Veda a hodnoty
Bude sa nový teleskop naozaj volať podľa Jamesa Webba? Bol bigotný, čo začína byť problém
Na každom z nás záleží Počúvame to nielen pred voľbami, že hlas každého sa počíta a preto má každý jeden z nás moc ovplyvňovať, čo sa deje v našej krajine. Keď zablúdite na motivačné profily na Pintereste, Instagrame a Facebooku, dozviete sa ešte viac – že na každom z nás záleží aj preto, lebo máme… Prečítať celé
Stavba vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba prebieha na Zemi, do vesmíru ho vynesie raketa snáď ešte tento rok. FOTO: NASA
Na každom z nás záleží
Počúvame to nielen pred voľbami, že hlas každého sa počíta a preto má každý jeden z nás moc ovplyvňovať, čo sa deje v našej krajine. Keď zablúdite na motivačné profily na Pintereste, Instagrame a Facebooku, dozviete sa ešte viac – že na každom z nás záleží aj preto, lebo máme v sebe potenciál meniť naše okolie, krajinu i svet. Je to pravda? Nemáme len príliš vysoké sebavedomie, ak tvrdíme, že práve my, jednotlivci, sme pre spoločnosť ako takú tak veľmi dôležití?
Všeobecný názor, že naozaj záleží na každom jednom z nás, je tu už nepochybne dlho, ale iba ťažko by sme mohli súhlasiť s tým, že kedykoľvek v minulosti reflektoval bežné správanie ľudí. Dnes sa už na všetko pozeráme trocha inak, pretože internet zabil anonymitu a vytvoril platformu, pomocou ktorej možno do povedomia verejnosti dostať prakticky čokoľvek a kohokoľvek. Neprávosť je na očiach viac ako kedykoľvek predtým práve vďaka internetu a jeho obsahu, ktorého tvorcom sú jednotlivci. Lenže v minulosti sa nebolo kde ukázať, nebolo kde žalovať a domáhať sa naklonenia verejnej mienky.
Tí, ktorí mali moc, boli držitelia vlád v akejkoľvek možnej podobe – králi, cisári, prezidenti, premiéri a ďalší. Lenže pred stovkami rokov všade žili práve takí istí ľudia, ako sme my. Mali svoje problémy, myšlienky, názory, city aj radosti, len v inej dobe a za iných okolností. Na ich nám dnes nezáleží rovnako tak, ako vtedy nepochybne nikomu nezáležalo na nikom. Tí, na ktorých záležalo, boli práve tí vyššie situovaní v spoločenskej hierarchii, preto dnes vieme len o nich. A čím hlbšie ideme do minulosti, o to menej týchto významných jednotlivcov nachádzame, pretože sa o nich nedochovali žiadne dokumenty a ani nemali ako o sebe dávať vedieť svetu. Väčšina ľudí, ktorí kedy žili na Zemi, navždy ostanú anonymní a nevypočutí, zdanlivo bez zmyslu. Samozrejme, že zmysel mal nielen ich život, ale aj to, čo nasledovalo po ňom, a to v ich potomkoch, ktorí dnes nielen žijú s nami, ale sme nimi práve my.
Keďže dnes platí, že na každom z nás záleží a každý z nás má potenciál meniť veci vo svete, musíme prirodzene znášať zodpovednosť aj za veci, ktoré robíme zle.
„Iba“ pracovné úspechy už nestačia
Hoci sa dnes značne glorifikujú najmä športovci a umelci, sú to najmä vedci, kto si zaslúži špeciálnu pozornosť preto, lebo cielene pracujú na dosahovaní pravdy a rozšírení obzorov ľudstva ako celku. To, ako náš svet ovplyvnil Albert Einstein, Max Planck či James Clerk Maxwell, je podstatné a nenahraditeľné. A pritom je to málo v porovnaní s tým, čo dal svetu taký Isaac Newton. Všetci si zaslúžia obdiv za svoju vedeckú prácu, vďaka ktorej nám dramaticky stúpla kvalita života.
Preto sa po významných osobnostiach z vedeckej oblasti pomenúvajú dôležité miesta, ale aj prístroje. Typickým príkladom je Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý vykonal niekoľko naozaj zásadných vedeckých objavov.
