Nepoznať blízkych, vlastné telo či svet okolo seba nepochybne sťažuje život ľuďom, ktorí trpia niektorým z týchto syndrómov. Hoci ich nie je veľa, každý prípad pomáha lekárom lepšie pochopiť tieto duševné poruchy a liečiť danú diagnózu.

Falošní priatelia

Predstavte si, že máte okolo seba svojich najbližších ľudí. Vyzerajú rovnako, správajú sa rovnako, no niečo vám na nich nesedí. Capgrasov syndróm je psychologický stav, keď človek žije v predstave, podľa ktorej sú jeho známi nahradení identickým dvojníkom. V ojedinelých prípadoch sú pacienti ku „klonom“ agresívni, čo má negatívny dopad na medziľudské vzťahy a okolie, ktoré nerozumie zmene správania. Zvyčajne ide skôr o úzkosť alebo strach, pretože nepravá osoba je podľa postihnutého na nerozoznanie od originálu.

Aj keď sa štatisticky vyskytuje častejšie u žien než u mužov, pred necelými sto rokmi dostal syndróm pomenovanie po francúzskom psychiatrovi, Josephovi Capgrasovi. Psychický stav doteraz diagnostikovali 0,12% z celkovej populácie.

Čím sú nám ľudia bližší, tým menej im veríme…dá tento stav zvrátiť? zdroj: www. pixabay.com

Existuje viacero potenciálnych príčin stojacich za vznikom Capgrasovho syndrómu. Môže sa súčasne vyskytovať u pacientov trpiacich schizofréniou či epilepsiou, rizikovým faktorom sa stáva aj hormonálna nerovnováha. Syndróm prichádza do úvahy aj po rôznych zraneniach hlavy či neurologických ochoreniach.

Niektorí ľudia s Capgrasovým syndrómom nemusia nikdy dosiahnuť úplné uzdravenie. Opatrovatelia a rodinní príslušníci však môžu pomôcť so zmiernením príznakov. Príkladom je validačná terapia zameriavajúca sa na niekoho, kto akceptuje nesprávnu identifikáciu, aby mu pomohla znížiť úzkosť.

Niektoré všeobecné tipy na starostlivosť o niekoho s Capgrasovým syndrómom zahŕňajú:

• trpezlivosť
• nechať údajného podvodníka prehovoriť skôr, než ho dotyčný uvidí
• nehádať sa s osobou o „podvodníkovi“, o ktorom si myslia, že je skutočný, dopriať jej čas

Syndróm chodiacej mŕtvoly

V jednom zo svojich prvých opisov psychopatológie v roku 1880, Jules Cotard opísal prípad „delire hypochondriaque“. Žena v strednom veku nepretržite popierala existenciu svojho mozgu, nervov, hrudníka a vnútorností. Jednoducho sa považovala za zloženú z kože a kostí. Negovala tiež existenciu Boha a diabla. O niekoľko rokov neskôr Cotard zaviedol termín „Delire des negation“. Označoval pacientov s odmietavým postojom, ktorý zodpovedá charakteristike sebaklamu.

Inzercia

Ako dokáže mozog vytesniť informáciu o tom, že sme osoba z mäsa a kostí? zdroj: unsplash.com

Zriedkavý neuropsychiatrický stav, pri ktorom pacient popiera existenciu vlastného tela dokáže dospieť až do ilúzie o nesmrteľnosti. Predstavy môžu hraničiť s ohrozením života, kedy človek odmieta akúkoľvek stravu. Cotardov systém je doteraz známy u približne 200 ľudí, ktorí zápasia s úzkostnou melanchóliou.

Cotardov syndróm je do istej miery podobný s Capgrasovým. Predpokladá sa, že obe duševné poruchy pochádzajú z odpojenia medzi oblasťami mozgu, ktoré rozpoznávajú tváre a vytvárajú emocionálny obsah. To môže viesť k zmene prežívania alebo vnímania vonkajšieho sveta tak, že sa zdá byť nereálny. Sken mozgu u ľudí vykazujúcich Cotardov syndróm prezrádza rýchlejšie zmenšovanie mozgových buniek a poškodenie laloku spájajúceho všetky zmyslové informácie.

Liečba si vyžaduje užívanie antidepresív či iných stabilizátorov nálady. Popri psychoterapii niektorí lekári využívajú aj elektrokonvulzívnu terapiu, ktorá prekrvuje poškodené oblasti mozgu.

Odlišná predstava reality

Syndróm Alice v krajine zázrakov (Alice in Wonderland syndrome) je zriedkavý stav spôsobujúci dočasné epizódy skresleného vnímania a dezorientácie. Človek má v takomto prípade pocit, že je väčší alebo menší, než v skutočnosti. Priestorové vnímanie zapríčiňuje zmätok v tom, ako ďaleko sa nachádza okolitý nábytok či samotná izba.

Tieto epizódy nie sú výsledkom vypitia zmenšujúceho nápoja či konzumácie zväčšujúcich sušienok ako v Alicinom prípade. AIWS syndróm postihuje predovšetkým deti a mladých dospelých, čísla sa pohybujú na 10 až 20 percentách populácie. Väčšina ľudí s pribúdajúcim vekom z neusporiadaného vnímania vyrastie, ale stále je možné zažiť ho v dospelosti.

Jednotlivec môže ostať po prvom nepríjemnom zážitku vydesený či úzkostlivý. zdroj: pixabay.com

Nedostatočná diagnostika radí tento syndróm medzi nepredvídateľné duševné poruchy. Skreslená realita či rýchlo/pomaly plynúci čas trvajú nanajvýš pár minút.

Neurologické príčiny výskytu tohto syndrómu stále nie sú známe. Mylné predstavy sa však dokážu vyskytnúť ako vedľajší efekt pri migrénach, epilepsii či užívaní psychoaktívnych liekov. Priama liečebná metóda neexistuje, skôr ide o sprievodné liečenie zapríčinené spomínanými problémami. Ak ale pacient žiadnym z týchto ochorení netrpí, pôvodcom môže byť stres, ktorý sa dokáže odbúrať relaxačným cvičením alebo meditáciou.

Zdroje: www.healthline.com, www.nih.gov

Zdroj titulnej fotografie: www.pixabay.com