História si ho bude navždy pamätať ako „otca krvnej banky“. Charles Drew zaviedol postupy pre dlhodobé uchovávanie krvi, ktoré si počas vojnového konfliktu osvojil aj americký Červený kríž.

Zo športovca lekárom

Charlesove študentské začiatky neboli ničím výnimočné. Úspechy zbieral skôr ako nadaný športovec, ktorý v roku 1922 získal atletické štipendium. Vysokú školu v Massachusetts navštevovalo vyše 600 študentov, no mladý Afroameričan medzi nimi vyčnieval. Talent rodeného Washingtončana prekrývalo odsudzovanie jeho pôvodu, kvôli čomu sa napriek úspešným výsledkom nestal kapitánom futbalového tímu.

Okrem športu nemal Charles Richard Drew určené ďalšie smerovanie, kým profesor biológie neprebudil jeho záujem o medicínu. Rovnako ako mnoho iných oblastí, medicína bola do značnej miery segregovaná, čo výrazne obmedzovalo vzdelávanie pre Afroameričanov. Charles sa však dostal na medicínsku univerzitu, kde získal vyznamenanie a výročnú štipendijnú cenu v neuroanatómii.

Významná práca

Charles si nakoniec našiel svoju špecializáciu a pokračoval v nej počas zvyšného vysokoškolského štúdia. V roku 1938 skúmal skladovanie krvi so svojím mentorom, doktorom Johnom Scudderom. Drewova dizertačná práca, Banked Blood: A Study in Blood Preservation, dokázala jeho odbornosť a prirodzené nadanie.

Drew a Scudder zamerali svoj výskum na diagnostiku, konzerváciu a transfúziu krvi. Scudder bol zo svojho zverenca nadšený. Poznamenal, že práca bola „majstrovským dielom“ a „jednou z najvýznamnejších esejí, aké boli kedy napísané, čo sa týka formy aj obsahu“.

Drewov doktorandský výskum hodnotil predchádzajúce poznatky o krvi a transfúzií – od typov a množstiev antikoagulancií (látok, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi) a konzervačných látok , až po tvary skladovacích nádob a vhodnej teploty.

Záverečná práca si vyslúžila aj akademický úspech. Charles Drew sa vďaka nej stal prvým Afroameričanom, ktorý získal doktorát z Kolumbie.

Inzercia

Krv pre Britániu

Jeho kľúčové zistenia pre spracovanie a skladovanie krvi potvrdili jeho odbornosť a viedli k vymenovaniu za vedúceho projektu Krv pre Britániu (BFB). Cieľom bolo previezť potrebnú krv a plazmu do Veľkej Británie, ktorú obliehali nemecké vojská.

Tím pod vedením Drewa použil na oddelenie plazmy od krviniek centrifugáciu (oddelenie zložiek krvi podľa hustoty) a sedimentáciu (oddelenie častíc od kvapaliny). Plazma sa potom spojila zo zbierky ôsmich fliaš pomocou techniky proti kontaminácii. Do krvného produktu pridali antibakteriálne činidlo – Merthiolát – a vzorky sa podrobili týždennému testovaniu.

Nakoniec sa každá dávka preniesla do prepravného kontajnera a zriedila sa sterilným fyziologickým roztokom. Pred zapečatením a zabalením nádob sa odobrala posledná vzorka na testovanie baktérií.

Neetický prístup k zdravotnej starostlivosti

Do januára 1941 sa týmto spôsobom zhromaždilo 14 556 darcov krvi. Okrem najvzácnejšej tekutiny Anglicko získalo vyše 5 000 litrov plazmatického soľného roztoku.

Udalosť sa stala vzorom pre pilotný program Červeného kríža na masovú výrobu sušenej plazmy v New Yorku. Charles sa zúčastnil aj tohto projektu a nešetril novými nápadmi. Medzi jeho inovácie patrili „bloodmobiles“ — mobilné nákladné autá na darovanie krvi uskladnenej v chladničkách. Táto práca spečatila jeho povesť priekopníka a vyniesla mu titul „otec krvnej banky“.

Iróniou je, že Červený kríž počas druhej svetovej vojny vylúčil Afroameričanov z darovania krvi, čím sa sám Drew nemohol zúčastniť na programe, ktorý založil. Táto sa neskôr upravila, avšak inštitúcia neustále presadzovala rasovú segregáciu krvi. Drew tieto postupy otvorene kritizoval ako „nevedecké a urážlivé pre Afroameričanov“.

Výnimočný talent zastavila nehoda

Nasledujúce roky Charles slúžil ako vedúci oddelenia chirurgie a primár v nemocnici Freedmen’s Hospital. Školil mladých afroamerických chirurgov, ktorí spĺňali najprísnejšie štandardy chirurgickej špecializácie. Usilovne bojoval proti vylúčeniu lekárov tmavej pleti z miestnych lekárskych spoločností, lekárskych špecializovaných organizácií a Americkej lekárskej asociácie.

zdroj: pinterest.com

Charles Drew zožal početné úspechy už v mladom veku, no nenaskytla sa mu príležitosť tešiť sa z nich v starobe. O život prišiel v Severnej Karolíne 1. apríla 1950, keď vo veku 45 rokov havaroval počas jazdy na konferenciu. Príčinou bola vyčerpanosť z predošlého dňa, ktorý strávil na operačnej sále a následný mikrospánok. Jeho odkaz je známy hlavne medzi medicínskou komunitou, Charlesovo meno nesú rôzne zdravotné inštitúcie. Výsledky jeho zanietenej práce sa však dotýkajú každého človeka, nehľadiac na to, že počas Drewovho života platili mnohé nezmyselné predsudky.

Zdroje: www.acs.org, www.invent.org

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com