Život väzňov

Boj o život verzus príjemne zariadená izba: Väznice v Južnej Amerike a Škandinávii

Začiatky využívania väzníc Zločinci, kriminálnici, podvodníci. Nech týchto ľudí nazveme ako chceme, pokiaľ súd vynesie rozsudok, trest si musia odpykať vo väzení. Pôvodným účelom zadržania  nebolo iba potrestanie. Išlo o spôsob ako zadržať páchateľa zločinu, kým sa nerozhodne o spôsobe jeho potrestania. Obvykle to bolo vo forme telesných trestov, ktoré mali vinníkovi spôsobiť bolesť. Najhoršie neboli… Prečítať celé
Vydané 29. septembra 2021 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , ,

Začiatky využívania väzníc

Zločinci, kriminálnici, podvodníci. Nech týchto ľudí nazveme ako chceme, pokiaľ súd vynesie rozsudok, trest si musia odpykať vo väzení. Pôvodným účelom zadržania  nebolo iba potrestanie. Išlo o spôsob ako zadržať páchateľa zločinu, kým sa nerozhodne o spôsobe jeho potrestania. Obvykle to bolo vo forme telesných trestov, ktoré mali vinníkovi spôsobiť bolesť. Najhoršie neboli väznice, ale tresty, napríklad bitie bičom, alebo trest smrti, ktorý používal rôzne metódy na usmrtenie odsúdených osôb.

Anglický etik, Jeremy Bentham, vytvoril koncept väzenia, ktoré by slúžilo na zadržiavanie väzňov – pobyt by sa stal ich trestom. Bentham vypracoval plány na zariadenie, v ktorom by väzni zostali dlhší čas. Jeho návrh mal zaistiť, aby trestanci nikdy nevedeli či strážcovia sledujú. Pretože si väzni nemohli byť istí, koľko strážcov bolo prítomných, Bentham usúdil, že na udržanie mieru bude potrebné najať menej dôstojníkov. Nakoniec jeho plány nevyšli, ale koncept využívania väzníc ako formy dlhodobého trestu sa uchytil.

Väzni boli často nútení vykonávať ťažkú prácu a žiť vo veľmi drsných podmienkach. Veľa ľudí malo pocit, že strach z odňatia slobody bude stačiť na to, aby väzňa odradil od opakovaného spáchania činu. Iné teórie tvrdili, že by mali byť zavedené metódy, ktoré pomôžu reformovať väzňov predtým, ako budú prepustení.

Najhoršie väznice v Južnej Amerike

Krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku zažívajú pretrvávajúcu vysokú úroveň násilia už niekoľko desaťročí. Za posledných 15 rokov sa počet vrážd pohyboval okolo 24 prípadov na 100 tisíc obyvateľov. Napriek katastrofálnemu stavu väzníc, kriminálna činnosť príliš neustupuje. Väznice majú rôznu úroveň nebezpečenstva. Väzenie Tucumbu v Paraguaji je rozdelené na tri zóny. Prvá je vedená katolíckou cirkvou, ktorá je relatívne bezpečnou a normálnou časťou. Odsúdení v nej môžu zostať, ak súhlasia s dodržiavaním 50 pravidiel stanovených cirkvou. Posledným strediskom je „podnikateľská zóna“ – väzni naplno pracujú v podnikoch, ako sú reštaurácie, holičstvo a práčovňa.

Násilie núti ľudí stiahnuť sa a vyhýbať sa verejným priestorom, čím sa oslabujú medziľudské a sociálne väzby, ktoré spájajú komunity. zdroj: unsplash.com

Keďže Brazília má štvrtú najväčšiu väzenskú populáciu na svete, nachádzajú sa tu väznice s prívlastkom najhoršie. Krajina sa snaží mierniť problémy, ktoré zahŕňajú zle vycvičených strážcov a napätú rivalitu medzi konkurenčnými drogovými gangmi. Viacero väzníc pravidelne zažíva bitky súperiacich skupín. Väzenie vo vidieckom meste Itapaje, má kapacitu 25 ľudí. V roku 2018 nastala bitka, pričom na jednom mieste bolo vtesnaných 113 väzňov. Násilný čin po sebe zanechal 10 mŕtvych a v ďalších troch väzniciach došlo k hromadným útekom.

Väznica El Rodeo v meste Guatire vo Venezuele je najhorším miestom pre väzňov v tejto krajine. Toto zariadenie s maximálnym stupňom stráženia pojme približne 50 000 väzňov. V roku 2011 vypukla obrovská vojna gangov, ktorá si vyžiadala pomoc ozbrojených síl.

San Juan de Lurigancho sa nachádza v peruánskej Lime a je známe ako najťažšie väzenie v Južnej Amerike. Väznica bola skonštruovaná pre 2500 odsúdených, no nachádza sa ich tam podstatne viac. Nedbanlivý prístup vedie  k vysokému výskytu obchodovania s drogami, bitiek a vrážd.

Škandinávske otvorené väznice

Diametrálne odlišné podmienky prevládajú v severských krajinách. Drevené chatrče, pripomínajúce ubytovňu, sa nachádzajú v pevnosti Suomenlinna (Helsinki). Ide o formu otvoreného väzenia, ktoré je jedným z trinástich v celom Fínsku. Takzvaná „pracovná kolónia“ funguje od roku 1973 a môže prijať 95 väzňov. Jednolôžkové a jednopodlažné ubytovacie jednotky majú spoločnú kuchyňu, toalety, sprchy a sauny. V salóniku dominujú obrovské televízory s plochou obrazovkou a v blízkosti tichého rybníka je prístrešok na grilovanie.

Suomenlinna je zapísaná v UNESCO a jednou z najnavštevovanejších fínskych turistických destinácií. zdroj: pinterest.com

„Hlavnou myšlienkou je pripraviť väzňov na vstup do spoločnosti. Nemá zmysel byť napríklad v uzavretom väzení na šesť rokov a odrazu vstúpiť do civilu. Ponúkame tiež rehabilitáciu pre ľudí, ktorí mali problémy súvisiace s alkoholom, drogami alebo duševnými chorobami. Pobyt tu nie je taký ľahký ako sa na prvý pohľad môže zdať,“ tvrdí Tapio Iinatti, riaditeľ väznice.

Švédsky systém sa predovšetkým zameriava na rehabilitáciu väzňov. Rehabilitačná metóda sa dosahuje tým, že sa väzňom poskytne dostatočný prístup do knižnice a k univerzitným kurzom. Učňovské hodiny im pomôžu osvojiť si rôzne zručnosti.

Otvorené väznice sa ukazujú ako dobrý počin oproti systému v Južnej Amerike. Počet švédskych väzňov znížil z 5 722 na 4 500 a minulý rok boli štyri väznice zatvorené kvôli nenaplnenej kapacite. Švédsko má dokonca najmenší počet páchateľov trestných činov v celej Európe, iba 16%.

Zdroje: www.crimemuseum.org, www.kickassfacts.com, latimes.com, thehorizonsun.com

Pokračujte na ďalší príspevok »