Podľa antickej mytológie trójsky kôň umožnil Grékom konečne dobyť Tróju,  no historici sa rozchádzajú v názore na to, či bolo toto slávne drevené zviera  reálnou nástrahou.

Prekabátili svojich protivníkov

Trójsky kôň sa v súčasnej reči využíva bežne. Opisujeme ním špióna, ktorý sa tvári užitočne, ale maskovaním zakrýva svoje skutočné úmysly.

Keď sa vrátime do minulosti, trójsky kôň pomohol vojnou unaveným Grékom vstúpiť do mesta Trója a napokon trójsku vojnu vyhrať. Legenda hovorí o tom, ako koňa postavili na príkaz Odysea, kráľa ostrova Ithaka. Panovník sa spolu s niekoľkými ďalšími vojakmi ukryl v jeho štruktúre, aby nakoniec mesto obliehal. Tento klam sa svojou genialitou navždy zapísal do klasických diel o starovekom Grécku.

zdroj: unsplash.com

Ako ale vieme o jeho pravdivosti?  V posledných rokoch sa historici pýtali, či prehnané predvádzanie gréckej prefíkanosti nebolo skôr mýtom. Grécka armáda vďaka príbehu pripomína skôr božškú silu než obyčajných smrteľníkov.  Ďalšie tvrdenia hovoria o tom, že Gréci  používali nejaký typ obliehacieho stroja – napríklad baranidlo – a existenciu trójskeho koňa opísali ako metaforu pre skutočnú zbraň.

Predmet básní a divadelných hier

V staroveku existuje niekoľko zmienok o tajnej zbrani gréckych bojovníkov. Tú najslávnejšiu obsahuje dielo Eneida od Vergília. Rímsky poet napísal epickú báseň  v roku 29 pred Kristom. Vergílius rozpráva o gréckom  vojakovi, ktorý presvedčil Trójanov, že jeho jednotky odišli domov. Podľa jeho slov po sebe zanechali  iba koňa ako zasvätenie gréckej bohyni Aténe.

zdroj: unsplash.com

Trójsky kňaz Laocoön si však rýchlo uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Podľa básne sa snažil varovať  Trójanov pred hroziacim nebezpečenstvom. Správu doručil neskoro – „kôň vstúpil do Tróje“ a mýtus o trójskom koni bol na svete.

Inzercia

Pred Eneidou hra na trójskeho koňa odkazovala hra s názvom Trójske ženy . Starogrécky dramatik Euripides ju predstavil v roku 415 pred Kristom, a to rovno veľkolepým úvodom. Poseidon – grécky boh mora – počas otváracieho monológu spomenul koňa ako predzvesť  víťazstva nad porážkou.

Zatiaľ čo hra Trójske ženy opísala dreveného koňa v metaforickom zmysle, zobrazenie v Eneide pokladali predošlí výskumníci za doslovné.  Zdá sa, že toto je myšlienka, ktorej sa starí aj moderní historici chcú zbaviť.

Nedôveryhodné dôkazy

Prvým historikom spochybňujúcim existenciu trójskeho koňa bol Pausanias. Išlo o gréckeho cestovateľa a geografa, ktorý žil v druhom storočí nášho letopočtu počas rímskej vlády Marca Aurélia. Vo svojej knihe Opis Grécka píše o koňovi z bronzu a pozastavuje sa nad tým, že sa nezhoduje s pôvodnou legendou.

Dnešné výskumy sú rovnako nejasné v odlišovaní bájí od reality. Na porovnanie, Dr. Armand D’Angour z Oxfordskej univerzity v roku 2014 vyjadril svoje pochybnosti. „Archeologické dôkazy ukazujú, že Trója bola skutočne vypálená; ale drevený kôň je nápaditá bájka, možno inšpirovaná spôsobom, akým boli staroveké obliehacie stroje oblečené do vlhkých konských koží, aby sa zabránilo ich zapáleniu,“ napísal v univerzitnom bulletine.

Ešte v auguste 2021 však archeológovia v Turecku našli desiatky drevených dosiek, ktoré sa datujú tisícky rokov do kopcov Hisarlik – terajšiu lokalitu mesta Trója.  Hoci mnohí historici boli skeptickí, títo archeológovia boli celkom presvedčení, že našli pozostatky samotného trójskeho koňa. Zvyšky drevených trámov vraj našli  zhromaždené v podivnej forme, ktorá viedla odborníkov k podozreniu, že patria k trójskemu koňovi.

Väčšina archeológov a učencov verí, že nálezy nemôžu súvisieť s mýtickým trójskym koňom. Hlavným dôvodom je, že drevené ruiny by sa  toľké nezachovali. Čo je rovnako dôležité, väčšina odborníkov vníma trójskeho koňa skôr ako mýtus než historický fakt.

Aj súčasnosť raz môže ostať záhadou

Trójsky kôň, respektíve trojan  dnes najčastejšie používame na označenie škodlivého počítačového softvéru, ktorý zavádza používateľov o svojom skutočnom úmysle. Keď trójsky kôň ovládne váš počítač, zanechá ho zraniteľný voči iným „útočníkom“. Vaše osobné údaje by tak ostali zraniteľné voči hackerom a iným priestupkom.

Počítačový vedec Ken Thompson toto pomenovanie prvýkrát použil v 80. rokoch. Možno historici budúcnosti označia jeho frázu rovnakým mýtickým pokusom, ako dnes hľadia na diela Vergília a Pausaniasa.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.greekreporter.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com