Stromy ovplyvňujú dlhovekosť ľudskej populácie. Naznačuje to najnovšia štúdia

Spätosť človeka s prírodou je silnejšia, než sa zdá. Príkladom môže byť štúdia vedená Lesnou službou Ministerstva poľnohospodárstva USA, ktorá poukazuje na to, že stromy sa spájajú s nižším počtom úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, informuje portál ScienceAlert. Okrem toho autori štúdie zistili, že ročné ekonomické prínosy ich výsadby výrazne prevyšujú náklady na ich údržbu, pričom… Prečítať celé

Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.

Spätosť človeka s prírodou je silnejšia, než sa zdá. Príkladom môže byť štúdia vedená Lesnou službou Ministerstva poľnohospodárstva USA, ktorá poukazuje na to, že stromy sa spájajú s nižším počtom úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, informuje portál ScienceAlert.

Okrem toho autori štúdie zistili, že ročné ekonomické prínosy ich výsadby výrazne prevyšujú náklady na ich údržbu, pričom ide o viac ako 1000 násobok z danej sumy.

Pozitívny vplyv zelene

Už predchádzajúce štúdie poukazovali na pozitívny vplyv prírody na ľudské zdravie, píše portál Quick Telecast. Výnimkou nie je ani duševné zdravie, s ktorým v súčasnosti mnoho ľudí čoraz viac bojuje. Z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý pravidelne realizuje Slovenská akadémia vied, vyplýva, že až štvrtina respondentov považuje svoj duševný stav za horší. Okrem toho sa preukázalo, že pokiaľ ide o zeleň, mestské lesy a pouličné stromy môžu ponúknuť porovnateľné výhody, dodáva Quick Telecast.

Autori najnovšieho výskumu spájajú väčšie množstvo vegetácie najmä s nižšou úmrtnosťou. Zväčša ide o zníženie kardiovaskulárnej a respiračnej mortality.

„Väčšina štúdií však používa satelitné zobrazovanie na odhad vegetačného indexu, ktorý nerozlišuje rôzne typy vegetácie a nedá sa priamo previesť do hmatateľných zásahov,“ vysvetľuje výskumník z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie Payam Dadvand. Spolu so svojimi kolegami využil vo svojej štúdií dobre zdokumentovanú kampaň na výsadbu stromov. Rozvinula sa v Portlande v štáte Oregon počas rokov 1990 až 2019, pričom nezisková skupina Friends of Trees vysadila na danom území až 49 246 pouličných stromov.

stromy

Zachovanie starších stromov je dôležitejšie pre verejné zdravie. Zdroj: pexels.com

Neskôr spojili stromové údaje každého sčítacieho traktu s mierou úmrtnosti v dôsledku spomínaných kardiovaskulárnych, respiračných a neúmyselných úmrtí. Dané informácie čerpali z Oregonského zdravotného úradu. Pozitívne výsledky sa vzťahujú najmä na štvrti s väčším počtom vysadených stromov.

Výška stromov ako kľúčový faktor

ScienceAlert uvádza, že daná asociácia môže byť silnejšia, ak sú stromy vyššie. Tie, čo boli vysadené v priebehu posledných piatich rokov sa spájali s 15 % poklesom úmrtnosti. Zvrat nastáva pri stromoch vysadaných za posledných 11 až 15 rokov spájajúcich sa až s 30 % poklesom.

Síce výsadba nových stromov má pozitívny dopad na životné prostredie, zachovanie starších stromov je ešte dôležitejšie pre verejné zdravie. Nejde len o ľudskú populáciu, ale aj blaho voľne žijúcich živočíchov.

Aj keď dané prepojenia presne nevysvetľujú vyššie uvedené súvislosti, vedci poukazujú na to, že veľkosť stromu zmierňuje faktory, ako sú znečistenie ovzdušia, teplota či hluk.

„Efekt sme pozorovali v zelených aj menej zelených štvrtiach, čo naznačuje, že výsadba stromov na uliciach prospieva obom,“ hovorí jeden z autorov štúdie Geoffrey H. Donovan.

Záchrana ľudských životov

Niektoré americké federálne agentúry uvádzajú, že hodnota dospelého ľudského života sa pohybuje v rozmedzí 10,7 milióna dolárov, informuje Quick Telecast. Vzhľadom na túto informáciu výskumníci vypočítali, že vysadenie jedného stromu v každom zo 140 sčítaných traktov v Portlande by ročne vygenerovalo približne 14,2 milióna dolárov na zachránených životoch. Ich údržba by sa pohybovala v rozmedzí  3000 až 13 000 dolárov.

„Naše výsledky poskytujú dôležitý dôkazový základ pre hmatateľné zásahy, ktoré zahŕňajú napríklad výsadbu stromov, na zvýšenie dlhovekosti obyvateľov miest,“ cituje ScienceAlert Dadvanda.

Terapia stromom

Portál Lepší deň uvádza, že liečbu stromom môžeme nazvať aj ako dendroterapiu. Táto významná časť prírody nielenže pomáha pri únave, ale aj reume, ľadvinových kameňoch či migréne. Danú súvislosť potvrdzuje holandský výskum, ktorý upriamuje na to, že ľudia žijúci v blízkosti lesa boli o 20 % menej chorí než žijúci v meste.

stromy

Veľkosť stromu znižuje faktory, ako sú znečistenie ovzdušia, teplota či hluk. Zdroj: pexels.com

Na dendroterapiu môžete použiť každú jeho časť, či už odvary z listov, šťavu z brezy alebo sirup z mladých výhonkov ihličnanu. Energiu z nich prijímame už len tým, že okolo nich prechádzame. Avšak najsilnejšiu energiu vyžarujú tie, ktoré nie sú zničené parazitmi alebo hmyzom.

Najviac pozitívny účinok má lipa, dub, vŕba či breza. Pokiaľ ide o lipu, je známa ako symbol sily, priateľstva a pozitívnych myšlienok. Pomáha pri srdcových a pľúcnych problémoch, pričom sa využívajú najmä jej kvety.

Ak zvolíte liečbu dubom, pomáha najmä pri zápalových ochoreniach. V minulosti sa považoval aj za strom umenia a osvietenia. Okrem toho dubová kôra zastavuje krvácanie a používa sa pri tráviacich problémoch.

Vŕba sa vyznačuje ako symbol pamäte, liečenia a múdrosti. Na liečbu môžete použiť jej kôru alebo listy vo forme nálevu a odvaru. Znižuje potenie a potláča chronické bolesti hlavy. Okrem toho podporuje spánok a je vhodnou prevenciou pri reumatických problémoch.

Ako poslednú si rozoberieme brezu, ktorá má pozitívny dopad na duševné zdravie. Odstraňuje úzkosť, skľúčenosť či depresiu. Pri liečbe sa používajú predovšetkým jej listy, kôra, ale aj brezová šťava a voda.

Pokračujte na ďalší príspevok »



Príbehy slávnych

From Zero to Hero – ako sa z ľudí na dne stali superboháči

  • Cesta k úspechu býva neraz tŕnistá. Presvedčili sa o tom aj mnohé slávne osobnosti, ktorých meno dnes pozná značná časť svetovej populácie.
  • Ako sa Ralph Lauren stal svetovou módnou ikonou? Je kľúčom k úspechu tvrdá práca, dobrý nápad a jasný cieľ, alebo ide len o dielo náhody? V skutočnosti je to kombinácia všetkých týchto faktorov.