Tento rok možno nebol práve takým, ako sme si ho v našich mysliach predstavovali, no určite nám priniesol aj niečo, z čoho sa môžeme poučiť. Taktiež veľa zahraničných ciest sme museli z pochopiteľných dôvodov zrušiť, no to nám len otvorilo dvere k novej príležitosti – spoznať naše malé Slovensko, ktoré, zdá sa, nie je až také malé, teda aspoň, čo sa pamiatok a krásnych miest týka. Tentokrát sa vyberieme do „zabudnutého raja“.

Zdroj: Radka Malinčáková

Východné Slovensko – čo prvé sa vám objaví pred očami, keď počujete toto slovné spojenie? Možno Košice, Prešov či dokonca ten slávny výrok, že na východe nič nie je, ktorý našou malou krajinou preletel rýchlosťou svetla, od dediny do dediny, z domácnosti do domácnosti až nám tak utkvel v pamäti, že ho pomaly používame ako ustálené slovné spojenie.

Zdroj: Radka Malinčáková

Správna odpoveď znie panenská príroda a milióny možností, ako si ju vychutnať počas štyroch letných období.

Skončilo leto a vy si myslíte, že turistike je koniec? Práve naopak – najlepšia turistika je na jeseň, kedy vám les pripomína paletu tých najkrajších farieb, aké si ľudská myseľ ani nevie predstaviť – veď predsa príroda je najlepší umelec.

Už keď sme pri tom, tak neostáva to len pri jeseni, ale aj v zime, kedy mráz vytvára krásne biele mozaiky na kmeňoch stromov a inovať akoby sa predbiehala v tom, kto je lepší umelec. Konáre pokryté malými kryštálikmi ľadu zamrznutej pary vytvárajú hotové divadlo a dostávajú vás do rozpakov. Toto je pravá zima na severe.

Zdroj: Radka Malinčáková

Inzercia

Číta sa to tak dobre, až si človek predstavuje šálku vareného vína s vianočným korením a s údivom pozoruje padajúce vločky spoza okna z teplého hniezdočka.

Avšak, tentokrát reč nebude o varenom víne, ale o bežeckom lyžovaní a turistike.

Kto pozná Cestu SNP, ten vie, že začína z Duklianskeho priesmyku alebo ľudovo povedané Dukla – hranica s Poľskom. Ak sa však necítite na túto približne 760 kilometrov dlhú cestu, tak to môžete kľudne z povestnej Dukly namieriť iným smerom – východnejším. Spojenie Dukla a Kalinov – prvá oslobodená obec na Slovensku – je síce niekoľkokrát kratšia, ale taktiež ponúka isté turistické vyžitie s množstvom historických zastávok a príbehov, ktoré sa dotkli tisícok ľudí a zabezpečili nám jasnejšiu budúcnosť.

Zdroj: www.mapy. cz

Trasa je dlhá približne 35 kilometrov, to už záleží od toho, kde začnete a kde skončite, a taktiež aké zachádzky podniknete. Terén nie je veľmi náročný, no je to 35 kilometrov. Dá sa to prejsť aj za jeden deň, no možnosť rozdeliť si to na tri dni, resp. dve noci, nie je vôbec na zahodenie a ponúka možnosť spoznať dané okolie oveľa lepšie a zároveň si vychutnať túto turistiku na plný plyn.

Zdroj: Radka Malinčáková

Cesta vedie po značenom turistickom chodníku, ktorý je vo veľmi dobrom stave. Turistov tam síce stretnete len zriedka, no je to vychodené. Sem-tam sa stane, že cestu skríži spadnutý strom, ale to vôbec nie je problém.

Začiatok je na červenej značke, no o pár metrov za pripája modrá značka vedúca z Poľska. Začína sa pri Pamätníku československého armádneho zboru a malý kúsok odtiaľ je aj Vyhliadková veža Dukla, kde je možnosť prehliadky aj so sprievodcom. Ak sa rozhodnete pre dvojdňový pochod, tak odporúčam túto vežu pripísať na zoznam a určite sa tam pozrieť.

Zdroj: Radka Malinčáková

Cesta pokračuje stále po hranici a približne po 15 kilometroch sa dostávate na hraničný priechod obce Čertižné, ktorý avšak nie je funkčný. Nachádza sa tam drevený altánok, kde je možnosť prenocovať aj pod holým nebom v stane, čo je zážitok iného rozmeru.

Ak si spravíte zachádzku na poľskú stranu, tak neďaleko od hranice sú dve obce, resp. boli a v súčasnosti sú vysťahované. Ide o obec Czeremcha a Lipowiec, kadiaľ vedie aj cyklistická trasa a kde si veľa Poliakov chodí oddýchnuť na víkend do prírody.

Zdá sa, že tam nič nie je, no má to svoje čaro, najmä, keď je človek z veľkého rušného mesta.

Zdroj: Radka Malinčáková

Po prestávke nad obcou Čertižné prichádza stúpanie, ktoré vyvrcholí na poľskom kopci Kamieň. Ide o Rezerwat przyrody Kamień nad Jaśliskami. Stále sa nasleduje červená značka. Po ceste je aj niekoľko vojenských cintorínov, ktoré boli už dávno zničené, no komunita miestnych ľudí ich zrekonštruovala a dala im druhú šancu, aby spomienka na tých statočných zostala aj naďalej pre ďalšie generácie.

Zdroj: Radka Malinčáková

Zdroj: Radka Malinčáková

Polovicu trasy máme už za sebou a pomaly sa nám začína objavovať turistická značka smerujúca do obce Kalinov. Keď sa nachádzate niekde medzi obcami Habura a Čertižné, tak na samom vrchu na hranici je veľmi pekná prírodná rezervácia rašelinísk, cez ktoré vedie dlhá drevená lávka a následne prechádzka krásnym bukovým lesom za každého ročného obdobia.

Už len kúsok a sme v cieli, v obci Kalinov.

Zdroj: www.severovychod.sk

Cieľ je pri Pamätníku Oslobodenia v Kalinove a hneď vedľa nájdete miestnu reštauráciu.

Najlepšie na tej trase je, že sa dá prejsť jednako ako v lete, tak aj v zime, ale na bežkách, čo už nie je pre každého.

Pešia trasa sa dá prejsť celá za jeden deň, no musíte vyraziť skoro ráno, aby sa to stihlo za denného svetla, taktiež záleží na tom, koľko prestávok podniknete a koľko zachádzok spravíte alebo dva dni a noc v stane.

Zdroj: Radka Malinčáková

V zime sú tu veľmi dobré podmienky na bežky zo začiatkom na Dukly. Trasa Dukla – Čertižné nie je náročná a dá sa zvládnuť. Horšie je to už Čertižné – Kalinov, sú tam viaceré stúpania a strmé kopce, no dá sa to obísť lúkami alebo trasu ukončiť v obci Habura.

Tak kam sa vydáte na svoju najbližšiu turistiku?