórie je Disruptive Innovation, teda rušivá, v kontexte prevratná inovácia.

Christensen ako prvý definoval, aký je mechanizmus ich vzniku, ako si napriek zdanlivo malému potenciálu napokon podmania svet a buď zlikvidujú firmy, naštartujú k novému rastu, alebo dajú šancu konkurencii, hoci dovtedy bezvýznamnej. Vo svojej teórii overenej praxou dokázal, že intuitívny odhad je v biznise skoro na nič, ak má podnik prosperovať dlhodobo. Dokonca odhalil, že ani samotný podnik nie je tým hlavným, čo musí nutne pretrvať, pretože podstatnejšou sa ukázala schopnosť spozorovať prevratné inovácie včas, investovať do nich, reagovať na zmeny na trhu a nebáť sa radikálnych zmien. Jednou z nich môže byť aj zatvorenie pôvodného podniku, hoci sa to na prvý pohľad zdá ako prehra.

V knihe Dilema inovátora Christensen odpovedá aj na nasledovné otázky:

• Čo je to vlastne tá dilema inovátora? 
• Aké sú rozdiely medzi udržiavacími a rušivými, prevratnými inováciami?
• Čo je podstatou skutočne dôležitých inovácií a ako ich nachádzať vo vlastnom podnikaní?
• Ako rozlíšiť perspektívnu inováciu od tej, ktorú trh odmietne?
• Ako ustáť náročný konkurenčný súboj otvoreného trhu?
• Ako riadiť firmy, aby boli dlhodobo udržateľné?
• Ako prekonať oveľa väčšiu a finančne lepšie zabezpečenú konkurenciu?

„Naučiť niekoho, ako má myslieť, je hodnotnejšie ako učiť, čo si má myslieť,“ uviedol Christensen, keď spätne uvažoval o stretnutí s niekdajším šéfom spoločnosti Intel, Andym Grovom.

Pochopiť, že svet sa mení a vývíja, to je hlavný pilier myšlienkových vzorcov, ktoré Christensen využil vo svojom životnom diele Dilema inovátora. Práve 10. januára 2022 toto dielo vstupuje do predaja v slovenskom preklade.