Extrémne horúčavy majú škodlivý vplyv na ženy žijúce v indických slumoch. Vynašli sa s jednoduchým riešením – svoje obydlia si farbia na bielo.

Pinky je 19-ročná študentka strednej školy a na čiastočný úväzok doučuje miestne deti. Jej strecha na dome v západnej Indii sa leskne v jasnom slnečnom svetle. Biela reflexná farba proti slnečnému žiareniu pomáha obmedziť prenikanie tepla. Počas najteplejších mesiacov sa v týchto oblastiach dokážu teploty vyšplhať až do 47,8 °C.

V marci Pinky spolu s ďalšími ženami naniesli na svoje strechy bielu reflexnú farbu. Dozvedeli sa o nej na komunitných stretnutiach vedených Mahila Housing Trust, neziskovou organizáciou, ktorá pomáha chudobným ženám v indických mestách budovať tepelnú odolnosť.  Študentka tvrdí, že po farebnej úprave je jej domov cítiteľne chladnejší. Teraz sa so svojimi žiakmi môže počas popoludnia sústrediť na učenie.

Domy v slume sú malé, provizórne stavby vyrobené z materiálov zachytávajúcich teplo, ako je cín, azbest, tehly, cement, betón a plachta. Štúdia Central Arid Zone Research Institute predpokladala, že priemerné ročné teploty v Jodhpur, druhom najväčšom meste v Rádžastáne na východ od púšte Thar, sa do konca 21. storočia zvýšia o 2,9 °C. Mnoho žien žijúcich v slumoch po celej Indii trpí pre extrémne horúčavy. Tie sa podľa očakávaní budú len zhoršovať, keďže teploty naďalej stúpajú.

Najhorúcejší marec za posledných 122 rokov

V roku 2022 zažila India najhorúcejší marec za posledných 122 rokov. Dvanásť ľudí zomrelo na úpal na podujatí pod holým nebom v Bombaji. Štúdia z roku 2021 zistila, že vlny horúčav zabili v rokoch 1971 až 2019 v Indii 17-tisíc ľudí. Dusné teplo má škodlivý vplyv na zdravie a produktivitu žien, skracuje ich pracovný čas a znižuje ich príjem. Organizácia Mahila Housing Trust preto pomáha obyvateľom natierať ich strechy bielou farbou odrážajúcou slnečné žiarenie. To poskytuje jednoduché riešenie, ktoré zabraňuje prenikaniu najhoršieho tepla do budov a znižuje vnútorné teploty. Už teraz prináša určitú úľavu ženám, deťom i starším ľuďom. Tvrdia, že konečne môžu počas leta pohodlne tráviť čas vo vnútri, čo pomáha zlepšovať ich zdravie a zároveň im umožňuje pracovať a študovať doma.

Nezisková organizácia začala pracovať na trvalo udržateľnom chladení v Ahmedabad, v západoindickom štáte Gudžarát, v roku 2009. Po tom, čo sa dozvedela o vysokých účtoch obyvateľov za elektrinu, vyskúšala rad chladiacich riešení vrátane bielej farby, zelených striech či takzvanú Airlite, ktorou je priesvitná plastová fólia prepúšťajúca svetlo a zlepšujúca ventiláciu. Testovali aj ModRoof –  modulárnu strechu vyrobenú z lepenky a poľnohospodárskeho odpadu. Zatiaľ čo všetky riešenia pomohli znížiť teploty, biela solárna reflexná farba bola kvôli pomerne nízkej cene najdostupnejšia.

Ženy namáčajú závesy, aby ochladili svoje domovy

V roku 2017 si prácu Mahila Housing Trust všimli miestne orgány a vyzvali ju, aby prispela k revízii Akčného plánu pre horúčavy v Ahmedabadu, prvej politiky svojho druhu poskytujúcej usmernenia na štátnej úrovni na prípravu na extrémne horúčavy. Aktualizovaný plán odporučil natrieť strechy bielou ako opatrenie na zmiernenie tepla. Pinky a ďalšie ženy v slume sa predtým snažili udržať chlad v spaľujúcich letných horúčavách navlhčením závesov vo svojej obývačke, pričom ventilátor vlhký vzduch rozfúkal po miestnosti. Tieto riešenia často nepomáhali. Pre nás nepredstaviteľné, pre nich realita. My poznáme luxus v podobe klimatizovaných priestorov, oni nie. „Niekedy som sa cítila udusená… večer som vracala,“ tvrdí Pinky. „Vnútri bolo príliš horúco… Niektorým deťom krvácalo z nosa a kvôli teplu zvracali tiež.“ Jej jedinou možnosťou bolo pitie limonády a užívanie antacíd v snahe bojovať proti nevoľnosti.