Dvadsiate storočie ale prinieslo aj nový rozmer v spoznávaní ľudí na výslní obdivu. To, že mali možnosť prejavovať svoje názory viac ako kedykoľvek predtým v minulosti, sa čoraz viac stáva predmetom kritiky. Napríklad James Edwin Webb (1906 – 1992) je človek, ktorý stál vo vedení NASA ako druhý administrátor v rokoch 1961 až 1968, teda v čase realizácie programov Mercury a Gemini, takisto sa zaoberal požiarom Apolla 1. Webb sa dočkal veľkej pocty od NASA, keď sa v roku 2002 rozhodla premenovať pripravovaný teleskop Next Generation Space Telescope (NGST) na James Webb Space Telescope (JWST/Webb). Má sa jednať svojím spôsobom o nástupcu a doplnenie teleskopu Hubble, ktorý pozoruje vesmír vo viditeľnom spektre svetla – Webb sa má na vesmír pozerať infračervenými snímačmi.
Objavujú sa však kritiky, že Webb nie je vhodnou osobnosťou, po ktorej by mala NASA pomenovať nový teleskop.
James Webb a po ňom pomenovaný vesmírny teleskop, ktorého vypustenie do vesmíru NASA už roky odkladá. FOTO: NASA
Webb je podľa žurnalistu Dr. Alfreda Carpinetiho nešťastnou voľbou preto, lebo bol typický svojou bigotnosťou, najmä odporom voči homosexuálom. Webb mal byť podľa článku zverejnenom v titule IFLScience.com aktívne zapojený do realizácie anti-LGBT kampane v Spojených štátoch v 60. rokoch 20. storočia a autor tiež pripomína jeho esej o tom, že by ženy nemali vstupovať do armády (Woman Can’t Fight). Esej si môžete prečítať na Washingtonian a zistíte, že ten článok nebol tak celkom o tom, že by ženy ako také nemali bojovať, ale o tom, že by to podľa osobných skúsenosti Webba fyzicky nezvládali.
Avšak na takéto hodnotenia a vytváranie rozdielov medzi pohlaviami sa dnes pozeráme inak, všeobecne sa považuje za nevhodné upozorňovať na rozdielne úlohy mužov a žien v spoločnosti, ako aj v akejkoľvek forme diskriminovať osoby inej ako heterosexuálnej orientácie. Ak majú mať všetci ľudia rovnaké šance a byť akceptovaní za to, akí sú, musí to platiť všeobecne. To, že NASA pomenovala svoj teleskop práve po Webbovi, údajne vysiela do sveta nevhodný signál. Akoby tolerovala spiatočnícke názory.
V skutočnosti je vec podstatne komplikovanejšia, NASA v prvom rade vzdáva poctu svojmu niekdajšiemu administrátorovi, ktorého práca viedla aj k úspechom misií Apollo.
Zatiaľ čo budúcnosť názvu teleskopu je neistá (hoci nemožno očakávať ani zmenu), určite bude celá spoločnosť čoraz menej tolerovať odlišné názory historických osobností a bagatelizovať pre ne ich prínos pre ľudstvo. Veď aj Einstein sa vzdal svojho vlastného dieťaťa a neskôr sa oženil so svojou sesternicou – teda morálnym príkladom pre nás nie je. Lenže jeho vedecká práca zmenila svet, doslovne a prakticky. Kto vie, čo by si dnes ľudia povedali o Newtonovi, keby sa s ním mohli porozprávať o osobných záležitostiach. Bez ohľadu na jeho názory však F=ma platí práve tak, ako Einsteinova rovnica E=mc2.
POROVNANIE: Dospelý človek, zrkadlo Hubblovho teleskopu a optika teleskopu Jamesa Webba (JWST). Nový teleskop má segmentované zrkadlá a vesmír vidí v infračervenom spektre.
Štart ďalekohľadu James Webb sa zdanlivo nekonečne odkladá, momentálne je naplánovaný na 31. októbra 2021 a bude vynesený raketou Ariane 5. Či sa tento rok podarí Webba skutočne vyniesť na orbit Zeme, je zatiaľ otázne.
