Digitálne platformy uľahčili komukoľvek zdieľať informácie online a môže byť ťažké určiť, či je niečo skutočné alebo nepravdivé.

To, čo človek vidí online, môže ovplyvniť jeho pohľad na svet a jeho celkovú pohodu.

Je dôležité rozprávať o tom, ako sa šíria dezinformácie a ako si na ne dávať pozor.

Čo sú to dezinformácie?

Dezinformácie sú nepravdivé informácie zdieľané zámerne s cieľom zavádzať a spôsobiť škodu.

Dezinformácie môžu mať podobu nepravdivého alebo zmanipulovaného textu, obrázku, videa alebo zvuku, pričom môžu byť použité na podporu konšpirácií, šírenie pochybností a diskreditáciu pravdivých informácií či jednotlivcov a organizácií.

Sú to napríklad vymyslené správy alebo politická propaganda, uvádza portál www.nspcc.org.uk.

Rozdiel medzi dezinformáciou a hoaxom

Hoax je správa s klamlivým, falošným či inak vedome nesprávnym obsahom- dezinformáciou, ktorá sa snaží vyvolať negatívnu emóciu a zmanipulovať príjemcu, aby správu preposielal a ďalej masovo šíril, píše bezpecnenanete.eset.com.

Portál elv.ai definuje pojem hoax ako nevyžiadanú, poplašnú, účelovo upravenú a polopravdivú správu.

Tvrdí tiež, že často varuje pred nebezpečenstvom, vírusom, žiada o naliehavú pomoc, sľubuje rýchle zbohatnutie či prosí o okamžité rozoslanie správy všetkým známym a priateľom.

Hoax je špecifický typ dezinformácie, ktorý obsahuje požiadavku na ďalšie šírenie.

V podstate ďalší šíritelia hoaxu môžu byť vďaka manipulácii presvedčení o pravdivosti obsahu, a teda ho šíria ako misinformáciu.

Cieľom tvorcu hoaxu je vyvolať strach, úzkosť či pocit ohrozenia a donútiť tak obeť, aby konala nepremyslene.

Sociálne médiá dodávajú falošným informáciám moc

Klamstvá majú zvyčajne väčší dosah ako pravdy.

Šíria sa oveľa rýchlejšie, čo je fenomén, ktorý ešte umocnila globalizácia.

Dezinformácie sa čoraz rýchlejšie šíria po krajinách a kontinentoch prostredníctvom sociálnych médií a iných informačných kanálov.

Web english.elpais.com tvrdí, že hoaxy majú tendenciu vytvárať veľa mediálneho zmätku okolo aktuálnych udalostí.

Sú to témy, ako napríklad koronavírus, vojna v Gaze a geopolitické napätie medzi Izraelom a inými krajinami, nedávne voľby v Argentíne alebo vyhlásenie nových imigračných zákonov v Spojených štátoch.

Udalosti, ktoré majú momentálne svet v napätí, môžu byť prekrútené falošnými správami.

Rôzne podoby falošných a klamlivých správ

Dezinformácie a hoaxy môžu mať viacero podôb, portál bezpecnenanete.eset.com uvádza nejaké z najčastejšie publikovaných.

Falošné správy a dezinformácie (Fake news)

Pomocou prekrútených, vymyslených či upravených informácií sa snažia manipulovať masy a ich názory.

Najčastejšie je to s politickým alebo ideologickým cieľom.

Ich silu zvyšujú aj sociálne siete, ktoré podobný obsah neregulujú a pre jeho vysokú virálnosť ho ich algoritmy šíria ešte intenzívnejšie.

Vymyslené citáty známej osobnosti

Autor šíri vymyslené vyjadrenie známej osobnosti, ktorá v danej krajine či lokalite pôsobí dôveryhodne.

Tento citát doplní aj o fotografiu osobnosti, aby pôsobil hodnovernejšie.

Môže ísť aj o osoby, ktoré nie sú aktívne na sociálnych sieťach a preto je ťažké si informácie overiť.

Šírenie dezinformácií známym človekom

Niekedy šíreniu nezmyslov pomáha známy človek, ktorý má veľa fanúšikov, ale nie je odborníkom v danej oblasti.

Môže to byť spevák, politik, ale aj známy lekár.

Napríklad Donald Trump navrhoval bojovať s pandémiou COVID-19 pomocou dezinfekčného prostriedku, čo malo za následok aj otravu u jednej osoby.

