Nečakane v centre pozornosti

Alžbeta Bavorská, verejnosti známa viac ako Sissi, sa narodila 24. decembra 1837 v nemeckom Mníchove. Detstvo prežila v rodinnej rezidencii neďaleko Štarnbergského jazera. So súrodencami liezla po horách a obľúbila si jazdu na koni. Od svojho otca, vojvodu Maximiliána Jozefa, zdedila vieru v pokrokové demokratické ideály. Po svojej matke, princeznej Ludovike, získala dôraz na ochranu súkromia a strach z verejných povinností. Mladé dievča sa ďalej vzdelávalo, kým sa jej staršie sestry pripravovali na vydaj. Osud jej však do cesty prihral lásku skôr než predpokladala.

Jej teta, arcivojvodkyňa Žofia Bavorská, chcela zvýšiť vplyv na cisárskom dvore. Za vhodnú manželku pre svojho 23-ročného syna Františka Jozefa I. vybrala Sissinu staršiu sestru Helenu. V tom čase 15-ročná Sissi sprevádzala svoju matku a sestru na ceste. Františkovi sa ale zapáčila Sissi, dokonca tak, že neustúpil pred svojou prísnou matkou – buď sa ožení za Alžbetu, alebo mu prestane hľadať nevestu.

Alžbetu Bavorskú si v 50. rokoch zahrala Romy Schneider, ktorú rola krásnej panovníčky okamžite preslávila. zdroj: pinterest.com

Čerstvá rakúska cisárovná si získala okamžitú popularitu, nielen vďaka novému titulu. Známa bola svojím osím pásom a dlhými zdravými vlasmi. Obe veci však vyžadovali náročnú starostlivosť. Pomocou korzetov si obvod pása zúžila až na 50 cm, no časom zo svojho šatníka vypustila kruhové sukne a spodničky, aby jej silueta lepšie vynikla. S výškou 172 cm bola rozhodne neprehliadnuteľná a vlasy, ktoré si nikdy nestrihala, siahali až po zem. Jej služobníčky strávili nad umývaním vlasov celý deň a potom ich kaderníčka zapletala do pôsobivých účesov.

Nezdravá „dokonalosť“

Zrejme záujem verejnosti mohol za to, že sa tak veľmi usilovala vyzerať čo najlepšie a upla sa na každú novú možnosť zdokonaliť svoj vzhľad. Jedla veľa pomarančov, mlieka a vajíčok. Vyhýbala sa mäsu, no na udržanie energie pila teľací vývar. Aby si zachovala zjednotený tón pleti, do kúpeľa si pridávala olivový olej . Mala však slabosť pre bavorskú kuchyňu a sladkosti. Vážila sa trikrát denne a ak jej váha zobrazila 50 kg, nasadila nárazové diéty.

Veľkú úlohu pri udržiavaní jej výzoru zohrávalo aj cvičenie. Vo všetkých príbytkoch si nechala nainštalovať telocvične s kruhmi a tyčami. Panovníčkina ranná rutina zahŕňala intenzívny tréning, jazdu na koni a šerm. Kvôli jej životnému štýlu, tlaku verejnosti a svokry u nej vznikli príznaky, ktoré mohli predstavovať rôzne poruchy príjmu potravy.

Útek od kráľovského života

Aj keď manželstvo vzniklo z lásky, nebolo ideálne. Manžel sa kvôli politickej zodpovednosti nemohol venovať súkromnému životu, preto sa Alžbeta cítila na viedenskom dvore opustená. Napriek tomu splodili štyroch potomkov, ktorí boli (okrem najmladšej Márie Valérie) podriadené striktným výchovným metódam starej mamy Žofie.

Krátky moment víťazstva nastal, keď sa Sissi vzoprela Žofii a o dcéry sa starala vo svojich komnatách. Radosť prerušila tragédia, keď na výlete do Maďarska chytila jej prvorodená dcéra Žofia úplavicu a ako dvojročná jej podľahla. Zdrvená cisárovná napriek tomu na Uhorsko nezanevrela a cestovala tam čoraz častejšie.

Inzercia

Kráľovský kaštieľ v Gödöllő darovali Maďari Františkovi a Sissi ako vďaku za to, že nezanevreli na ich krajinu, za čo mohla hlavne mladá panovníčka. zdroj: pixabay.com

Učarovala jej maďarská kultúra a zdokonalila sa v ich jazyku. Sympatizovala s odbojnými maďarskými aristokratmi a rozumela si s Gyulom Andrássym. Alžbetine činy zohrali úlohu pri udržaní Uhorska v ríši. Impérium bolo rozdelené na dva suverénne štáty – Rakúsko a Uhorsko. Mali samostatný režim, vládu, ale obom vládli František Jozef I. a Alžbeta Bavorská.

Posledné rany osudu

Titul kráľovnej Uhorska so sebou prinášal ďalšie povinnosti a prejavili sa u nej (možno psychosomatické) zdravotné problémy. V roku 1860 trpela vážnym ochorením pľúc a jej zdravotný stav zlepšovalo teplejšie podnebie. Dvoru sa vyhýbala a dlhé týždne trávila na Madeire a neskôr na Korfu. Počas svojich ciest navštívila aj Bardejovské kúpele a aby sa jej Bardejovčania zavďačili, v roku 1903 jej dali postaviť pamätník pred liečebným domom Alžbeta. Pomenovali po nej aj náučný chodník, ktorý začína pred tým istým domom, v ktorom sa Sissi tri týždne liečila.

Rok 1889 si pre ňu pripravil ďalšiu tragédiu – jej jediný syn, korunný princ Rudolf spolu so svojou milenkou spáchal samovraždu. Nešlo len o obrovský škandál, ale ohrozený bol aj kráľovský tón, keďže František Jozef I. nemal ďalšieho mužského následníka. Cisárovná sa opäť snažila utiecť pred žiaľom a depresiou zo straty dieťaťa. Obliekala sa len do čiernej, cestovala a uchýlila sa opäť na Korfu, kde si dala postaviť svoj letný palác Achilleion.

Letný zámok bol jej osobným útočiskom. V Achilleione písala poéziu a učila sa jazyky. zdroj: pixabay.com

Mestá navštevovala častokrát pod falošným menom a bez poriadnej ochranky. Na jeseň roku 1898 pricestovala do Ženevy. Blížila sa k mólu, keď do nej úmyselne vrazil anarchista Luigi Luccheni a podomácky vyrobeným nožom ju bodol priamo do srdca. Alžbeta ešte prešla na palubu lode, ale v ten istý deň (10. septembra) zomrela.

Túžila byť pochovaná na brehu Stredozemného mora, ale František Jozef jej toto prianie nesplnil. Dodnes jej pozostatky ležia vo Viedni, v meste, pred ktorým celý život utekala.

Zdroje: www.history.com, www.nationalgeographic.com, www.severovychod.sk