Dopravne zápchy sú negatívnym dopadom každoročne sa zvyšujúceho počtu vozidiel na cestách po celom svete. Najčastejšie sa s nimi môžete stretnúť počas ranných hodín, keď väčšina populácie cestuje do práce a poobede, keď sa vracajú domov. Okrem toho, že ľudia strácajú cestovaním čas, škodia aj životnému prostrediu.

Najväčším producentom emisií skleníkových plynov nie je ani zďaleka doprava, no taktiež nehrá zanedbateľnú rolu. Tá totiž predstavuje 16,2 % všetkých emisií. Toto číslo však nie je konečné, keďže v ňom nie sú započítané emisie, ktoré boli vyprodukované pri výrobe automobilov. Tie sú prisudzované iným priemyselným odvetviam, uvádza portál Our World in Data.

Oba problémy majú negatívny dopad na ľudské životy, no k ich vyriešeniu môžu prispieť nové moderné technológie. Elektrifikácia vozidiel či inovatívne riešenie hromadnej dopravy sú len niekoľkými z nich, no načrtajú budúcnosť dopravy, ktorá môže byť efektívnejšia, udržateľnejšia a pohodlnejšia ako kedykoľvek predtým.

Koniec spaľovacích motorov

Európska únia sa pokúša bojovať s klimatickou krízou na všetkých frontoch, čo sa odrazí aj na doprave. Ako informuje denník Pravda, členské krajiny schválili zákaz predaja nových aut so spaľovacím motorom od roku 2035. Avšak autá zakúpené pred týmto rokom, zákaz neovplyvní.

Dáta ACEA za rok 2021 ukázali, že na slovenských cestách dominujú autá práve s týmto pohonom. Automobily, ktoré na svoju prevádzku využívajú naftu alebo benzín u nás predstavujú takmer 95 % všetkých vozidiel. To sa však po uvedení zákazu do praxe môže zmeniť v prospech elektromobilov, ktoré vtedy predstavovali iba 0,1 % všetkých registrovaných vozidiel na Slovensku.

Keďže tieto autá jazda na elektrickú energiu, pri ich používaní nevznikajú žiadne škodlivé látky. Avšak elektromobilita má svojich odporcov. Pri výrobe batérií pre tieto vozidlá dochádza k ťažbe surových materiálov, ktorá taktiež škodí klíme, životnému prostrediu, ale aj lokálnym obyvateľom, píše The Guardian.

Kvôli výrobe týchto batérií sa v Južnej Amerike ťaží lítium. Zdroj: unsplash.com/@dionbeetson

Životnosť týchto batérií je obmedzená rovnako ako životnosť batérie na vašom smartfóne. Nejakú časť materiálov možno zachrániť ich recykláciou. Avšak táto technológia ešte nie je dostatočné zavedená do praxe. Je však dostatočne financovaná z viacerých zdrojov, čo znamená, že onedlho môže prísť revolučné riešenie.

Lenže pokiaľ chceme tieto vozidla považovať za naozaj ekologické, musia využívať zelenú elektrickú energiu na svoj pohon. Tá pochádza iba z obnoviteľných zdrojov energie, akými sú solárne panely, veterné či vodné elektrárne, o ktorých sme vás informovali v našom predošlom článku.

Rýchlejšia hromadná dopravy

Na preplnené cesty existuje riešenie už dnes, no nepatrí medzi tie najobľúbenejšie. Hromadná doprava – vlaková alebo autobusová – by mohla znížiť celkový počet vozidiel na cestách. Avšak má niekoľko nedostatkov, napríklad časté meškania či menší komfort oproti osobnému vozidlu.

Revolučnou verziou tohto spôsobu dopravy však zatiaľ disponujú iba 3 krajiny: Japonsko, Čína a Južná Kórea. Maglev je špeciálny typ vlaku, ktorý nemá kolesá a nejazdí po železnici. Namiesto toho využíva fyzikálny jav magnetickej indukcii, vďaka čomu sa vznáša tesne nad traťou. To mu umožňuje dosahovať omnoho väčšie rýchlosti oproti klasickým vlakom, píše portál Britannica.

Maglev vlak Transrapid bol testovaný aj v neďalekom Nemecku. Zdroj: pexels.com/@rohit1992

Na tomto princípe pracuje aj koncept Hyperloop, no posúva ho o level vyššie. Tento špecializovaný vlak sa nachádza v uzavretom potrubí so zníženým tlakom, a takmer nulovým objemom vzduchu. Pôvodne s nápadom prišiel podnikateľ v technologickom sektore, no sám sa v ňom neangažuje.

Namiesto neho sa v sektore začalo angažovať niekoľko start-up firiem. Ako informuje portál Techbox, medzi nimi aj spoločnosť Hardt Hyperloop, ktorá má ambíciu spojiť niekoľko európskych metropol. Linka spájajúca Amsterdam s Parížom, Bruselom, Düsseldorfom a Frankfurtom by mohla nahradiť kratšie medzištátne lety.

Obdobný projekt mal vzniknúť aj na Slovensku. Ešte v roku 2016 hovorili politici a americká spoločnosť Hyperloop Transport Technologies o spojení Bratislavy s Viedňou. Cesta týmto dopravným prostriedkom mala trvať iba 8 minút, no ešte v tom istom roku tento plán skončil, uvádza Denník N.

V súčasnej dobe neexistuje jednoduché riešenie, ktoré by dokázalo vyriešiť situáciu na cestách. Hromadná doprava, ktorú v súčasnosti máme, zostáva aj naďalej najlepším prostriedkom ako sa vyhnúť ranným zápcham a zároveň znížiť osobnú uhlíkovú stopu.