Analýzy a trendy
Je inflácia niečo, čoho sa máme báť?
Čo je to vlastne inflácia a ako sa s ňou môžeme zodpovedne vysporiadať?
Minulosť
V poslednom období masovokomunikačné prostriedky dennodenne chrlia informácie o tom, ako inflácia požiera naše príjmy a ako rastú ceny tovarov a služieb. To, čo predtým trvalo roky, dnes máme za 12 mesiacov. Znehodnocovanie úspor popri náraste cien tovarov a služieb sa volá inflácia.
Pre ľudí a firmy z toho vyplýva obava o budúcnosť. Počas pandémie ochorenia Covid-19, čiže za posledných dvanásť mesiacov, sa tieto tlaky zvýšili.
Skúsme sa na to pozrieť v skratke:
Vírus zo dňa na deň spôsobil narušenie zabehnutých procesov a reťazcov v dodávkach služieb a tovarov. Dlhé roky sme budovali ekonomiku na globálnom základe, ktorej princíp dodávateľov a subdodávateľov sa rozprestiera po celom svete a je starostlivo strážený a prepočítaný na úrovni marže a termínov. Skúsme si predstaviť, že je to ako hodinkový prístroj. Každé koliesko zapadá do iného a každé z nich má význam – výsledok jeho dômyselnej činnosti je plynúci čas, ktorý vidíme na hodinkách.
Ľudstvo sa od praveku správa stádovito. Všetci bez rozdielu vnímajú vírus len ako pozastavenie potrieb, ktoré mali, a po ukončení lockdownov svoje potreby znova obnovili na pôvodné úrovne.
Ako keby sa nič nestalo. Avšak služby a predaj tovaru nie sú schopné takéto potreby v rovnakej miere zabezpečiť okamžite, lebo prerušené vzťahy a reťazce nie sú schopné v takom krátkom čase zvýšiť produkciu. Ešte tomu nepomáha ani fakt, že pandémia nie je finálne zvládnutá a stále pretrváva. Máme tu rébus, ktorý sme v modernej dobe ľudstva ešte nezažili.
Pokiaľ sa situácia s Covid-19 nevyrieši, bude táto volatilita pokračovať a s narastajúcim dopytom budú rásť aj ceny. Pretože nedostatok vytvára vyššie ceny.
To bolo krátke a jednoduché vysvetlenie, prečo stúpajú ceny a prečo máme takú vysokú infláciu za tak krátke obdobie.
Prítomnosť
Avšak za rastom cien je aj niečo iné. Ľudské správanie je založené na analýze cien a ich neustálom porovnávaní. Porovnanie cien potrieb verzus príjmy sú dôležitým aspektom rastu, respektíve poklesu dopytu.
Tento neviditeľný barometer riadi naše správanie tak, že v určitej úrovni cien sa dopyt obyvateľstva spomalí, dokonca zastaví alebo prípadne začne rásť.
Takéto správanie môže spôsobiť ďalšie problémy, s ktorým sa trh musí vysporiadať. A to bude hromadenie zásob alebo ich nedostatok. Zásoby moderných spoločností na celom svete sú dnes financované bankami (modernými finančnými nástrojmi), ktoré na ne poskytujú rôzne typy úverov.
Takže sa môže stať, že paradoxne zo stavu prehnaného zisku a vysokého dopytu sa postupne doženieme k obmedzeniu, prípadne ku kolapsu dopytu.
Je nutné si uvedomiť, že tento fenomén nie je iba okrajový, ale postihol širokospektrálne všetky úrovne ekonomiky.
Ekonomika sveta nie je okamžite schopná absorbovať tieto spomalenia a zrýchlenia. Prehrievanie cien a neskutočné zisky jednotlivých spoločností porovnané s obrovskými stratami len spred roka avizujú obrovskú bublinu, ktorú tu dnes máme.
Budúcnosť
Tak, ako každá búrka raz prejde, vyjde slnko a počasie sa znormalizuje, tak aj globálna ekonomika potrebuje čas na jej zotavenie a návrat späť do bezpečných koľají.
Dnes však nikto nevie, kedy to tak bude. Preto je snáď najľahšie hľadať odpovede v minulosti, kedy ľudstvo urobilo chyby a poučilo sa, ako na ne zareagovať.
V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že tento problém nie je problémom jednotlivca, ale celého sveta. Uniknúť mu je veľmi ťažké, aj keď sa o to snažíme, zároveň časť populácie, ktorá uvedenej téme nerozumie, aj tak v konečnom dôsledku na prebiehajúce zmeny doplatí poklesom bohatstva a životnej úrovne. Práve tu je asi ten najzásadnejší problém.
Ekonomiku máme globálnu, ale riadenie jednotlivých štátov je stále individuálne a nevyspytateľné. Kto kedy urobí čo? Nie je to koordinované.
Preto aj zmeny, na ktoré čakáme a ktoré by všetkým mali pomôcť, nebudú určite veľmi rýchle.
V každom prípade pri otázke, ako sa v danej situácii správne zachovať, sú odpovede veľmi jasné.
Existuje však niekoľko tipov, ako na aktuálnu globálnu i lokálnu ekonomickú situáciu reagovať zodpovedne, napríklad:
- úspory nezbierať, ale investovať;
- tovary a služby, ktoré nevyhnutne nepotrebujeme, nekupujme;
- tovary a služby, ktoré si môžeme prenajať, nekupujme;
- správajme sa racionálne so zameraním na dlhodobé ciele, a to na desať a viac rokov;
- nepodliehajme panike a hystérii, ktorá je vôkol nás;
- používajme zdravý rozum
Zdroje:
- 21.júna 2021 New York Times: The Week Inflation Panic Died
- 12.máj 2021 Forbes: Four Reasons To Stop Panicking Over Inflation!