Bude sa nový teleskop naozaj volať podľa Jamesa Webba? Bol bigotný, čo začína byť problém
Na každom z nás záleží
Počúvame to nielen pred voľbami, že hlas každého sa počíta a preto má každý jeden z nás moc ovplyvňovať, čo sa deje v našej krajine. Keď zablúdite na motivačné profily na Pintereste, Instagrame a Facebooku, dozviete sa ešte viac – že na každom z nás záleží aj preto, lebo máme v sebe potenciál meniť naše okolie, krajinu i svet. Je to pravda? Nemáme len príliš vysoké sebavedomie, ak tvrdíme, že práve my, jednotlivci, sme pre spoločnosť ako takú tak veľmi dôležití?
Všeobecný názor, že naozaj záleží na každom jednom z nás, je tu už nepochybne dlho, ale iba ťažko by sme mohli súhlasiť s tým, že kedykoľvek v minulosti reflektoval bežné správanie ľudí. Dnes sa už na všetko pozeráme trocha inak, pretože internet zabil anonymitu a vytvoril platformu, pomocou ktorej možno do povedomia verejnosti dostať prakticky čokoľvek a kohokoľvek. Neprávosť je na očiach viac ako kedykoľvek predtým práve vďaka internetu a jeho obsahu, ktorého tvorcom sú jednotlivci. Lenže v minulosti sa nebolo kde ukázať, nebolo kde žalovať a domáhať sa naklonenia verejnej mienky.
Tí, ktorí mali moc, boli držitelia vlád v akejkoľvek možnej podobe – králi, cisári, prezidenti, premiéri a ďalší. Lenže pred stovkami rokov všade žili práve takí istí ľudia, ako sme my. Mali svoje problémy, myšlienky, názory, city aj radosti, len v inej dobe a za iných okolností. Na ich nám dnes nezáleží rovnako tak, ako vtedy nepochybne nikomu nezáležalo na nikom. Tí, na ktorých záležalo, boli práve tí vyššie situovaní v spoločenskej hierarchii, preto dnes vieme len o nich. A čím hlbšie ideme do minulosti, o to menej týchto významných jednotlivcov nachádzame, pretože sa o nich nedochovali žiadne dokumenty a ani nemali ako o sebe dávať vedieť svetu. Väčšina ľudí, ktorí kedy žili na Zemi, navždy ostanú anonymní a nevypočutí, zdanlivo bez zmyslu. Samozrejme, že zmysel mal nielen ich život, ale aj to, čo nasledovalo po ňom, a to v ich potomkoch, ktorí dnes nielen žijú s nami, ale sme nimi práve my.
Keďže dnes platí, že na každom z nás záleží a každý z nás má potenciál meniť veci vo svete, musíme prirodzene znášať zodpovednosť aj za veci, ktoré robíme zle.
„Iba“ pracovné úspechy už nestačia
Hoci sa dnes značne glorifikujú najmä športovci a umelci, sú to najmä vedci, kto si zaslúži špeciálnu pozornosť preto, lebo cielene pracujú na dosahovaní pravdy a rozšírení obzorov ľudstva ako celku. To, ako náš svet ovplyvnil Albert Einstein, Max Planck či James Clerk Maxwell, je podstatné a nenahraditeľné. A pritom je to málo v porovnaní s tým, čo dal svetu taký Isaac Newton. Všetci si zaslúžia obdiv za svoju vedeckú prácu, vďaka ktorej nám dramaticky stúpla kvalita života.
Preto sa po významných osobnostiach z vedeckej oblasti pomenúvajú dôležité miesta, ale aj prístroje. Typickým príkladom je Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý vykonal niekoľko naozaj zásadných vedeckých objavov.
Dvadsiate storočie ale prinieslo aj nový rozmer v spoznávaní ľudí na výslní obdivu. To, že mali možnosť prejavovať svoje názory viac ako kedykoľvek predtým v minulosti, sa čoraz viac stáva predmetom kritiky. Napríklad James Edwin Webb (1906 – 1992) je človek, ktorý stál vo vedení NASA ako druhý administrátor v rokoch 1961 až 1968, teda v čase realizácie programov Mercury a Gemini, takisto sa zaoberal požiarom Apolla 1. Webb sa dočkal veľkej pocty od NASA, keď sa v roku 2002 rozhodla premenovať pripravovaný teleskop Next Generation Space Telescope (NGST) na James Webb Space Telescope (JWST/Webb). Má sa jednať svojím spôsobom o nástupcu a doplnenie teleskopu Hubble, ktorý pozoruje vesmír vo viditeľnom spektre svetla – Webb sa má na vesmír pozerať infračervenými snímačmi.
Objavujú sa však kritiky, že Webb nie je vhodnou osobnosťou, po ktorej by mala NASA pomenovať nový teleskop.
Webb je podľa žurnalistu Dr. Alfreda Carpinetiho nešťastnou voľbou preto, lebo bol typický svojou bigotnosťou, najmä odporom voči homosexuálom. Webb mal byť podľa článku zverejnenom v titule IFLScience.com aktívne zapojený do realizácie anti-LGBT kampane v Spojených štátoch v 60. rokoch 20. storočia a autor tiež pripomína jeho esej o tom, že by ženy nemali vstupovať do armády (Woman Can’t Fight). Esej si môžete prečítať na Washingtonian a zistíte, že ten článok nebol tak celkom o tom, že by ženy ako také nemali bojovať, ale o tom, že by to podľa osobných skúsenosti Webba fyzicky nezvládali.
Avšak na takéto hodnotenia a vytváranie rozdielov medzi pohlaviami sa dnes pozeráme inak, všeobecne sa považuje za nevhodné upozorňovať na rozdielne úlohy mužov a žien v spoločnosti, ako aj v akejkoľvek forme diskriminovať osoby inej ako heterosexuálnej orientácie. Ak majú mať všetci ľudia rovnaké šance a byť akceptovaní za to, akí sú, musí to platiť všeobecne. To, že NASA pomenovala svoj teleskop práve po Webbovi, údajne vysiela do sveta nevhodný signál. Akoby tolerovala spiatočnícke názory.
V skutočnosti je vec podstatne komplikovanejšia, NASA v prvom rade vzdáva poctu svojmu niekdajšiemu administrátorovi, ktorého práca viedla aj k úspechom misií Apollo.
Zatiaľ čo budúcnosť názvu teleskopu je neistá (hoci nemožno očakávať ani zmenu), určite bude celá spoločnosť čoraz menej tolerovať odlišné názory historických osobností a bagatelizovať pre ne ich prínos pre ľudstvo. Veď aj Einstein sa vzdal svojho vlastného dieťaťa a neskôr sa oženil so svojou sesternicou – teda morálnym príkladom pre nás nie je. Lenže jeho vedecká práca zmenila svet, doslovne a prakticky. Kto vie, čo by si dnes ľudia povedali o Newtonovi, keby sa s ním mohli porozprávať o osobných záležitostiach. Bez ohľadu na jeho názory však F=ma platí práve tak, ako Einsteinova rovnica E=mc2.
Štart ďalekohľadu James Webb sa zdanlivo nekonečne odkladá, momentálne je naplánovaný na 31. októbra 2021 a bude vynesený raketou Ariane 5. Či sa tento rok podarí Webba skutočne vyniesť na orbit Zeme, je zatiaľ otázne.
