Nepriaznivé účinky sociálnych médií sa dostávajú čoraz viac do popredia, avšak jedna z najnovších štúdií týkajúca sa covidovej pandémie prichádza s prekvapivým zistením. Nuda môže mať na náš mozog pozitívny efekt, pričom rozptyľovanie sociálnymi sieťami môže tomu brániť, informuje portál ScienceAlert.

Ide o takzvaný hlboký druh nudy, ktorý sa líši od počiatočnej úrovne únavy, ktorú zažívame napríklad pri čakaní na autobusovej zástavke. Úroveň spomínanej monotónnosti dokážeme rozptýliť aktivitou na sociálnych sieťach, čo pre náš mozog však znamená dočasný zánik kreatívnej zóny.

„Hlboká nuda môže znieť ako prevažne negatívny koncept, ale v skutočnosti môže byť veľmi pozitívna, ak ľudia dostanú šancu na nerušené myslenie a rozvoj,“ vysvetľuje sociológ Timothy Hill, ktorý pôsobí na University of Bath vo Veľkej Británii.

„Musíme uznať, že pandémia bola tragickou, deštruktívnou a pohlcujúcou skúsenosťou pre tisíce menej šťastných ľudí, ale všetci poznáme príbehy tých, ktorí si našli nové záľuby, kariéru či životné smery,“ dodáva.

Negatívny vplyv sociálnych médií

Výskum sa podieľal na vzorke 15 ľudí, ktorí počas pandémie pracovali z domu alebo dostali neplatené voľno. Pokiaľ išlo o národnosť, všetci pochádzali z Anglicka alebo Írska, avšak tvorili rozdielne vekové alebo profesijné skupiny.

Štúdia prebiehala prostredníctvom štruktúrovaných rozhovorov, ktoré odhalili, ako respondenti počas pandémie trávili svoj voľný čas či aké pocity u nich prevažovali. Pokiaľ išlo o pocity nudy, sociálne siete považovali za záchranné riešenie. Okrem toho sa ale u nich objavila aj vášeň pre činnosti, na ktoré dovtedy nemali dostatok času. Patrili k ním napríklad tesárstvo, pečenie či cyklistika.

Po jednotlivých zisteniach vedci poukazujú na to, že sociálne siete zohrávajú dôležitú úlohu v ľudských životoch, najmä ak ide o kontakt s rodinou a priateľmi. Netreba však zabúdať na to, že dokážu ovplyvniť naše zmýšľanie, a to nielen v pozitívnom zmysle.

„Problém, ktorý sme pozorovali spočíval v tom, že sociálne média môžu zmierniť povrchnú nudu, ale dané rozptýlenie vysáva čas a energiu, pričom môže ľuďom zabrániť prejsť do stavu hlbokej nudy, kde môžu objaviť nové vášne,“ tvrdí pre portál Phys.org spoluautor štúdie Hill.

Inzercia

Najnovšia štúdia naznačuje, že nuda môže mať pozitívny efekt na náš mozog. Zdroj: pexels.com

„Tento výskum nám umožnil pochopiť, ako „nepretržitá“ kultúra a zariadenia, ktoré sľubujú množstvo informácií a zábavy, môžu zabrániť povrchnej nude, avšak v skutočnosti nám bránia nájsť zmysluplnejšie veci. Ľudia zapájajúci sa do „digitálnych detoxov“, môžu byť na správnej ceste, ako tomu zabrániť,“ dodáva.

Minulé poznatky

Poznatky ohľadom povrchnej a hlbokej nudy sa datujú už takmer stáročia, dodáva ScienceAlert. Dôkazom sú série prednášok nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktorý naznačuje, že nuda je nesmierne dôležitou súčasťou ľudských životov a treba ju kultivovať.

V priebehu posledných desaťročí sa vytvára čoraz viac spôsobov, ako jej zabrániť. Ľudský mozog môže dokonca dospieť až do stavu, kedy sa nezastaví.

Ostatné štúdie rovnako naznačujú, že nuda kráča s kreativitou ruka v ruke. Príkladom môžu byť užitočné nápady, ktoré nám napadnú pri bežnej činnosti ako je napríklad sprchovanie. Autori najnovších poznatkov plánujú túto tému ešte hlbšie preskúmať.

Pozitívny účinok na zdravie

Síce sa nuda v mnohých prípadoch pripisuje k pocitom šialenstva, dobrou správou je, že má pozitívny vplyv na zdravie. Neurovedkyňa Alicia Walf tvrdí, že pre správnu funkciu mozgu je dôležité, aby sa z času na čas nudil, uvádza portál Forbes. Okrem toho daný stav zlepšuje aj sociálne vzťahy.

Viacerí sociálni neurovedci odkazujú na poznatok, že ide naozaj o podporný stav, pokiaľ ide o kreatívne nápady. Vysvetľujú si to najmä tým, že mozog má predvolený sieťový režim, ktorý je zapnutý, keď jedinec nevykonáva žiadnu aktivitu. Práve preto vo chvíľach, ktoré považujeme za nudné, ožívajú stratégie a riešenia, ktoré v našej mysli boli doposiaľ v zárodočnej fáze.

Sociálne siete zabraňujú kreatívnemu mysleniu, Zdroj: pexels.com

Mnoho slávnych spisovateľov prichádza s tvrdením, že k najkreatívnejším nápadom prišli počas robenia bežných činností. Práve preto je potrebné si urobiť okrem zoznamu úloh aj čas na seba. Jóga, meditácia či prechádzka patria k najvhodnejším alternatívam, ako si prečistiť hlavu. Mozog bude vysielať viac pozitívnych funkcií, nakoľko nebude ovplyvnený rýchlym životným tempom. Práve v tejto fáze môžeme vidieť, ako stúpa naša kreativita a produktivita.