V posledných rokoch vznikol celkom nový priemysel. Dalo by sa povedať, že je to priemysel s nápadmi, ktoré schopní ľudia pretvárajú do plánov a projektov. Volajú sa startupy a my zažívame ich rozmach.

Boom startupov vnímame ako súčasť našej prítomnosti už niekoľko rokov, avšak väčšie rozmery nabral až v poslednej dobe. Startupy prichádzajú nielen zo strán, kde ich financuje niekoľko investorov, ktorí držia ich nápady a tak vytvárajú bežný model; ale aj z webstránok ako Kickstarter, kde startupy financujú bežní ľudia cez takzvaný crowdfunding.

Nuž, dnes nachádzame nespočetne veľa spôsobov ako financovať alebo podporovať nejaký startup. Avšak, tá podstatná otázka znie: „Stojí tento startup skutočne za to? Má tento startup nejakú vedecky založenú alebo sociálnu hodnotu alebo aspoň finančnú hodnotu?“ Pretože každým dňom sa vynára množstvo nových projektov, pričom veľa z nich ukončí svoje aktivity a vôbec celé pôsobenie do troch mesiacov. Prečo to je tak?

Nuž, nachádzame niekoľko faktorov a tým najčastejším je, že startupu skrátka chýbajú financie na pokračovanie. Zrazu akoby sa minuli peniaze aj na to, aby projekt vôbec dospel do štádia, kedy by bol schopný vyprodukovať príjem vďaka svojmu produktu alebo službe. To je tá pomyslená bezpečná strana.

Iným faktorom neúspechu môže byť aj, paradoxne, technologický pokrok. Startup sa ešte len rozbieha a práve vtedy nastane technologický pokrok, pričom začínajúcej firme jej produkt zostarne. To vytvorí obrovskú dieru, ktorú je potom ťažké pokryť, či už časovo i finančne. Dnes sa to stáva pomerne často,aj keď väčšinou dostatočne rozbehnutým firmám – pozrite sa, čo sa stalo so značkou Nokia.

Tento typ firiem to má ťažšie – spraviť ten krok do ďalšieho štádia. A ak ho spravia príliš neskoro alebo spravia nesprávny krok, môže to byť pre nich fatálne a spôsobiť absolútny koniec pôsobenia firmy. Pri Nokii sa presne ukázalo, že neodhadli ten obrovský krok správne. Aj v tomto prípade iba zmeškali správny moment, ktorým nastupujúci bol trend smartfónov a technológií okolo nich.

Nemenej podstatný je tiež faktor konkurencieschopnosti. Technologické startupy zvyčajne založia svoje aktivity na nejakom trende – a práve preto je nutné odhaliť tento trend čo najskôr, aby mal projekt náskok pred konkurenciou. Totiž, aj ona môže prísť s rovnakým nápadom a platí, že kto prvý príde, ten prvý melie.

Všetky uvedené faktory sú významné pre tie startupy, ktoré ešte nestihli zákazníkom dodať služby či produkty – sú v takzvanej „pre-consumer stage“ a tiež pre tie, ktoré práve prechádzajú do produkčnej fázy.

Napokon vznikajú ďalšie problémy pri uvedení produktu či služby na trh pre zákazníkov. Množstvo problémov sa týka nacenenia produktu, nesprávne zvolenej stratégie a najväčší z nich je využiteľnosť koncovými spotrebiteľmi. Čo tým myslím? Mám tým na mysli množstvo nepotrebných neužitočných produktov, ktoré vzišli práve zo startupov. Neskoršie uvedomenie si významu tohto produktu vedie k postupnému zrúteniu startupu. Základným problémom je zistenie spotrebiteľov, že tento produkt nie je užitočný alebo dostatočne hodnotný na to, by si ho zakúpili. Nejde teda iba o peniaze, ale aj o to, že či vôbec má spoločenskú hodnotu. Ak produkt neposkytne niečo výnimočné, nebude mať príležitosť zákazníkov osloviť.

Ak to startup pochopí ešte v tejto fáze, má šancu prežiť.

Nakoniec, zákazníci sa môžu jednoducho rozhodnúť produkt nekupovať a vôbec nepodporovať. Preto by mali všetky startupy v prvom rade dôsledne sledovať trh a zákazníkov, pretože dnes sa všetko vyvíja veľmi rýchlo a firmy sa tomu musia prispôsobiť. Pre toto všetko je pravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti bude startupov síce oveľa menej, ale budú úspešnejšie.