Trauma, sexuálne zneužívanie, prebdené noci

Marilyn Monroe mala traumatické detstvo. Zostáva temnou a dramatickou témou, o ktorej sa nikdy nedozvieme všetko. Nech jej životné rany boli akékoľvek, Jej večne mladá postava aj napriek tomu ľudí neprestáva fascinovať a mystifikovať.  Jedným z príkladov je najnovší dokument Netflix o jej živote The Mystery of Marilyn Monroe: The Unheard Tapes. V tomto investigatívnom diele írsky spisovateľ a novinár Anthony Summers poskytuje svedectvo mnohých, ktorí ju poznali v rôznych etapách jej života.

Summers prináša na svetlo niekoľko aspektov, ktoré však nie sú úplnými novinkami. Prvým bola možná účasť najvyšších politických vrstiev tej doby na Marilyninej smrti. Druhým bolo sexuálne zneužívanie, ktorým trpela počas svojej kariéry –  skalnatá a ťažká cesta, ktorou mnohé herečky museli prejsť, ak chceli získať rolu vo filmovom svete. Dokument sa zaoberá aj Marilyninym detstvom. V skutočnosti svedectvo rodiny psychiatra, ktorý ju liečil, odhaľuje aspekty určitých traumatických odtlačkov, ktoré nepochybne hlboko ovplyvnili jej život.

„Včera som bola opäť celú noc hore. Niekedy sa pýtam, na čo tá noc vôbec je. Pre mňa takmer neexistuje – všetko mi to pripadá ako jeden dlhý, dlhý, hrozný deň.“

-Marilyn Monroe-

Prázdne, tmavé miestnosti a potreba náklonnosti

Zakaždým keď Marilyn Monroe cestovala si zbalila so sebou desiatky kníh. V batožine si nechávala veľký priestor aj na fľaše alkoholu, barbituráty (deriváty kyseliny barbiturové, ktoré majú vysoký tlmiaci účinok na centrálnu nervovú sústavu) a sedatíva. Hovorí sa, že ak ju niečo definovalo, bola to jej nedochvíľnosť. Či už išlo o večere, gala, stretnutia… nikdy neprišla načas. Vraj to robila preto, aby zvýšila očakávanie ostatných na jej príchod.

V skutočnosti sa však Marilyn stratila v hĺbke vlastnej mysle a nemala žiadnu kontrolu nad realitou. Absolvovala hodiny trvajúce kúpele, v ktorých sa snažila očistiť pokožku od špiny. Špiny, ktorú do nej napustil Hollywood. Snažila sa vrátiť k svojmu skutočnému ja, k Norme Jeane. Hoci by to znamenalo znovu sa spojiť s detstvom a istými traumami, ktoré sa nikdy nezahojili.

Dievča, ktoré žilo v tmavých miestnostiach sirotinca zneužité ako osem ročné – takto si svoje najkrajšie a najnevinnejšie roky života nepredstavujete

Gladys Monroe Baker, matka Marilyn, trpela paranoidnou schizofréniou. Celý svoj život strávila chodením tam a späť do psychiatrických liečební. Otec Marilyn akonáhle zistil, že je tehotná, ju rýchlo opustil. Matka a otec –  dve primárne postavy boli sotva prítomné v živote malej Normy. Žial, nenahradili ich ani iní ľudia. Na týchto miestach zostalo prázdno.  Jej detstvo bolo smutnou a hrboľatou jazdou medzi detskými domovmi a rodinnými priateľmi. Nikdy nenašla stabilitu ani citové útočisko.

Prvé roky života a dospievanie boli poznačené absenciou všetkých foriem pripútanosti, lásky a ochrany. Keď mala osem rokov, jedného dňa vošiel do jej izby starý muž. Zamkol dvere a z jeho úst vyšli slová, na ktoré nikdy nezabudne: „Teraz mi nemôžeš ujsť.“ Bolo to prvýkrát, čo bola sexuálne zneužitá.

Neskôr sa podobný incident stal s jej bratranecom či dokonca rodinným známym. Sladkých 16 pre ňu nebolo skutočne sladkých. Práve v tomto veku jej bol dohodnutý sobáš so susedom Jimom Doughertym, 20-ročným chlapcom. Netrvalo dlho, čo začala kariéru ako modelka a objavil ju hollywoodsky manažér.

Odvtedy si Norma Jeane začala budovať osobnosť Marilyn Monroe, aby unikla z detstva a dosiahla úspech. Pravdou však je, že nikdy neprestala žiť v tme… fyzicky i psychicky.

„Práve teraz, keď som sa pozrela z nemocničného okna, kde všetko zasypal sneh, zrazu je všetko stlmené. Tráva, ošarpané vždyzelené kríky – hoci stromy mi dávajú malú nádej – pusté holé konáre sľubujú príchod jari možnú nádej.“

– Marylin Monroe-

Psychiater Ralph Greenson si vypočul od Marilyn množstvo desivých príbehov

Ralph Greenson bol významný americký psychiater a psychoanalytik. Na jeho gauči mu Marilyn Monroe vyrozprávala viacero hororových príbehov. Väčšina z nich sa týkala sexuálnych vydieračov, ktorých počas života spoznala. Napríklad Joe Schenck, 69-ročný prezident 20th Century Fox, ktorému sa musela venovať vždy na požiadanie.

Sexuálnych predátorov nazývala „vlci“. Boli nimi muži, s ktorými sa musela vysporiadať, ak chcela dostať filmové úlohy – detailné zážitky popísala aj vo svojej autobiografii Môj príbeh. Znepokojujúce bolo aj jej traumatické detstvo. To ju viedlo k tomu, že upadla do zneužívajúcich a búrlivých citových vzťahov. Okrem toho sa z nej stala žena, ktorá neustále potrebuje náklonnosť.  Sebazničujúcu náklonnosť.

Duševné problémy, ktorými trpela, mohla spôsobovbať aj bipolárnou poruchou alebo hraničná porucha osobnosti.  Pravdou je, že nevypovedané záhady jej života budú aj naďalej predmetom ďalších vyšetrovaní a televíznych dokumentov. Hollywoodska história je plná zlomených bábik. Norma Jeane bola jedným z najsmutnejších príkladov.

Zdroj: exploringyourmind.com