Srdcové choroby a mozgová príhoda sú podľa správy Svetovej zdravotnickej organizácie (WHO) z roku 2019 o najčastejších príčinách smrti na celom svete dva z najväčších zabijakov.
Došlo aj k povzbudivým zlepšeniam, pričom úmrtia na HIV/AIDS a tuberkulózu klesajú.
Naopak, Alzheimerova choroba je stále rastúci problém, a postihuje viac ženy ako mužov.

Svetová zdravotnícka organizácia vo svojej najnovšej správe „Hlavné príčiny smrti a invalidity“ preskúmala údaje z rokov 2000 – 2019, aby sledovala trendy v chorobách a úrazoch, ktoré obmedzujú a skracujú život. Údaje neobsahujú informácie týkajúce sa COVID-19, keďže správa predchádza jeho vypuknutiu.

Minulý rok UNICEF uviedol, že sa obáva sútoku prípadov COVID-19 a pokračujúceho prepuknutia chorôb, ako sú osýpky, cholera a detská obrna. Niekoľko krajín už riešilo tieto a ďalšie smrteľné choroby, keď pandémia vypukla, vrátane Afganistanu, Konžskej demokratickej republiky, Somálska, Filipín, Sýrie a Južného Sudánu.

Záchytné strediská na liečbu pacientov s cholerou. Zdroj: gtfcc.org

Hlavné príčiny smrti

Hlavné globálne príčiny smrti, v poradí podľa celkového počtu stratených životov, sú spojené s tromi širokými témami:

• kardiovaskulárne (ischemická choroba srdca, mŕtvica),
• respiračné (chronická obštrukčná choroba pľúc, infekcie dolných dýchacích ciest)
• a neonatálne stavy – medzi ktoré patrí pôrodná asfyxia a pôrodná trauma, infekcie a komplikácie predčasného pôrodu.

Príčiny smrti možno rozdeliť do troch kategórií:

Inzercia

• prenosné (infekčné a parazitárne ochorenia, perinatálne obdobie a výživa),
• neprenosné (chronické)
• a úrazy.

INFOGRAFIKA – ischemická choroba srdca. Zdroj: cas.sk

Srdcové choroby zostávajú zabijakom číslo jeden

Najčastejšou príčinou úmrtí vo svete v roku 2019 bola ischemická choroba srdca, známa aj ako koronárna choroba srdca, uvádza správa WHO. Je zodpovedná za 16 % celkových úmrtí a od roku 2000 zaznamenala najväčší nárast úmrtnosti, pričom v roku 2019 zabila 8,9 milióna ľudí.

Cievna mozgová príhoda a chronická obštrukčná choroba pľúc sú 2. a 3. hlavnou príčinou úmrtí, ktoré sú zodpovedné za približne 11 % a 6. % z celkových úmrtí.

Infekcie dolných dýchacích ciest zostali celosvetovo najsmrteľnejšou prenosnou chorobou, ktorá je 4. najčastejšou príčinou smrti. Počet úmrtí však výrazne klesol: v roku 2019 si vyžiadal 2,6 milióna obetí, čo je o 460 000 menej ako v roku 2000.

Úmrtia na neprenosné choroby však stúpajú. Úmrtia na rakovinu priedušnice, priedušiek a pľúc vzrástli z 1,2 milióna na 1,8 milióna a v súčasnosti sú na 6. mieste medzi hlavnými príčinami smrti.

Diabetes sa dostal medzi 10 najčastejších príčin smrti po výraznom percentuálnom náraste o 70 % od roku 2000. Cukrovka je tiež zodpovedná za najväčší nárast úmrtí mužov spomedzi 10 najčastejších, s 80 % nárastom od roku 2000.

Štyri najčastejšie príčiny úmrtia v roku 2019 boli rovnaké pre mužov aj ženy

• Ischemická choroba srdca
• Mŕtvica
• Chronická obštrukčná choroba pľúc
• Infekcie dolných dýchacích ciest

U mužov boli piatou najčastejšou príčinou úmrtia v roku 2019 rakovina pľúc a iné ochorenia súvisiace s priedušnicou. U žien to bola Alzheimerova choroba a iné formy demencie.

V roku 2019 sa Alzheimerova choroba a iné formy demencie zaradili na 7. miesto medzi príčinami smrti. Ženy sú postihnuté neúmerne – celosvetovo 65 % úmrtí na Alzheimerovu chorobu a iné formy demencie tvoria ženy.

Rozdiel v očakávanej dĺžke života

V období rokov 2000 – 2019 vzrástla priemerná globálna dĺžka života o viac ako šesť rokov – zo 66,8 roka v roku 2000 na 73,4 roka v roku 2019. Podľa správy však existuje rozdiel medzi celkovou dĺžkou života a priemernou dĺžkou života v zdraví.

Ako sa šíri HIV/AIDS? Zdroj: tyzden.sk

Optimistické znamenia

Jedným z významných klesajúcich trendov bol vplyv HIV na DALY, ktorý klesol až o 50 %!

HIV/AIDS zmizli z 10 najčastejších príčin úmrtí na celom svete – z 8. miesta v roku 2000 sa dostali na 19. miesto minulého roku.

Ďalším významným rozdielom v HIV/AIDS v tomto období bolo rodové rozdelenie osôb, ktoré zabil. Od roku 2000 došlo u žien k 55 % poklesu úmrtí. V roku 2000 zomrelo na HIV/AIDS o 38 000 žien menej ako mužov. Do roku 2019 tento rozdiel vzrástol na 90 000.

Jeden z najväčších poklesov v počte úmrtí je spôsobený hnačkovými ochoreniami, pričom celosvetové úmrtia klesli z 2,6 milióna v roku 2000 na 1,5 milióna v roku 2019.

Pokrok sa dosiahol aj v prípade tuberkulózy (TBC), ktorá klesla zo siedmeho miesta v roku 2000 na 13. v roku 2019. Celosvetovo sa úmrtia na TBC znížili o 30 %. Stále je to však problém v mnohých chudobnejších častiach sveta a patrí medzi 10 najčastejších príčin úmrtí v Afrike a juhovýchodnej Ázii.

Prečo potrebujeme poznať dôvody, prečo ľudia umierajú?

Je dôležité vedieť, prečo ľudia umierajú, aby sa zlepšilo to, ako ľudia žijú.

Meranie toho, koľko ľudí ročne zomrie, pomáha posúdiť efektívnosť našich zdravotných systémov a nasmerovať zdroje tam, kde sú najviac potrebné. Napríklad údaje o úmrtnosti môžu pomôcť zamerať činnosti a prideľovanie zdrojov medzi sektory, ako je doprava, potravinárstvo a poľnohospodárstvo, životné prostredie, ako aj zdravotníctvo.

Rutinný zber a analýza vysokokvalitných údajov o úmrtiach a príčinách smrti, ako aj údajov o zdravotnom postihnutí, rozdelených podľa veku, pohlavia a geografickej polohy, je nevyhnutný na zlepšenie zdravia a zníženie počtu úmrtí a invalidity na celom svete.