Za všetko mohla vodná stena

Plastové stavebnice rôznych tvarov a veľkostí už niekoľko desaťročí patria k obľúbeným detským hračkám. Lego pochádza z dielne Oleho Kirka Christiansena v dánskom meste Billund. K jednoduchým kockám sa časom pridali miniatúrne figúrky rôznych povolaní, no postupne zosobňovali aj popkultúrne postavy.

Keďže je o lego globálny záujem, vyváža sa do celého sveta. Jedna takáto zásielka však do cieľa nikdy nedorazila. Plavidlo Tokio Express v roku 1997 vyplávalo z Rotterdamu a malo namierené do New Yorku. Neočakávane ho zasiahla vlna, ktorú jej kapitán opísal ako „úkaz, ktorý sa udeje raz za 100 rokov“, pretože naklonila loď o 60 stupňov jedným smerom a potom o 40 stupňov späť. Z lode sa zrútilo 62 prepravných kontajnerov, jeden z nich bol zaplnený 4,8 miliónmi lego dielikov.

Potenciál predpovedania obrovských vĺn zatiaľ zostáva otvorenou otázkou. zdroj: unsplash.com

„Túlavé“ vlny sú fenoménom známym skôr z bájnych námorníckych príbehov. Nesmierne vysoké oceánske útvary, ktoré sa zdanlivo objavia nečakane sú ale skutočné a veľmi nebezpečné. Predpokladá sa, že vznikajú zlúčením vlnobití – menia sa na vodnú stenu a môžu dosiahnuť výšku aj 35 metrov. Ich štúdium a sledovanie sťažuje schopnosť neočakávane sa zdvihnúť z iného smeru, než z pozorovaných povrchových vĺn.

Pláže posiate legom

Nehoda je ojedinelým prípadom a radí sa k najväčšej ekologickej katastrofe v rámci znečistenia mora hračkami. Iróniou je, že mnohé z kúskov lega boli s námornou tematikou – desaťtisíce chobotníc, záchranných viest, potápačských nádrží, plutiev pre potápačov či pirátskych šablí. Krátko po udalosti, označovanej aj ako „Great Lego Spill“,  začali návštevníci pláží v Cornwalle (Spojené kráľovstvo) nachádzať pestrofarebné plastové lego. Dokonca aj teraz, 25 rokov po katastrofe z 13. februára 1997, sa na plážach stále vyplavujú kúsky hračiek.

Skupina má v súčasnosti vyše 56 tisíc členov. zdroj: facebook.com

Z náhodných objavov sa časom stal súťaživý koníček. Zberatelia sa pravidelne vydávajú hľadať „vzácne“ kúsky ako chobotnice a zelené draky. Tracey Williams, aktivistka za životné prostredie, sa do Cornwallu prisťahovala v roku 2010 a roky dokumentovala únik lega na stránkach sociálnych sietí. Facebookovú skupinu s názvom „Lego Lost at Sea“ zverejňovala aj prostredníctvom Instagramu a Twitteru. Nedávno vydala knihu Adrift: The Curious Tale of Lego Lost at Sea, ktorá podrobne popisuje čo sa v osudný deň odohralo.

Ak si priblížime presné čísla vyhodených dielikov, ide o naozaj neuveriteľný prípad. Cornwall lemujú pláže a na 40 z nich bežne môžete nájsť plastové morské tvory. Kontajner obsahoval 4 756 940 kúskov a 3 178 807 nich boli dostatočne ľahké na to, aby sa nepotopili. V roku 2017 Rob Arnold, miestny obyvateľ Cornwallu a 12 ďalších dobrovoľníkov vyzbierali približne šesť miliónov kusov mikroplastov z pláže neďaleko jeho domova. Dobrovoľníci dve desaťročia po prevrátení nákladnej lode našli na plážach medzi inými plastovými kúskami aj množstvo kúskov lega, vrátane 240 potápačských plutiev.

Inzercia

Zdá sa, že plasty zo svetových vôd nikdy nevymiznú

Vyzerá to tak, že okrem senzácie táto situácia nepriniesla nič dobré. Williams však uvádza aspoň nejaké pozitíva: „To, čo teraz nachádzame sú vyplavené kusy, takže môžeme skúmať diely, ktoré dlhý čas plávali.“ Vďaka tomu teda dokážeme pozorovať zmenu povrchu lega, aj keď 25 rokov je ešte veľmi krátky čas.

Jedným z veľkých problémov plastových výrobkov je, že bude trvať storočia, kým sa v oceáne rozložia. Rozklad materiálu zároveň uvoľňuje chemikálie škodlivé pre hormóny podmorských zvierat a narúša ich reprodukciu. V skutočnosti môže prejsť viac ako niekoľko stoviek rokov, kým lego úplne zmizne. Keď vedci nedávno analyzovali štruktúru zvetraných plážových „suvenírov“ pomocou röntgenovej fluorescencie, zistili, že môže trvať až 1 300 rokov, kým sa Lego z úniku v roku 1997 úplne rozloží.

Aj keď vyplavené lego teší deti a dospelých, pretekajúcich sa o to, kto nájde malý plastový poklad, nemôžeme zabúdať na environmentálne problémy. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) v oceánoch každoročne skončí minimálne 14 miliónov ton plastov.

Zdroje: www.huffpost.com, www.livescience.com, www.smithsonianmag.com

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com