Mladšie generácie túžia po vypočutí. Niektorí zamestnanci sa však stále boja vyjadriť svoj názor
Mileniáli spolu s Generáciou Z sa od predošlých generácii odlišujú vo viacerých sférach. Pokiaľ ide o pracovný život, medzi ich požiadavky čoraz viac patrí akceptovanie ich názorov, či už ide o návrhy, ako zlepšiť pracovné prostredie alebo kritizovanie pravidelnej mesačnej mzdy. Medzi výnimky nepatrí ani poukazovanie na väčšie problémy zahŕňajúce napríklad firemné hodnoty. Ako sme… Prečítať celé
Lenka Šamajová
Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.
Mileniáli spolu s Generáciou Z sa od predošlých generácii odlišujú vo viacerých sférach. Pokiaľ ide o pracovný život, medzi ich požiadavky čoraz viac patrí akceptovanie ich názorov, či už ide o návrhy, ako zlepšiť pracovné prostredie alebo kritizovanie pravidelnej mesačnej mzdy. Medzi výnimky nepatrí ani poukazovanie na väčšie problémy zahŕňajúce napríklad firemné hodnoty. Ako sme písali v našom článku, rolu v tom zohráva aj to, že mladší ľudia túžia viac po pocite uznania.
„Zdá sa, že v porovnaní so staršími generáciami je pre tých, ktorí nedávno vstúpili na pracovisko, oveľa pohodlnejšie hovoriť o flexibilite, rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, férovosti či o očakávaniach, ktoré majú od svojho pracovného života,“ vysvetľuje pre portál BBC profesor organizačného správania Martin Kilduff, ktorý pôsobí na University College London. Okrem toho dodáva, že rovnako to platí aj pre jeho výskumných asistentov, ktorí sú oveľa hlasnejší, avšak v pozitívnom zmysle. Ich výhodou je, že vedia dať najavo svoj názor.
Túžba po vypočutí
Síce mnohí danú vlastnosť považujú za fenomén súčasnosti, výskumy z roku 2011 potvrdzujú opak. Už v tom čase až 90 % pracovníkov, ktorí patrili ku Generácii Y, verilo, že ich nápady stoja za vypočutie. Avšak v súčasnosti Generácia Z na danú problematiku poukazuje ešte viac.
„Generácia Z cíti morálnu povinnosť prehovoriť a to môže niektorých ľudí zaskočiť, pokiaľ nie sú zvyknutí na politiku, ktorá robí pracovisko nepríjemným,“ vysvetľuje Haydn Shaw, známy aj ako autor knihy Sticking Points: Hot to Get 4 Generations Working Together in the 12 Places They Come Apart.
Existuje viacero dôvodov, prečo danú vlastnosť považujú mladšie generácie za prioritu. K najčastejšiemu z nich patrí prinášanie vlastných hodnôt na pracovisko, pričom sa poukazuje aj na veci ako firemná etika alebo politické postoje. Výskumy ďalej zdôrazňujú fakt, že Generácia Z chce pracovať najmä pre spoločnosti, ktorých pracovná sila vyzerá rovnako rôznorodo ako ich generácia. Výnimkou nie sú ani ekonomické faktory, nakoľko sa v priebehu posledných rokov zmenili priority pracovníkov.
Síce sa to možno nezdá, ale niektorí z nich majú v danom ohľade šťastie. Niektoré spoločnosti čoraz viac ponúkajú rôzne školenia či programy, ktoré explicitne požadujú názory, nápady a spätnú väzbu od mladších kolegov. Príkladom môžu byť iniciatívy spätného mentorstva alebo zriaďovanie predstavenstiev „novej generácie“.
Nesúlad požiadaviek
Avšak nie každá spoločnosť sa vyznačuje otvorenosťou, pričom aj vo firmách, ktoré sú viac otvorenejšie, niektorí zamestnanci zisťujú, že to nie je až tak jednoduché. Veľkú rolu v tom hrá najmä to, že stále existuje mnoho zakorenených noriem a perspektív poháňajúce predchádzajúce generácie na najvyšších pozíciách.
Ďalším významným činiteľom je aj to, že staršie generácie v porovnaní s novšími považujú politiku a osobný život za témy, ktoré by sa nemali riešiť na pracovisku. Okrem toho očakávajú od mladších úctu, pričom Generácia X im vo veľkej miere vyhovela.
Výskum ďalej poukazuje aj na to, že mladí začínajúci pracovníci sa vyznačujú s menšou pravdepodobnosťou, že prehovoria, nakoľko ich nápady sa niekedy zvyknú pripisovať iným. Ako problém to môžu vnímať najmä marginalizované skupiny, ktoré sa danými javmi bežne stretávajú už len kvôli svojmu pohlaviu alebo rase.
Prečo sú zamestnanci ticho?
Jeden z prieskumov uvádza, že až 67 % zamestnancov na území Spojeného kráľovstva má obavy, že ich správanie na pracovisku bude považované za nevhodné, informuje portál Integrity Line. Výskumu sa zúčastnilo osem krajín, pričom Veľkej Británii sa pripísali najhoršie výsledky.
Najčastejším dôvodom, prečo nevyjadria svoj názor je pocit, že nemajú na to právo. Danú problematiku by mohli vyriešiť profesionáli v oblasti dodržiavania pravidiel a ľudských zdrojov. Ich úlohou je vysvetliť všetkým zamestnancom, že vyjadrovať názory je ich zodpovednosťou. Dospieť k tomu môžu najmä častou komunikáciou zahŕňajúcou školenia, hodnotenia či tímové stretnutia.
Ďalším problémom je, že aj keď zamestnanci naberú odvahu vyjadriť svoj názor, nie vždy dostanú primeranú spätnú väzbu. Dôležitým faktorom je najmä zachovanie dôvernosti, či už anonymizovanou prípadovou štúdiou alebo priamou spätnou väzbou. Danými krokmi sa zároveň môže aj preukázať, že vyslovené obavy sa berú vážne a prešetrujú sa.
Niektorí zamestnanci si však myslia, že na ich pracovisku nie je žiaden systém umožňujúci anonymnú komunikáciu. Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré danú funkciu poskytujú, až 58 % prvotných hlásení je anonymných, pričom bez anonymity by nemuseli vyjsť najavo. V súčasnosti dokonca existujú systémy digitálneho podávania správ, ktoré umožňujú obojsmernú anonymnú komunikáciu predkladajúcu podporné dôkazy.
Dôvody, prečo vyjadriť svoj názor
Pokiaľ zamestnanci mlčia, spoločnosť v mnohých prípadoch prichádza o užitočné nápady, ktoré môžu ovplyvniť jej zisk, dodáva portál Inspired eLearning. Okrem toho vyjadrenie názorov môže poskytnúť aj lepšie zákaznícke skúsenosti či prípadne vyvarovanie sa problémom. Jeden z negatívnych príkladov, kedy sa obavy zamestnancov považovali za ignorované či dokonca trestané, dospel k tomu, že Boeing nasadil lietadlá s chybnými systémami.
Medzi dôležité zložky patrí aj podieľanie sa na formovaní firemnej kultúry. Kľúčovú rolu zohráva najmä vplyv jednotlivca v rámci celého pracoviska. Nielenže sa jeho názory prenášajú na iné oddelenia, ale dokonca aj k pracovníkom na vedúcich pozíciách. Netreba však zabúdať na to, že nesprávny druh prenášania názorov môže dospieť až k šikane alebo mikroagresii.