Ku ktorej myšlienkovej škole patríte?

7 zaujímavých filozofií, ktorým pravdepodobne veríte a možno o tom ešte neviete

Každý má svoju filozofiu, aj keď si to nemusíme uvedomovať. Niektoré sú dobre definované, hlboké a dobre premyslené, zatiaľ čo iné môžu byť trochu plytké a zmätočné. Možno to niekedy nedokážeme vyjadriť slovami, ale všetci máme svoju vlastnú filozofiu. Pozrime sa na niektoré z najuznávanejších pohľadov na život, ktoré teoretizovali významní filozofi z celého sveta,… Prečítať celé

Každý má svoju filozofiu, aj keď si to nemusíme uvedomovať.

Niektoré sú dobre definované, hlboké a dobre premyslené, zatiaľ čo iné môžu byť trochu plytké a zmätočné. Možno to niekedy nedokážeme vyjadriť slovami, ale všetci máme svoju vlastnú filozofiu.

Pozrime sa na niektoré z najuznávanejších pohľadov na život, ktoré teoretizovali významní filozofi z celého sveta, a zistime, ku ktorej myšlienkovej škole patríme.

 

  1. Hedonizmus – ak je potešenie to jediné, pre čo žijete
  2. Nihilizmus – ak neveríte v nič
  3. Solipsizmus – ak si myslíš, že si svet
  4. Logický atomizmus – ak si myslíte, že realita spočíva v jednoduchosti
  5. Stoicizmus – ak si myslíte, že nádej je ópium emócií
  6. Animizmus – ak si myslíte, že aj v predmetoch je duša
  7. Eternalizmus – ak si myslíte, že nič nie je stratené

Ilustračná fotografia (hedonistický štýl života v praxi)

1. Hedonizmus – ak je potešenie to jediné, pre čo žijete

Hedonizmus je filozofia, ktorá verí, že jediným zmyslom života je získať potešenie. Etický hedonista urobí čokoľvek, čo je v jeho silách, aby maximalizoval radosti života. Považovať potešenie za jediný skutočne hodnotný aspekt života a žiť život založený na takýchto pojmoch znie lákavo. Existujú argumenty proti filozofii, ktoré ju považuje za povrchnú.

INZERCIA

Existujú však varianty myšlienkového smeru, ktoré ho robia rozvinutejším. Napríklad epikurejský hedonizmus je filozofickým úsilím znížiť úzkosť spôsobenú životom a strach zo smrti. Paradox hedonizmu však spočíva v argumente, že neustále hľadanie rozkoše bráni procesu jej skutočného prežívania. Čo robí hedonizmus jedinečným, je tvrdenie, že záleží len na potešení a bolesti.

V širšom zmysle je hedonista niekto, kto sa snaží maximalizovať potešenie a minimalizovať bolesť. Napríklad Jordan Belfort (hrá ho Leonardo DiCaprio) vo Vlkovi z Wall Street je populárnou víziou typického hedonistu, kde mu jeho extrémne bohatstvo umožňuje oddávať sa neukojiteľnému hladu po všetkom príjemnom.

Inzercia

Vlk z Wall Street, Zdroj: thewest.com.au

 

2. Nihilizmus – ak neveríte v nič

Nihilisti veria, že neexistuje žiadna hodnota, motív alebo účel života, a že zmysel pre morálku alebo úsudok medzi dobrom a zlom sú založené na človekom vytvorených, svojvoľných normách. Vychádza z hlbšieho uvedomenia si, že čokoľvek, čo sme sa naučili, pozorovali a vnímali od detstva, nemusí byť pravda a neexistuje absolútne žiadny spôsob, ako pochopiť hodnoty, etiku, morálku alebo poznanie v ich skutočnej a autentickej podstate.

Výsledkom je, že nihilisti ničomu neveria, nemajú žiadnu lojalitu a ak niečo potvrdzujú, je to Nihil, čo znamená „nič“, stav absolútnej neexistencie.

Nihilizmus je filozofický ideál, ktorý vznikal v Európe v 19. a 20.storočí a hoci existuje viacero pozícií a variácií nihilizmu, všetky obchádzajú premisu všadeprítomnej nezmyselnosti a žiadneho zmyslu života. Slovo „nihilizmus“ pochádza z latinského slova „nihil“, čo znamená „neprítomnosť čohokoľvek“ alebo „nič“.

Ilustračná fotografia (Ironický nihilizmus: najlepší výtvor našej generácie), Zdroj: dailyillini.com

3. Solipsizmus – ak si myslíš, že si svet

Na rozdiel od nihilizmu je solipsizmus o niečo nádejnejší, pretože uznáva existenciu. Metafyzická myšlienka filozofie je však taká, že skutočná je iba myseľ jednotlivca a čokoľvek mimo mysle je len jej projekciou, a teda neexistuje. Preto je pre solipsistu jeho duševný stav jedinou vecou, ​​ku ktorej má prístup, a nemôže potvrdiť, či veci, ktoré vidí, počuje, ochutná a ktorých sa dotýka, v skutočnosti existujú.

