Keď bude potrebné rozhodovať sa medzi vojnou a zdravím ľudí, pre ktorú možnosť sa rozhodnú lídri?

Sú dôležitejšie vyššie záujmy alebo jednotlivec?

Má vodca krajiny právo rozhodovať vo vážnych otázkach za ľudí, ktorí ho volili aj nevolili?

Je morálne, aby sa liek na zákerné ochorenie odtajnil až vtedy, keď lídri pristúpia na spoločnú dohodu o ukončení všetkých konfliktov?

Odpovede na tieto otázky je náročné zodpovedať, možno preto na ne Čapkovo dielo Bíla nemoc ani neodpovedá. Nezainterestovane sleduje príbehy niekoľkých ľudí z rôznych sociálnych vrstiev, na ktorých vplývajú dva vtedy aktuálne javy: blížiaca sa vojna a epidémia (alebo pandémia) hroznej choroby. Hoci zdanlivo nemajú nič spoločné, prepojeniu sa napokon nevyhnú.

Predvídal Karel Čapek rok 2020? Nepochybne to nemal v úmysle, ale jeho dielo je nadčasové a hoci sa týka rozkvetu nemeckého nacionalizmu v 30. rokoch 20. storočia, mnoho paralel nachádzame aj so súčasnosťou. Hra Bíla nemoc z roku 1937 sleduje príbehy mešťanov, chudobných, diktátora a lekára, ktorí by sa za bežných okolností nikdy nestretli, ale vinou okolností sú si bližší, akoby chceli, rozhodne však nie v pozitívnom zmysle slova.

Keď vo svete zúri choroba, akási kombinácia lepry a moru, ktorá zvnútra rozožiera svoje obete, je krajina na pokraji vojny. Agresívna rétorika lídra Maršala, v ktorom nachádzame obraz Adolfa Hitlera, každým novým verejným vystúpením podporuje verejnú mienku prikláňajúcu sa k názoru, že vojna je nevyhnutná a správna. Ľudia sa rozpadávajú zaživa, morálne i fyzicky, no tí zdraví sa tešia z toho, že ich národ bude slávnejší vďaka rýchlej vojne, ktorá nepriateľa „rozdrtí na padrť ešte skôr, než zistí, že vojna“.

Inzercia

Tí chudobní, ktorí trpia, majú vo veci jasno. Tí zdraví meštiaci sa na chorobu pozerajú z neinformovaného nadhľadu, ktorý dokonale vystihuje dialóg medzi dvomi manželmi, keď manžel, sediac na pohovke, hovorí pracujúcej žene:

„Zasa článok o tej chorobe… keby s tým len dali pokoj.“
„Píše mi sestra, že u nej je toho tiež plno.“
„A nezmysel! To je už taká panika! Zavrieť tých malomocných a nepustiť ich medzi ľudí! Ako sa na niekom ukáže biela nemoc, preč s ním. 
A je to blbec. Ten novinár. Tu píše… ja sa divím, že to nezabavili. Tu píše, že sa pred tou nemocou nemôže nikto uchrániť, že to zachváti všetkých ľudí okolo päťdesiatky. Čo sa smie takto písať? A viackrát tie noviny nekúpim, ja im ukážem!“

Čapkovi sa úplne nepodarilo predvídať súčasné ochorenie, pretože koronavírus COVID-19 sa neprejavuje ako lepra. Trafil sa však do skutočnosti, že na ňu zomierajú starší ľudia – v prípade bielej choroby sa jednalo o päťdesiatnikov a starších. Mladší brali vec na ľahkú váhu aj v hre a zdá sa, že sa to deje aj teraz. Podobnosť nachádzame aj s pôvodom ochorenia. „Bíla nemoc“ je ľudový názov choroby, ktorá sa má v skutočnosti volať „Čengova choroba“ (Morgus Chengy) podľa doktora Čenga, ktorý chorobu prvýkrát zaznamenal v pekinskej nemocnici.

V situácii, keď krajine hrozí katastrofa, ekonomická pre vojnu a zdravotná pre šíriacu sa chorobu, prichádza na scénu lekár, doktor Galén, ktorý našiel liek. Spoľahlivý, úplne účinný, dokonca v priebehu hry sa dočká aj klinického testovania a dokázania úspešnosti.

Ak si chcete hru vypočuť alebo pozrieť (vznikol aj film), nečítajte tento odstavec, pretože v ňom prezradím kľúčovú zápletku: Doktor Galén pred novinármi zverejní svoj zámer poskytnúť liek iba vtedy, keď sa lídri všetkých krajín sveta zaviažu, že už nikdy nebudú viesť vojny. Nikdy. A má na to svoj dôvod, ktorý je v súlade aj s lekárskou etikou: cieľom lekára je ochraňovať život, teda aj ten, o ktorý prichádzame vo vojnách. Tento krok lekára sa stretne s masívnou, priam absurdnou vlnou nepochopenia. Vojna a „sláva národa“ sú dôležitejšie ako životy jednotlivcov.  Lekár zatiaľ pokračuje v liečení chudobných. Bohatých a vplyvných do liečenia neberie, pretože tí majú vplyv na to, aby sa dali zámery o zrušení vojen realizovať.

Karel Čapek ako citlivý človek veľmi dobre vystihol aj to, ako sa verejná mienka pomaly začala nakláňať v prospech lekára, keď sa už choroba masívne rozšírila. Ľudia prosili lídrov, aby konali, tí boli ale príliš veľkí vizionári na to, aby sa vzdali vojen a zachránili ľudí. Zmenilo sa to až vtedy, pochopiteľne, keď sa sami nakazili strašnou chorobou.

To už ale bolo neskoro pre dôvody, ktoré teraz neprezradím – pozrite si radšej film režiséra Huga Haase, ktorý si vo filme zahral doktora Galéna, je sprístupnený zadarmo v archíve Českej filmovej klasiky. Na internete ale môžete nájsť aj rozhlasové hry, ktoré vychádzajú z pôvodného Čapkovho diela.

Aké ponaučenie nám z minulosti zasiela Čapek?

Azda každý, kto sa dostal k dielam Karla Čapka, pochopil jeho jedinečnosť. Jeho diela nie sú iba o psíkoch a mačičkách a robotoch. Jeho poviedky, romány a hry majú hlboké morálne ponaučenia, niekedy vtipné, inokedy menej vtipné. V prípade diela Bíla nemoc vtip išiel bokom.

V súvislosti s aktuálnou pandémiou koronavírusu COVID-19 nám má byť Čapkovo posolstvo ponaučením. Ľudský život je vždy viac ako politika a vždy viac ako veľkolepé idey. Ľudia, ktorí majú idey týkajúce sa národov, spoločností, obyčajne nemajú morálku, pretože myslia príliš vo veľkom, ale nie v malom. Nie ekonomika, vojna, sláva národa, ale ten jeden ľudský život má cenu a zmysel – život kohokoľvek z nás.