Technologické hoaxy

Väčšinou sa šíria pomocou e-mailov a upozorňujú na vymyslený vírus alebo technologickú hrozbu.

Často nás vyzývajú k aktivite, ktorá nám poškodí funkčnosť technológie.

Reťazové správy

V minulosti sa šírili listami klasickou poštou, dnes sa presunuli na internet.

Adresáta nabádajú na ďalšie šírenie a využívajú poverčivosť ľudí.

Napríklad tvrdia, že ak správu nepošlete aspoň piatim ďalším ľuďom, budete mať nešťastie.

Upravené alebo staré fotografie

Pri tvorbe dezinformácie sa často používa aj stará fotografia, ktorá je reálna, ale viaže sa k inej udalosti.

Fotografia sa niekedy aj upraví, dorobia sa v nej veci, čím vznikne falošná fotografia.

Typickým príkladom je fotografia z roku 1991 s loďou Vlora, ktorá sa použila v roku 2018 v Európe v súvislosti s migračnou krízou.

Podľa čoho identifikujeme hoax/falošnú správu?

Mnohé z falošných správ majú charakteristické znaky, ktoré ich dokážu prezradiť.

Často pochádzajú zo zdrojov s pochybnou alebo kontroverznou povahou, prípadne zdroj nie je vôbec uvedený. 

Na stránkach, ktoré šíria falošné správy, väčšinou chýba kontakt na redakciu či konkrétneho autora, prípadne majú nízku úroveň gramatiky a štylistiky.

Objavujú sa aj texty a weby, ktoré sú profesionálne a kvalitne spracované.

Ako si informácie overiť?

Dôveryhodné sú najmä štandardné médiá, ktoré robia svoju prácu transparentne, overujú si fakty a dodržiavajú etický kódex.

Dobrým zdrojom môžu byť aj nezávislé (medzinárodné) organizácie, mimovládne inštitúcie, univerzity či vedecké ústavy demokratických štátov, tvrdí bezpecnenanete.eset.com.

Čím je správa šokujúcejšia, tým je pravdepodobnejšie, že je to dezinformácia.

Nezabúdajme, že počet „lajkov“ a zdieľaní nehovorí nič o pravdivosti a dôveryhodnosti správy.

Boj proti dezinformáciám

Boj proti dezinformáciám je veľmi komplikovaný a náročný.

Je na to potrebné dlhodobé vzdelávanie o danej oblasti od útleho veku, ktoré je na úrovni moderných technológií.

Viktor Brainer, poradca pre boj s hybridnými hrozbami ministerstva obrany povedal pre Rádio Slovensko: „Napríklad fínske deti dostávajú tablet, keď majú tri roky. Začínajú sa učiť s technológiami, ako majú fungovať. Nie však takým štýlom, že im ho zapnete a deti ostávajú bez dozoru,“ 

Zároveň uviedol, že táto výchova zohľadňuje konkrétne kroky na vývoj mediálnej gramotnosti, kde má výhradné miesto kritické myslenie.

„Veľmi štruktúrovaným spôsobom dostávajú výchovu o tom, ako narábať s technológiami. Je to príprava na život v modernej dobe,“ dodal Viktor Brainer.

Boj proti hoaxom na Slovensku

Policajný zbor začal boj proti dezinformáciám ako prvá inštitúcia na Slovensku v roku 2017.

HOAXY SA NA MŇA NELEPIA je preventívno-vzdelávacia kampaň Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru, ktorú podporili významné slovenské osobnosti.

Slovenská republika je dlhodobým cieľom pôsobenia rôznych druhov dezinformácií, ktorých cieľom je vytváranie napätia v spoločnosti, nárast nedôvery v štátne inštitúcie a polarizácia spoločnosti.

Polícia sa pôsobením dezinformácií začala intenzívne zaoberať najmä po vypuknutí pandémie, kedy nastal prvý významný nárast vplyvu nepravdivých správ.

Zmanipulované informácie bezprostredne ohrozovali životy a zdravie všetkých občanov krajiny.

V roku 2022 sa nosnou témou dezinformátorov stala vojna na Ukrajine a obhajovanie vojenskej agresie cudzej štátnej mocnosti, tvrdí web Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Ministerstvo vnútra rieši problematiku dezinformácií ako súčasť aktivít zameraných proti hybridným hrozbám a v roku 2022 zriadilo aj špecializované Centrum boja proti hybridným hrozbám.