Solipsizmus zastáva veľmi zaujímavý pohľad na svet, ktorý skutočne presadzuje pomerne menšie množstvo ľudí, ale je prekvapivo ťažké ho vyvrátiť, a preto má svoje neobyčajné miesto v dejinách západnej filozofie. Pochopenie solipsizmu vám umožní pochopiť jeden z najdôležitejších problémov filozofie: hranice medzi ja a svetom.

Pozadie filozofie vďačí za svoje korene francúzskemu filozofovi, „metodickým pochybnostiam“ Reného Descarta, ktorého pálčivé slová „Myslím, teda som“, hoci sú často kritizované, zostávajú živým príkladom pochybného konceptu univerzálnej existencie.

Ilustračná fotografia (fungovanie solipsizmu), Zdroj: accordingas.com

4. Logický atomizmus – ak si myslíte, že realita spočíva v jednoduchosti

Myšlienka, ktorú vyvinul britský filozof Bertrand Russel, vyznáva, že „jednoduché fakty“ tvoria svet a život, ako ho poznáme, a tieto fakty sú ako atómy, ktoré už nemožno ďalej rozkladať. Tak ako existuje viacero vrstiev hmoty, ktoré po odstránení všetky nakoniec opustia atóm, logický atomizmus verí, že „jednoduché fakty“, keď sa zbavia ich povrchových vrstiev, nám umožnia pochopiť, ako sa život vyvíja.

Myšlienkový smer sa usiluje o zjednodušovanie myšlienok, kým sa nedosiahnu ich elementárne stavy, aby sa mohla dosiahnuť pravda. Oponuje skoršej filozofii „Absolútneho idealizmu“ Hegela, ktorá tvrdila, že nič nemôže byť pochopené po častiach bez toho, aby sme najprv všetko pochopili.

Výrok Betranda Russella, ktorá vypracoval logický atomizmus. Zdroj: relicsworld.com

5. Stoicizmus – ak si myslíte, že nádej je ópium emócií

Stoicizmus je myšlienkový smer, ktorý prekvital v gréckej a rímskej antike. Bola to jedna z najvznešenejších filozofií v celej západnej civilizácií. Stoici nabádajúc k účasti na svetských záležitostiach vždy verili, že cieľom každého skúmania je poskytnúť spôsob správania charakterizovaný pokojom mysle a istotou morálnej hodnoty.

Veria, že skutočná cnosť nespočíva v tom, čo človek hovorí, ale v tom, ako sa správa. Stoicizmus tvrdí, že úsudok je často manipulovaný emóciami, čo nás nakoniec vedie k „hriechom“. Preto stoik praktizuje umenie nemať emócie vôbec.

Stoici sa považujú za malú súčasť prírody a snažia sa s ňou žiť v súlade, pretože podľa stoicizmu snaha vzdorovať prírode prinesie len frustráciu, sklamanie a hnev. Stoik nie je ovplyvnený protivenstvami života, ale znáša ich so stoickou ľahostajnosťou. Je to filozofia, ktorá vás vyzýva, aby ste boli pripravení na to najhoršie a boli v tom absolútne pokojní.

Výrok Epicteta, gréckeho stoického filozofa. Zdroj: tripboba.com

6. Animizmus – ak si myslíte, že aj v predmetoch je duša

Ak si myslíte, že môžete komunikovať so svojou gitarou, starými hračkami, knihami, existuje škola myslenia, ktorá v to skutočne verí. Animizmus je filozofia, ktorá verí, že nielen rastliny a zvieratá, ale aj neživé predmety majú dušu.

Zatiaľ čo mnohí tvrdia, že kráľovský animizmus je primitívnou filozofiou príťažlivou pre ľudí, ktorí nie sú otvorení vede a pokroku, existujú fyzici, ktorí vytvorili most medzi vedou a animizmom. Americký fyzik a autor Nick Herbert tvrdí, že vedomie nie je len vlastnosťou biologických a výpočtových systémov, ale je integrálnym aspektom fyzického sveta.

Ilustračná fotografia (Eternalizmus a pojem času) Zdroj: danceofreason.com

7. Eternalizmus – ak si myslíte, že nič nie je stratené

Zaujímvavý filozofický prístup k ontologickej povahe času stavia na štandardnej metóde modelovania času ako dimenzie vo fyzike, čím dáva času podobnú ontológiu ako pre priestor.

Filozofia vyznáva myšlienku, že minulosť a súčasnosť sú skutočné, rovnako tak aj budúcnosť. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť nemusia byť v lineárnom postupe a všetky môžu existovať súčasne v rôznych dimenziách.

Táto teória je známa aj pod pojmami „čas bloku“ alebo „vesmír bloku“, pretože čas sa považuje za štvorrozmerný „blok“, ktorý sa nemení. Tento pohľad na realitu tvrdí, že udalosti minulosti a budúcnosti existujú súčasne so súčasnosťou, ale možno ich pozorovať iba z konkrétnych miest.

Pokračujte na ďalší príspevok »



Fenomén

6 dôvodov, prečo zmenila televízia svet

  • Televízia od svojho vzniku zohrala nepopierateľnú úlohu v zmene spoločnosti a postupom času sa stala jedným z najvýznamnejších médií vôbec. Jej vplyv sa dotkol takmer každej oblasti ľudského života a ovplyvnil spôsob, ako vnímame svet okolo nás.
  • Televízory sa tak stali základným zariadením domácnosti a dnes sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.