Obyvateľky v Jodhpur a Ahmedabad tvrdia, že zažívali dehydratáciu a slabosť. Toto sú len niektoré z príznakov chorôb súvisiacich s teplom, ako je úpal, vyčerpanie z tepla, mdloby a vyrážky z horúčavy. Ženy žijúce v slumoch sú obzvlášť citlivé na tepelný stres. Počas vlny horúčav v Ahmedabáde v máji 2010, ktorá zabila 1 344 ľudí za jeden týždeň, keď teploty dosiahli 46,8 °C tvorili až  53 % úmrtí práve ženy.

Inzercia

Strata produktivity a financií

V roku 2021 Homenet South Asia, sieť organizácií pracujúcich z domova, vykonala prieskum u viac ako 200 žien v slumoch a neformálnych osadách v Indii, Bangladéši a Nepále, aby pochopila, ako ich ovplyvňuje zmena klímy. Až 43 % žien uviedlo stratu peňažných príjmov, zatiaľ čo 41 % uviedlo, že sa znížila ich produktivita. Do značnej miery to pripisujú klimatickým zmenám, najmä stúpajúcim teplotám. Pracujú často popoludní počas najteplejšej časti dňa. 

Prakash Kanwar žije na kopci od Pinkyho domu so svojou sedemčlennou rodinou v malom trojizbovom dome. „V horúcich mesiacoch sa cítim nesvoja. Mám nízky krvný tlak a mám pocit pálenia pri močení,“ hovorí. Niekoľko kilometrov odtiaľ, v slume Ravti, žije ľudová tanečnica Sanjana so svojou trojčlennou rodinou v jednoizbovom dome. „Teplo spôsobilo, že moja menštruácia bola dlhá. Veľmi často sa mi točila hlava. Nemohla som vstať ani pracovať,“ tvrdí. V Indii mnohé rodiny spia na streche, pretože teplo v interiéri je neznesiteľné.

Dôležitou súčasťou je vzdelávanie o klimatických zmenách

Nezisková organizácia pracuje v neformálnych osadách a slumoch v Indii už 28 rokov a nainštalovala 30 000 chladivých striech v deviatich štátoch. Okrem dodávania farieb organizuje školenia pre ženy v slumoch, kde sa učia o klimatických zmenách a dostanú praktické rady, ako sa vyhnúť tepelnému stresu. Spoločnosť v Jodhpur tiež informuje komunity o horúcom počasí prostredníctvom farebne označených tepelných upozornení, ktoré sa zobrazujú na transparentoch v uliciach, pričom oznámenie prišlo aj do mobilného telefónu.

„Kolektivizujeme chudobné ženy a učíme ich o klimatických zmenách,“ hovorí Bijal Brahmbhatt, výkonný riaditeľ MHT.  Predtým ako Pinky dostala slnečnú reflexnú farbu, absolvovala dvojdňový tréning. „Dozvedela som sa, že ak dám natrieť strechu, teplota sa zníži o 2 až 4 °C. V interiéri bude chladnejšie, ventilátor bude fúkať studený vzduch a keď vstúpime na strechu, nebudú nás páliť nohy,“ hovorí. Spočiatku bola skeptická a obávala sa nákladov. Veci sa zmenili, keď MHT poskytla bezplatnú farbu na 116 striech.

Rozdiely sú citeľné, no tí najchudobnejší si farbu dovoliť nemôžu

Aká je teda vo finále ich účinnosť? Štúdia z roku 2020, ktorej autormi sú Brahmbhatt a Priya Dutta z Indického inštitútu verejného zdravia v Gandhinagare, porovnávala strechy natreté solárnou reflexnou farbou s tými, ktoré ju nemajú. Zistilo sa, že teplota špeciálne ošetrených striech bola o 1 ° C nižšia ako teplota nepotiahnutých plechových. Porovnávali tiež štyri typy chladných striech s tými bežnými. Zistilo sa, že v najteplejšom čase dňa je ModRoof približne o 4,5 C chladnejšia ako strecha z azbestového plechu. Pri betónových a plechových strechách badateľný teplotný rozdiel nebol. Dutta však vysvetľuje, že skúmala veľmi malú veľkosť vzorky 16 domácností kvôli nedostatku financií. Štúdia má aj ďalšie obmedzenia: neberie do úvahy faktory, ako je varenie na báze biomasy v interiéri a nedostatočné vetranie, ktoré domy ďalej vykuruje.

Aaron Bach, vedecký pracovník a termofyziológ na Griffith University v Austrálii, nedávno publikoval štúdiu o úprave továrne na výrobu odevov v Bangladéši pomocou pasívneho chladenia. Štúdia zistila, že štyri typy chladných striech, vrátane tých bielych, znižujú teplotu vzduchu v interiéri približne o 2 °C.  Existujú však aj výzvy, pokiaľ ide o sprístupňovanie chladných striech niektorým z najchudobnejších komunít sveta. Najväčšou bariérou je ich cena. Biela farba sa navyše časom zhoršuje – keď sa prach, špina a mastné nečistoty nahromadia na bielych povrchoch, zníži sa ich vysoká odrazivosť slnečného žiarenia a tým aj chladiaca kapacita.