O evolúcii zvykneme čítať predovšetkým v súvislosti s minulosťou. Vieme, akým vývojom prechádzal človek a myslíme si, že my, Homo Sapiens Sapiens, sme vrcholom evolúcie. Lenže to nie je pravda! Aj ľudia sa naďalej vyvíjajú a vyvíjať budú, až pokiaľ bude trvať ľudský rod.

V priebehu uplynulých tisícročí prebiehali zmeny na človeku pomerne pomaly a vo veľkej miere reagovali na klimatické podmienky a zmeny spôsobu života. Dnes je ale svet iný, oveľa viac praje diverzite a už za posledných sto rokov vidíme na priemernom človeku zmeny, ktoré predtým trvali celé stáročia či tisícročia. Ľudia už za posledných 130 rokov zaznamenali zmenu priemernej výšky – zatiaľ, čo v roku 1880 bol priemerný americký muž vysoký 170,18 centimetrov, dnes je to 177,80 centimetrov. Nárast za niečo vyše sto rokov o viac ako sedem centimetrov je priam úžasný a hovorí o tom, ako sa v Amerike žije.

Doterajšia evolúcia zohľadňovala (ako už bolo napísané vyššie) predovšetkým prostredie, klimatické podmienky, predátorov. Tá súčasná na ne reaguje tiež, ale je výrazne ovplyvnená vyšším životným štandardom a skutočnosťou, že moderný človek vo vyspelých krajinách nemusí bojovať o svoj život. Má možnosť využívať lekársku starostlivosť a realizovať sa aj v prípade, že nie je prirodzeným alfasamcom, dokonca ani klasickým „zberačom“.

Robotický astronaut a jeho súčasník – človek v skafandri.

Evolúcia podľa Darwina neuvažuje nad vedomým vývojom alebo takým vývojom, ktorý by reagoval na samotnú podstatu prostredia. Žirafám nenárastol dlhý krk preto, lebo sa snažili dosiahnuť koruny stromov, ale preto, že prežili a mali potomstvo práve tie žirafy, ktoré mali dlhšie krky a vedeli si ľahšie zaobstarať potravu.

Pri modernom človeku je to teraz inak. Potomkov nemá iba ten najodolnejší, najsilnejší a najschopnejší. Deti môže mať hocikto, dokonca aj telesne hendikepovaný človek. Je to tak správne, pretože ľudia nie sú zvieratá, pre ktoré fyzický hendikep znamená dramaticky zhoršený život.

V konečnom dôsledku to znamená, že ľudia sa už viac nemusia vyvíjať v kontexte prispôsobenia sa na prostredie, ale s ohľadom na inteligenciu a technologickú vyspelosť spoločnosti. Nie je absurdné predpokladať, že budúci vývoj človeka ako takého bude úzko spätý s technológiami, genetikou, bionikou či dokonca ovplyvňovaním celého genofondu.

Inzercia

Mali by sme prijať myšlienku, že ľudí časom v dobrom zmysle slova pohltí technológia – či už sa rozprávame o elektromechanických či bionických vylepšeniach vlastného tela alebo o aktívnom využívaní umelej inteligencie v prospech ľudstva.

Robotka Sophia (zdroj foto: Wikimedia Commons/ITU Pictures)

Odporúčame vám pozrieť si nasledovné video od Business Insider, ktoré sa venuje práve tejto problematike. Vedci sa zhodujú, že ľudia budúcnosti budú vyšší (najmä ak budú obývať planéty so slabšou gravitáciou), technológie im umožnia lepšie počuť, vidieť hoci aj infračervené žiarenie a komunikovať na diaľku. Ničím výnimočným by nemali byť ani bionické protézy určené pre celkom zdravých ľudí.