Globalizácia je v dnešnej dobe vysoko nadhodnotená. Samotný pojem globalizácia má vo svete špecifický význam a označuje spoločnosti alebo organizácie, ktoré si začínajú vytvárať medzinárodný vplyv alebo rozširujú svoju oblasť pôsobenia v medzinárodnom merítku.

   Najčastejšie sa s globalizáciou stretneme pri vysvetľovaní rozpínavosti medzinárodných, globálnych alebo svetových trhov. Napriek tomu, že príkladov globalizovaných spoločností nachádzame vo svete mnoho, učebnicovým príkladom spoločnosti s celosvetovým pôsobením je Procter&Gamble. Avšak globalizácia ako taká je nadcenená a často považovaná za rozšírenejšiu, ako v skutočnosti je, pričom presný opak je pravdou, čo dokazujú viaceré štatistiky a dáta.

   V praxi je táto teória známa pod prezývkou „globaloney“ a viaceré štatistiky ju potvrdzujú; známym príkladom je počet telefónnych hovorov. Ľudia zvyknú používať svoje telefóny aj na medzinárodné hovory, neobmedzujú sa výlučne na tie domáce. Na základe toho preto je potom pomer medzi domácimi a zahraničnými hovormi často precenený. Jedna štatistika pomocou grafu ukazuje dve percentá medzinárodných hovorov, ľudia majú však sklon toto číslo v svojich predstavách mnohonásobne nafúknuť. Väčšina ľudí odhaduje počet medzinárodných hovorov na 30 percent namiesto skutočných dvoch. Veľmi podstatné je tým pádom pochopiť ľudskú náchylnosť preháňať aj o globalizácii, pretože rozdiel medzi 2 a 30 je značný.

   Skutočnosť, že všetky krajiny na svete majú jedného hlavného exportéra, iba podporuje globaloney. Viaceré štatistiky dokazujú, že rovnaký alebo veľmi podobný jazyk je pre exportujúce a importujúce krajiny dôležitejším faktorom, ako napríklad geografická poloha susediacich krajín. Globaloney je v dnešných dňoch horúcou témou, pretože sa nás všetkých dotýka a ľudia majú stále zvyšujúcu sa tendenciu globalizáciu preceňovať čoraz zanietenejšie. Táto téma zostáva naďalej kontroverznou, no ako však exporty mnohých spoločností, dostupné údaje a globaloney naznačujú, rozsah globalizácie nie tak významný; ako sme to videli na príklade telefónnych hovorov.

   Ja osobne súhlasím s názorom, že globalizácia je preceňovaná komunitami na celom svete a myslím si, že telefónne hovory, televízne programy a internetové stránky nie sú globalizované do tej miery, do akej sa zdajú byť. Napriek tomu si myslím, že tento trend predstavuje budúcnosť sveta a spoločnosti, organizácie, produkty a vôbec všetko sa bude uberať práve týmto smerom, ktorý bude náskokom pre hocikoho v ďalekej alebo dokonca blízkej budúcnosti. Pre mnohé produkty a služby predstavuje spôsob úspešného preniknutia na zahraničný trh. Napriek tomu zostáva globalizácia naďalej preceňovaná a pokiaľ ľudia nepochopia jej základne princípy si nemyslím, že sa to v blízkej budúcnosti zmení.

 Filip Orth