#1, Šesťdesiat percent ľudského mozgu tvorí tuk.

Nielenže to z neho robí najtučnejší orgán v ľudskom tele, ale tieto mastné kyseliny sú kľúčové pre výkon nášho mozgu. Uistite sa, že ho vhodne dopĺňate zdravými živinami, ktoré posilňujú mozog.

#2, Náš mozog nie je úplne vytvorený do veku 25 rokov.

Vývoj mozgu začína od zadnej časti mozgu a postupuje smerom dopredu.

INZERCIA

#3, Ľudská pozornosť je kratšia ako u zlatej rybky.

Priemerná dĺžka pozornosti sa za posledných 10 rokov znížila v priemere o 12 minút. Dnes je rozsah ľudskej pozornosti kratší ako u zlatej rybky.

#4, Náš mozog potrebuje neustály prísun kyslíka.

Už päť minút bez kyslíka môže spôsobiť odumretie niektorých mozgových buniek, čo vedie k vážnemu poškodeniu mozgu.

#5, Úložná kapacita nášho mozgu sa považuje za prakticky neobmedzenú.

Ľudský mozog pozostáva z približne 86 miliárd neurónov.

Každý neurón vytvára spojenia s inými neurónmi, čo môže vytvoriť až 1 kvadrilión (1 000 biliónov) spojení. Postupom času sa tieto neuróny môžu spájať, čím sa zvyšuje úložná kapacita.

Napríklad pri Alzheimerovej chorobe sa však mnohé neuróny môžu poškodiť a prestať fungovať, čo má vplyv najmä na pamäť.

Normálny mozog vs. mozog u človek s Alzheimerovou chorobou. Zdroj: researchgate.net

#6, Dvadsaťpäť percent cholesterolu v tele sa nachádza v mozgu.

Cholesterol je neoddeliteľnou súčasťou každej mozgovej bunky.

Bez adekvátneho cholesterolu odumierajú mozgové bunky.

#7, Informácie o mozgu sa šíria rýchlosťou až 431 km za hodinu.

Keď je neurón stimulovaný, generuje elektrický impulz, ktorý putuje z bunky do bunky. Narušenie tohto pravidelného spracovania môže spôsobiť epileptický záchvat.

#8, Spomienky sú uložené na krátkodobé aj dlhodobé použitie súčasne.

Neurovedci už dlho vedia, že hipokampus uchováva krátkodobé spomienky.

Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo krátkodobé spomienky sa tvoria v hipokampe, súčasne sa ukladajú v inej časti mozgu na dlhodobé spomienky.

#9, Vitamín B1 môže pomôcť zlepšiť krátkodobú a dlhodobú pamäť.

Vitamín B1 je nevyhnutný pre tvorbu mozgovej chemickej látky acetylcholínu, ktorá je potrebná na sústredenie a ukladanie spomienok.

#10, Ľahký prístup k informáciám môže sťažiť ich zapamätanie

Byť schopný rýchlo pristupovať k informáciám je ako dar, tak aj prekliatie – v skutočnosti sú totiž takéto informácie ťažšie zapamätateľné.

Čím tvrdšie pracujeme na prístupe k údajom, tým je pravdepodobnejšie, že si ich zapamätáme.

#11, Ľudský mozog sa za posledných 20 000 rokov výrazne zmenšil.

Stratený objem je ekvivalentný veľkosti tenisovej loptičky.

#12, Naša miecha prestane rásť priemerne vo veku 4 rokov.

Naša miecha, ktorá pozostáva zo zväzku nervového tkaniva a podporných buniek, je zodpovedná za odosielanie správ z mozgu do celého tela.

Ilustračná fotografia (časti mozgu). Zdroj: trinitydt.org

#13, Miecha je hlavným zdrojom komunikácie medzi telom a mozgom.

ALS alebo amyotrofická laterálna skleróza spôsobuje odumieranie neurónov v mozgu a mieche, čo ovplyvňuje kontrolovaný pohyb svalov.

Ďalšou chorobou, ktorá postihuje mozog aj miechu, je roztrúsená skleróza (SM). Pri SM imunitný systém napáda ochrannú vrstvu, ktorá pokrýva nervové vlákna, čo spôsobuje komunikačné problémy medzi mozgom a telom.

#14, Je mýtus, že používate len 10 percent svojho mozgu.

Používate to vlastne všetko.Neurológovia potvrdzujú, že váš mozog je vždy aktívny.

#15, Ľudský mozog váži 1,5 kg.

Veľkosť však nie vždy znamená inteligenciu.

Muži majú tendenciu mať väčší mozog ako ženy.

#16, Kúsok mozgového tkaniva o veľkosti zrnka piesku obsahuje 100 000 neurónov a 1 miliardu synapsií.

Poškodenie neurónov však môže mať veľký vplyv.

Napríklad počas mozgovej príhody krv nie je schopná dostať kyslík do mozgu. V dôsledku toho môžu mozgové bunky zomrieť, a schopnosti v tejto konkrétnej oblasti mozgu môžu byť stratené.

Parkinsonova choroba sa vyskytuje, keď bunky časti vášho mozgu nazývanej substantia nigra, začnú odumierať.

#17, Ľudský mozog dokáže generovať približne 23 wattov energie (dosť na napájanie žiarovky).

Všetka táto sila si vyžaduje potrebný odpočinok. Adekvátny spánok pomáha udržiavať dráhy vo vašom mozgu. Navyše nedostatok spánku môže zvýšiť tvorbu proteínu v mozgu, ktorý je spojený s Alzheimerovou chorobou.

#18, Emócie môžu zmeniť chémiu nášho mozgu.

Emócie drasticky menia náš mozog.

Chemické reakcie vyvolané pocitmi možno fyzicky vidieť na skenoch mozgu a štúdiách šedej hmoty.

#19, Keď je mozog intoxikovaný, nemôže si vytvárať spomienky.

Pri intoxikácií (alkohol, drogy,..)  je mozog opojený, a nie je schopný vytvárať spomienky. Takže nie, nezabudli ste, čo sa stalo minulú noc. Pamäť sa jednoducho nikdy nevytvorila.