S neustále pribúdajúcimi novými variantami vírusov to vyzerá, že pandémia ešte ani zďaleka neskončila. Napriek tomu krajiny a medzinárodné organizácie v súčasnosti vyčísľujú škody, ktoré spôsobila pandémiou ochromená ekonomika.

Podľa správy zverejnenej Konferenciou Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD), sa prepad trhu cestovného ruchu vyvolaný pandémiou COVID-19, na globálnom HDP odrazí deficitom až 4 biliónov dolárov, za roky 2020 a 2021! Táto, zatiaľ predpokladaná strata, je výsledkom priameho vplyvu pandémie na cestovný ruch a nepriameho ovplyvňovania sektorov, ktoré sú určitým spôsobom naviazané na toto odvetvie.

V správe, na ktorej tvorbe sa podieľala aj Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) sa uvádza, že len za rok 2020 utrpel cestovný ruch a s ním súvisiace odvetvia, celkovú stratu vo výške až 2,4 bilióna dolárov, spôsobenú poklesom medzinárodných turistov. Podobný ekonomický dopad môže mať podľa organizácií pandémia aj v tomto roku. Podľa nich je budúcnosť cestovného ruchu naviazaná na aplikovanie čo najväčšieho počtu vakcín v globálnom meradle. 

Nespravodlivosť vo svete

Práve to je podľa predstaviteľov UNCTAD cestou, ktorá zaručí bezpečnosť zamestnancom v cestovnom ruchu, ako aj jeho účastníkom. Generálny tajomník UNWTO Zurab Pololikashvili uviedol, že: „Cestovný ruch je záchranným lanom pre milióny ľudí a pokrok v očkovaní na ochranu miestnych komunít a bezpečného reštartu cestovného ruchu, je rozhodujúcim faktorom pre obnovu pracovných miest a generovanie potrebných zdrojov, najmä v rozvojových krajinách, ktoré sú od medzinárodného cestovného ruchu závislé.“

Poloprázdne letiská a stále pribúdajúce obmedzenia. Aj taká je realita cestovania súčasnosti. | Foto: pixabay.com

Rozvojové krajiny bojovali a stále bojujú s nerovnosťou v očkovaní. Kým niektoré krajiny majú nadbytok vakcín a očkovanie postupuje veľmi rýchlo, iné sa boria s ich nedostatkom a pomalým procesom očkovania. To priamo vplýva aj na ekonomiku prostredníctvom cestovného ruchu, ktorý sa v krajinách s rýchlym očkovaním zotavuje. Naopak, zvyšné krajiny hlásia zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu. 

Pre reálnejšiu predstavu – v niektorých krajinách hlásia zaočkovanosť na úrovni 60%, pričom v iných často len 1%. Práve táto nerovnomernosť tak vo výsledku len prehlbuje už aj tak veľké rozdiely medzi krajinami. V prípade rozvojových krajín, priamo závislých na cestovnom ruchu, môže podľa odhadov dôjsť až k 60% poklesu ročného HDP!

Znovu fungujúca ekonomika?

Podľa odborníkov z UNWTO, sa z aktuálnej situácie oveľa skôr zotavia krajiny ako Španielsko, Francúzsko, Veľká Británia či USA, v ktorých očkovacia kampaň už dávno beží naplno. Napriek tomu očakávajú, že obrovské výkyvy v cestovnom ruchu, budú trvať minimálne do roku 2023, kedy by sa podľa nich mohla situácia stabilizovať a počty turistov by mohli dosiahnuť tie spred pandémie. Hlavnými príčinami takéhoto neskorého dátumu sú cestovné obmedzenia, ich nejednotnosť a najmä strach cestovateľov či ekonomická situácia. 

Inzercia

Mnoho krajín vidí jediné východisko v očkovaní. Preto upravujú svoje obmedzenia, pričom zaočkovaným uľahčujú vstup. Nezaočkovaní musia naopak prechádzať množstvom povinných procedúr a karanténou. | Foto: pixabay.com

Tento dlhý návrat do cestovného ruchu, aký sme poznali kedysi, si však bude vyžadovať aj vynaloženie množstva finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu začala UNWTO v spolupráci s regionálnymi organizáciami pracovať na schémach, ktoré majú do cestovného ruchu naliať miliardy dolárov. Tie budú primárne využité na podporu už existujúcej infraštruktúry, budovanie novej, či posilnenie bezpečnosti v hotelových rezortoch a destináciách. 

Zistenia prezentované v tejto správe sú výsledkom simulácií, ktoré sú založené výlučne na obmedzeniach v cestovnom ruchu. Neberú ale do úvahy ekonomické stimuly, poskytované vládami či rôznymi organizáciami, s cieľom stabilizovať sektor.

Podľa správy sú najviac postihnutými rozvojové krajiny, v ktorých prílev turistov poklesol často až o 80%. Najpostihnutejšími regiónmi sa tak stali severovýchodná a juhovýchodná Ázia, severná Afrika a Oceánia. Naopak, najmenej sa pandémia dotkla cestovného ruchu v Severnej Amerike, západnej Európe a v Karibiku. Tieto oblasti si totiž vďaka vzájomnej spolupráci dokázali vypracovať systémy, ktoré im počas pandémie zabezpečili aspoň čiastočné pokrytie dostupných kapacít.